Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reform UK čelí podozreniu z porušenia pravidiel financovania

Britská strana Reform UK Nigela Faragea začala vnútorné vyšetrovanie po reportáži televízie Channel 4 o možnom porušení pravidiel financovania politických strán. Dvaja vysokopostavení predstavitelia strany zachytení pri natáčaní skrytou kamerou dočasne odstúpili.

Podľa investigatívneho tímu Verbatim, ktorý vystupoval ako potenciálny darca, predstavitelia strany zabezpečili, aby americká spoločnosť zaplatila viac ako 30-tisíc libier za tri prieskumy verejnej mienky objednané Reform UK. Takýto postup by mohol porušovať britský zákaz zahraničných darov politickým stranám.

Reform UK akékoľvek pochybenie odmieta a tvrdí, že sa stala terčom podvodu zahranične financovaných klimatických aktivistov. Šéf straníckej politiky James Orr namietol, že prieskumy neobjednávala strana a nešlo ani o nepeňažný dar. Podľa neho ich zabezpečila nezávislá osoba, ktorá zaplatila nezávislej agentúre, pričom výsledky boli následne zverejnené.

Vládni labouristi požiadali Metropolitnú políciu o preverenie možných trestných činov. Upozornili aj na diskusiu o presmerovaní príspevku amerického darcu cez jeho syna usadeného v Británii a na náznak, že podobné postupy mohli byť použité už v minulosti.

Metropolitná polícia uviedla, že o tvrdeniach vie a posúdi všetky informácie, ktoré dostane. Formálne vyšetrovanie však zatiaľ nezačala. Volebná komisia pripomenula, že politické strany musia vykazovať prijaté povolené dary nad 11 180 libier aj neprípustné dary nad 500 libier. Prípadné pokusy obísť pravidlá financovania má podľa nej posúdiť polícia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vojny a sucho vytlačili svetové ceny potravín najvyššie od roku 2022

Augustový index Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo dosiahol 133,3 bodu oproti júlovým 130,8 bodu. Ide o najvyššiu hodnotu od novembra 2022, stále však takmer o 17 percent nižšiu než rekord z marca rovnakého roka.

Nahor smerovali všetky sledované kategórie – obilniny, rastlinné oleje, cukor, mäso aj mliečne výrobky. Trhy znepokojili extrémne horúčavy a sucho v Európe, hrozba silného javu El Niño a narušenie obchodu v dôsledku vojny na Ukrajine a americko-iránskeho konfliktu.

Nepriaznivé počasie zhoršilo vyhliadky úrody kukurice a cukrovej repy i živočíšnej výroby. Očakávaný klimatický jav vyvoláva obavy aj o produkciu rastlinných olejov a cukru.

Zintenzívnenie útokov v Čiernom mori obmedzilo vývoz obilia z Ruska a Ukrajiny, zatiaľ čo americko-iránsky konflikt naďalej komplikuje dodávky hnojív. Podľa hlavného ekonóma FAO Maxima Torera klimatické otrasy, geopolitické napätie a problémy v logistike spoločne zhoršujú očakávania týkajúce sa ponuky.

Odhad svetovej produkcie obilnín na rok 2026 organizácia znížila o 3,4 milióna ton na 2,98 miliardy ton. Oproti minulému roku by to znamenalo dvojpercentný pokles, naďalej však druhú najvyššiu úrodu v histórii.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Dánsko chce od roku 2027 posielať migrantov do centier mimo Únie

Kodaň očakáva, že do konca budúceho roka bude pripravená presúvať cudzincov bez legálneho pobytu do návratového zariadenia v partnerskej krajine. Konkrétny štát zatiaľ neoznámila.

Minister pre prisťahovalectvo a integráciu Morten Bødskov sa v piatok stretne so zástupcami Nemecka, Rakúska, Holandska a Grécka. Chcú dohodnúť konkrétne kroky k prvej zmluve Európskej únie s nečlenskou krajinou o zriadení takéhoto strediska.

Podľa Bødskova rokovania výrazne pokročili a uskutočnenie zámeru je bližšie než kedykoľvek predtým. Dánska strana preto predpokladá, že prvých migrantov bude môcť odoslať už v roku 2027.

Európsky parlament v júni schválil reformu migračnej politiky, ktorá má urýchliť deportácie a umožniť členským štátom vytvárať detenčné zariadenia v zahraničí. Kritici varujú, že zmeny môžu oslabiť ochranu žiadateľov o azyl.

Rada Európy, ktorá nie je orgánom Európskej únie, upozornila na značné riziká pre ľudské práva. Medzi ne zaradila možné zlé zaobchádzanie a svojvoľné zadržiavanie ľudí presunutých do tretích krajín.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Historik mieril na pohreb obetí Volyne, na hranici mu stopli vstup

Michała Siekierku, historika poľského Ústavu pamäti národa, nepustili na Ukrajinu. Cestoval na štátnu rozlúčku s 55 obeťami Volynského masakru, ktorých pozostatky našli pri exhumáciách v obciach Ostrówki a Wola Ostrowiecka. Medzi zavraždenými bolo 26 detí.

Na hraničnom priechode Dorohusk – Jahodyn ho vyzvali, aby vystúpil z autobusu s príbuznými obetí. Pohraničníci mu oznámili, že od roku 2023 má na základe rozhodnutia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) trojročný zákaz vstupu. Dovtedy o ňom podľa vlastných slov nevedel.

Siekierka, ktorý je aj podpredsedom Združenia na pamiatku obetí zločinov ukrajinských nacionalistov, tvrdí, že nikdy nebol obvinený ani odsúdený v Poľsku, na Ukrajine či v inom štáte.

Po podpísaní dokumentu v ukrajinčine ho poslali späť. Úrady mu údajne nepredložili dôkazy ani nevysvetlili dôvod opatrenia.

Historik nespochybňuje právo Kyjeva chrániť svoju bezpečnosť, žiada však objasnenie prípadu. Poľské orgány vyzval, aby požadovali právny základ zákazu, preverili podobné rozhodnutia voči ďalším občanom a vytvorili systém ich informovania vrátane možností odvolania.

(dorzeczy, bak)

Minúta  |  

Drucker chce presvedčiť koalíciu o platovom automate v školstve

Ministerstvo školstva pripravuje so školskými odborármi zákon, ktorý by zaviedol automatické zvyšovanie miezd zamestnancov podľa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Návrh má predstaviť do konca roka.

Tomáš Drucker považuje za svoju úlohu získať na opatrenie podporu koaličných partnerov. Samotnú prípravu legislatívy nepovažuje za náročnú, problémom však môže byť financovanie v čase konsolidácie verejných financií.

Podľa ministra je školstvo prioritou vlády a investície do detí môžu v budúcnosti znížiť ekonomické problémy krajiny. Pripomenul, že platy pedagogických pracovníkov sa v tomto aj minulom roku zvýšili zhodne o sedem percent.

Rezort je pripravený rokovať s ministerstvom financií. Cieľom je dostať odmeňovanie učiteľov na úroveň porovnateľnú s podobnými profesiami v zahraničí a zatraktívniť ich povolanie.

Školskí odborári žiadajú pravidelný rast platov pedagogických a odborných pracovníkov, vysokoškolských učiteľov, vedcov aj nepedagogických zamestnancov. Zároveň požadujú, aby sa výdavky na vzdelávanie priblížili podielu hrubého domáceho produktu vo vyspelých štátoch Európskej únie. Návrh očakávajú najneskôr do 18. decembra, pričom automat by mali spustiť v roku 2028.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európa stojí pred nízkymi zásobami plynu

Do splnenia aspoň minimálneho cieľa 75-percentnej naplnenosti zásobníkov chýba Európe viac než 100 terawatthodín v hodnote viac ako sedem miliárd eur. Potrebné tempo dopĺňania sa pritom v tejto časti roka naposledy objavilo počas energetickej krízy v roku 2022.

Vojna v Iráne zvýšila ceny a obmedzila dodávky z Perzského zálivu. Preprava skvapalneného plynu cez Hormuzský prieliv zostáva takmer zastavená.

Vlády a energetické spoločnosti odkladali nákupy v nádeji na zlacnenie, to však neprišlo. Zimné kontrakty preto môžu prekročiť 100 eur za megawatthodinu, varuje agentúra Bloomberg.

Vyššie náklady by podľa Oxford Economics mohli vytlačiť infláciu nad šesť percent a priniesť náročnú zimu domácnostiam aj priemyslu. Situáciu môžu zhoršiť chladné počasie, silnejší čínsky dopyt, výpadky v Nórsku alebo americký hurikán.

Pripravenosť jednotlivých krajín sa výrazne líši. Taliansko naplnilo kapacity približne na 83 percent, zatiaľ čo nemecké zásoby, najväčšie v Európe, sú len mierne nad polovicou. Nízke stavy hlásia aj Holandsko a Belgicko.

Od januára 2027 navyše začne platiť zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, ktorý pokrýva približne päť percent spotreby Európskej únie.

Ani rýchle otvorenie Hormuzu by neprinieslo okamžitú úľavu, keďže Katar potrebuje na plné obnovenie výroby asi 12 týždňov.

(bloomberg, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.