Preskočiť na obsah
  |  

Popol z Anak Krakatau paralyzoval leteckú dopravu, zasiahol 170-tisíc ľudí

Osem indonézskych letísk vrátane dvoch obsluhujúcich Jakartu zostalo v pondelok zatvorených. Dôvodom sú erupcie sopky medzi ostrovmi Jáva a Sumatra, ktoré od piatka pokryli hlavné mesto a okolité oblasti.

Rušenie letov ovplyvnilo približne 170-tisíc cestujúcich. Najväčšie letisko v Jakarte malo zostať mimo prevádzky do 18.00 h miestneho času, ďalších sedem najmenej do rána. Medzi nimi sú aj terminály v provinciách Lampung a Západná Jáva.

Minister dopravy Dudy Purwagandhi upozornil, že pre meniace sa počasie nemožno určiť, kedy sa situácia skončí. Poslednú erupciu zaznamenali v nedeľu večer a monitorovacia agentúra považuje pravdepodobnosť ďalších výbuchov za vysokú.

Na jávskej strane vystúpil popol do výšky šesť kilometrov, nad sumatrianskou stranou a časťami provincie Banten až do 15 kilometrov. Úrady odporučili obyvateľom nosiť vonku rúška. Školy v Jakarte a Lampungu prešli pre zdravotné riziká na dištančné vyučovanie.

Indonézia leží v Tichomorskom ohnivom kruhu, kde sú zemetrasenia a sopečné výbuchy časté. Anak Krakatau vznikla približne pred storočím na mieste Krakatau, ktorej erupcie v roku 1883 a následné cunami zabili viac než 36-tisíc ľudí.

(reuters, bak)

  |  

Šéfka EK pricestovala do Grónska, chce podporiť región Arktídy

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu pricestovala do Grónska na dvojdňovú návštevu, aby opätovne potvrdila podporu Europskej únie tomuto arktickému ostrovu, o ktorý dlhodobo prejavuje záujem americký prezident Donald Trump, informuje agentúra AFP.

Okrem plavby loďou okolo ľadovcov sa má stretnúť s predsedom grónskej vlády Jensom Frederikom Nielsenom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou a šéfom vlády Faerských ostrovov Beinirom Johannesenom. Údajne má podpísať aj spoločné vyhlásenie medzi Grónskom a Európskou úniou.

„Sme rodina,“ povedala von der Leyenová po pristátí v hlavnom meste ostrova.

Napätie okolo Grónska vyvolal Trump hrozbou anexie dánskeho autonómneho územia, keď tvrdil, že Spojené štáty ho potrebujú na zaistenie svojej bezpečnosti. V reakcii na jeho hrozby európske krajiny podporili Dánsko a Grónsko. Von der Leyenová v januári prisľúbila „masívne“ investície EÚ do Grónska s cieľom posilniť bezpečnosť v Arktíde.

Brusel navrhol zdvojnásobiť priamu pomoc EÚ Grónsku na 530 miliónov eur v rámci budúceho rozpočtu Únie na obdobie 2028–2034. Podľa denníka Financial Times sa očakáva, že von der Leyenová počas svojej návštevy navrhne ďalšiu podporu vo výške 200 miliónov eur.

Jej návšteva sa časovo zhoduje so začiatkom vojenského cvičenia NATO Arctic Shield, na ktorom sa zúčastňujú vojaci z desiatich krajín.

(tasr, sak)

  |  

Voliči odmietli val proti AfD, znie z vedenia strany

Výsledky nedeľných volieb vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku podľa spolupredsedu AfD Tina Chrupallu ukazujú, že voliči odmietli dlhodobú politiku etablovaných strán, ktoré vylučujú spoluprácu s AfD s argumentom, že ide o extrémistickú krajne pravicovú stranu.

„Tieto strany boli odstavené – alebo skôr, voliči vyniesli jasný verdikt – a môžem ich len vyzvať, aby si uvedomili, že voliči dnes ‚ochrannú bariéru‘ definitívne odmietli,“ povedal Chrupalla televízii ARD.

(reuters, sak)

  |  

Od pádu lietadla s Demitrom uplynie v pondelok 15 rokov

Od jednej z najväčších tragédií svetového hokeja uplynulo 15 rokov. Lietadlo s tímom Lokomotiv Jaroslavľ sa 7. septembra 2011 krátko po štarte zrútilo neďaleko ruského mesta Jaroslavľ. Zahynulo 44 ľudí vrátane slovenského reprezentanta Pavla Demitru a českých hokejistov Josefa Vašíčka, Jana Marka a Karla Rachůnka.

Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že príčinou havárie bola chyba pilota pri vzlete. Demitra patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského hokeja.

V NHL odohral 848 zápasov základnej časti, získal Lady Byng Trophy a dlhé roky reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta aj olympijských hrách. Fanúšikom utkvel v pamäti najmä bronz z MS 2003 či výkony na ZOH 2010 vo Vancouveri.

Po smrti bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja a jeho meno dnes nesú štadión v Trenčíne aj škola v Dubnici nad Váhom.

(tasr, mja)

  |  

Líderka AfD: S každým rozumným partnerom sme ochotní rokovať

Nemecká národnekonzervatívna AfD je pripravená rokovať s každou rozumnou stranou, s ktorou dokáže nájsť spoločnú reč v politických otázkach, uviedla spolupredsedníčka strany Alice Weidelová po tom, čo AfD v nedeľných krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku podľa exit pollov výrazne zvíťazila. Získala 44,5 percenta hlasov, zatiaľ čo druhá stredopravicová CDU len 18,5 percenta.

„Taký je mandát od voličov a to od nás očakávajú,“ povedala Weidelová televízii ARD.

(reuters, sak)

  |  

Krajiny OPEC+ sa dohodli, produkciu ropy nebudú meniť

Štáty ropného zoskupenia OPEC+ sa v nedeľu dohodli, že produkciu v nasledujúcom mesiaci meniť nebudú. Dôvodom je, že členské štáty sa najskôr musia dohodnúť na nových produkčných kvótach a až potom rozhodovať o ťažobnej politike.

Sedem kľúčových členov OPEC+ (Saudská Arábia, Rusko, Irak, Kuvajt, Alžírsko, Kazachstan a Omán) rozhodovalo v období, keď vojna v Iráne naďalej komplikuje dodávky komodity cez kľúčový Hormuzský prieliv. To limituje vplyv OPEC+ na ceny a podiel na trhu. Zoskupenie OPEC+ tvoria členské štáty Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalší veľkí producenti na čele s Ruskom.

Začiatkom augusta sa hlavní členovia OPEC+ dohodli na zvýšení ťažby na mesiac september. Urobili tak rovnaký krok ako v mesiacoch predtým, napriek tomu je ťažba v rámci OPEC+ naďalej nižšia, než sa pôvodne plánovalo. Dôvodom je pokračujúca vojna na Blízkom východe, ktorá komplikuje objem vývozu ropy z regiónu.

„Vplyv OPEC+ na fyzický trh s ropou je momentálne veľmi obmedzený,“ povedal Jorge Leon zo spoločnosti Rystad Energy. „Zoskupenie síce môže meniť svoje produkčné zámery na papieri, nemôže však garantovať, že tento objem suroviny aj reálne vyťaží, prípadne sa dostane na svetové trhy,“ dodal. Nasledujúca schôdzka kľúčových členov OPEC+ sa najbližšie uskutoční 4. októbra.

(reuters, tasr, sak)