Podstatná časť európskeho autopriemyslu na tom nie je práve najlepšie. Svedčí o tom aj to, že index Stoxx Europe 600 Automobiles & Parts sa v súčasnosti nachádza blízko covidových miním zo začiatku 20. rokov.
Ide o lepší výsledok, než aký vykazuje nemecký koncern Volkswagen. Cena jeho akcií je v súčasnosti najnižšia od európskej dlhovej krízy roku 2010, čo je varovný signál.
Problémy európskeho autopriemyslu sú veľkým regulačným fiaskom Európskej komisie. Predstavme si teraz v siedmich bodoch celú túto ničivú genézu.
1. Európska únia už od konca 90. rokov minulého storočia dlhé roky umelo zvýhodňovala dieselové (naftové) motory ako najľahšiu cestu k znižovaniu emisií oxidu uhličitého, pretože produkujú menej skleníkových plynov. Automobilky preto investovali miliardy eur do motorov, tovární a dodávateľských reťazcov, ktoré sa neskôr stali technologickou záťažou. Ak by Brusel nechal výraznejšie prehovoriť trh, automobilky by investovali do dieselových pohonov menej a viac by z usporených peňazí dali napríklad na včasný rozvoj elektromobility.
2. Brusel emisné ciele nadviazal na hmotnosť vozidiel. Výrobcovia ťažších áut tak dostávali miernejšie limity, čo podporovalo vzostup produkcie SUV, vyšší výkon a ceny, zatiaľ čo segment ľahkých a úsporných automobilov vypratával trhové pozície. Toto by sa na normálne fungujúcom trhu bez preregulovania nedialo.
3. Prehnaná a chybná bruselská regulácia zvýhodňovala drahé technické úpravy. Ich náklady sa dali ľahšie rozpustiť v cene prémiového vozidla ako pri malom aute. Toto opatrenie spôsobilo, že z európskeho trhu začali postupne miznúť dostupné modely.
4. Regulačne chybne nastavené laboratórne testy dlho umožňovali vykazovať podstatne nižšiu spotrebu a emisie, než aké boli v reálnej prevádzke na ceste. Brusel tak vytváral ilúziu úspechu, zatiaľ čo skutočný technologický prechod, vrátane ďalšieho rozvoja elektromobility, sa pri zaspávaní na vavrínoch odkladal.
5. Po kauze Dieselgate z polovice minulej dekády prišiel prudký obrat, ktorý by na bežne fungujúcom trhu tiež nenastal. Náhla snaha o rýchlu elektrifikáciu je dôsledkom zlyhania predchádzajúcej politiky: najprv EÚ automobilky uzamkla v dieselovom režime, potom ich donútila v krátkom čase investovať do úplne inej technológie. Takto chcela svoju chybnú reguláciu nahradiť inou reguláciou, čo je z povahy veci len ďalšia chyba, ale táto bola fatálna.
Len na pripomenutie, Dieselgate bol jedným z najväčších priemyselných škandálov v dejinách automobilového priemyslu. Vypukol v septembri roku 2015, keď americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) odhalila, že Volkswagen úmyselne podvádzal pri emisných testoch naftových motorov. Nemecká automobilka do riadiacej jednotky motorov nainštalovala špeciálny softvér, označovaný ako defeat device (zariadenie na obchádzanie testov).
6. Podporovaná elektromobilita zopakovala starú chybu. Namiesto lacných mestských elektromobilov EÚ opäť regulačne stavila na ťažké elektrické SUV s veľkými batériami, vysokou cenou a vyššou náročnosťou na materiály.
7. Európska únia sprísnila klimatické ciele skôr, ako vybudovala vlastný batériový, surovinový a softvérový reťazec. Európske automobilky tak nesú náklady transformácie, zatiaľ čo kľúčové technológie a podstatnú časť pridanej hodnoty v tomto odvetví ovládla Čína.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.