Izraelskí osadníci obliehali palestínsku dedinu. Prečo to Netanjahu dva týždne ignoroval?

Bojisko Kusra

Obsadenie palestínskej dediny začali riešiť IDF aj pohraničná polícia, obe už 13. augusta posilnili v danej lokalite personál. Ako podotkla OSN, v jednom z domov ostalo zablokovaných 15 ľudí vrátane dvoch detí, pričom židovskí osadníci im odpojili elektrinu a vodu.

O deň neskôr vyzvali Spojené štáty premiéra Benjamina Netanjahua, aby blokádu dediny aspoň odsúdil. Veľvyslanec v Jeruzaleme Mike Huckabee osadníkov označil za „izraelských teroristov“. Predseda vlády, ktorý od svojho nástupu čelí protestom, sa však k vyjadreniu dostal až koncom mesiaca.

Osadníci medzitým 14. augusta obsadili prameň pri dedine Fasáíl na severovýchode Predjordánska. Miestnych poľnohospodárov tým pripravili o zdroj vody, ktorú presmerovali do bazénov pre turistov. Podľa OSN takto násilne prevzali už viac ako 160 vodných zdrojov.

V posledný augustový víkend obnovili títo extrémisti útok na Kusru. Napriek výzvam IDF a pohraničníkov vtrhli do bezpečnostného pásma a obnovili blokádu domov – pred ich vchody postavili stan a zamedzujú domácim v odchode.

Huckabee 29. augusta odsúdil eskaláciu násilia zo strany tých, „ktorí sa zvyknú nazývať ‚osadníkmi‘, hoci na týchto miestach často ani nežijú“.

https://twitter.com/QudsNen/status/2093653899068485853

Denník Times of Israel poznamenal, že osadníci napriek náboženskému zákazu pracovať v sobotu prišli do palestínskej obce. A po príchode IDF sa zabarikádovali v dome spolu s palestínskou rodinou a hádzali na vojakov kamene.

Pohraničná polícia nasledujúci deň, teda 30. augusta, identifikovala niekoľkých páchateľov násilného vniknutia do palestínskych domov v Kusre, nikoho však nezatkla.

V ten istý deň vtrhla skupina ortodoxných radikálov do jeruzalemského Starého Mesta, pričom v moslimskej štvrti vandalizovali miestny cintorín a v arménskej štvrti opľúvali sídlo patriarchátu. Noviny Times of Israel poznamenali, že práve arménska štvrť sa stala terčom radikálnej mládeže aj skôr v auguste, pričom po poslednom incidente zadržali siedmich podozrivých.

Prácu radikálnych osadníkov dobre vidieť aj na číslach. Minulý rok vzrástol počet násilných incidentov osadníkov voči Palestínčanom zo 682 na 867 – čo je nárast o viac ako tretinu. Násilie navyše vedie k vysídľovaniu desaťtisícov ľudí z území, ktoré podľa dohôd z Osla prislúchajú Palestínskej samospráve.

Osadníci ako kľúčový elektorát

Netanjahu sa k obsadeniu Kusry prvýkrát vyjadril v sobotu 29. augusta. Situáciu však zľahčil slovami o „hŕstke výtržníkov“, ktorí podľa neho nereprezentujú osadnícke hnutie ako celok.

Títo radikáli podľa premiéra „spôsobujú obrovskú nespravodlivosť voči ctihodným osadníkom, bránia IDF v plnení úloh a poškodzujú postavenie Izraela vo svete“. „Bezpečnostné sily konali rýchlo, zadržali tri vozidlá a incident v krátkom čase ukončili,“ dodal.

Izraelské médiá mu následne vyčítali, že opomenul fakt, že zložky nikoho z páchateľov nezadržali.

Aby ďalej nejatril rany medzi osadníkmi a Palestínčanmi, neskôr nariadil aj odstránenie tých osád, ktoré izraelská vláda považuje za nelegálne. OSN však za nelegálne považuje všetky, keďže Predjordánsko sa klasifikuje ako okupované územie.

Zmierlivý postoj Netanjahua, ktorý svoju rekaciu odkladal, nie je prekvapivý. Je nepravdepodobné, že by z pozície predsedu vlády vyvíjal väčší politický tlak na hnutia, ktorých nasledovníci mu toto miesto vo veľkej miere zabezpečili. Spomínanú organizáciu Nachala totiž vedie jeho blízka priateľka Daniela Weissová, ktorá v októbri 2023 vyslala výletnú loď k brehu Pásma Gazy na sledovanie bombardovania.

Netanjahuov švagor Hagai Ben Arci zase stál pri založení organizácie na osídlenie južného Libanonu. Skupina Uri cafon (Prebuď sa, sever) vyhlasuje, že historický región Galilea „sa končí riekou Litání“, ktorá preteká juhom Libanonu a dnes oficiálne slúži ako hranica demilitarizovanej zóny.

Netanjahu sa dostal medzi mlynské kamene

Keďže Netanjahua a jeho stranu Likud čakajú koncom októbra voľby, aktuálne udalosti neprichádzajú v tom najlepšom čase. Na rozdiel od koaličných spojencov je totiž voličská základňa Netanjahuovej strany o čosi širšia. Ak sa pred voľbami nechce jasne dištancovať od osadníckeho hnutia, bude sa zrejme musieť vyrovnať s rastúcou nevôľou sekulárnych izraelských židov.

Mnoho z nich tvorí jeden zo základných prúdov sionizmu (štátotvornej idey Izraela). Dištancujú sa od rozširovania izraelského územia, keďže ho chápu ako hrozbu pre súčasnú demografickú prevahu židov nad nežidmi.

Práve týmto spôsobom argumentoval aj veterán IDF a líder strany Demokrati generál Jair Golan.

„Byť sionistickou ľavicou znamená neustále sa zasadzovať za rozdelenie izraelskej zeme (na židovský a arabský štát)... pretože zachovanie židovskej väčšiny v demokratickom Izraeli je dôležitejšie ako každý centimeter územia,“ napísal v nedávnom komentári denníka Haaretz.

Historicky sa však dajú rozpoznať aj ďalšie prístupy k budovaniu židovského národného štátu.

Jedným z najdôležitejších je revizionistický sionizmus. Ten možno zjednodušene chápať ako teritoriálne maximalistickú formu židovského nacionalizmu, na ktorý dnes nadväzujú obhajcovia okupácie palestínskych území a ich osídľovania.

Jeho piliere položil Vladimir Ze’ev Žabotinskij, ktorého pôsobenie sa dnes považuje za kontroverzné. Bol totiž v diplomatickom kontakte s talianskym fašistickým vodcom Benitom Mussolinim – ten mu v roku 1934 povolil založenie židovskej námornej akadémie Betar v talianskom meste Civitavecchia.

Žabotinskij viedol aj intenzívnu korešpondenciu s Davidom Ben Gurionom, ktorý sa stal neskôr prvým predsedom izraelskej vlády. Obaja dospeli k presvedčeniu, že vznik židovského štátu prinesie násilnú arabskú reakciu ako nevyhnutný následok. Žabotinskij svojimi myšlienkami výrazne ovplyvnil vznik militantnej organizácie Irgun, ktorú dokonca viedol od roku 1937 až do svojej smrti v roku 1940. Tá aktívne bojovala za vytvorenie židovského štátu a podnikala útoky voči britskej mandátnej správe i arabským civilistom.

Na kontext treba doplniť fakt, že Žabotinského spolupracovníkom bol otec súčasného izraelského premiéra Bencion Netanjahu (Mileikowsky).

Do jednoduchého rozdelenia na sekulárny a revizionistický prúd dnes vo veľkom preniká náboženský sionizmus. Na ten sa napríklad otvorene odvoláva svojím názvom Smotričova strana.

Otcami tejto myšlienkovej školy boli dvaja rabíni – Izák Jakov Reines a Abraham Isaac Kook –, pričom jej nasledovníci sa nazývajú dati leumi (v preklade veriaci nacionalisti). Vyznačujú sa presvedčením, že existencia Izraela ako židovského štátu je nepísanou súčasťou ortodoxného judaizmu. V niektorých prípadoch sa k tomuto hnutiu hlásia aj ultraortodoxní haredim, ktorí sa následne nazývajú haredi le’umi (hardal).

Až tu sa dostávame k tomu, prečo by sa radikálna kritika osadníkov mohla stať pre Netanjahua politickou samovraždou.

Haredim a celkovo nábožensky založení židia majú v priemere násobne viac detí oproti svojim sekulárnym spoluobčanom. Voličský potenciál týchto skupín tak bude v budúcnosti rásť, pričom ich vedia veľmi ľahko osloviť politici ako Smotrič alebo Ben Gvir, ktorí stoja na pomyselnej hranici medzi náboženským a revizionistickým sionizmom – ich argumentácia často používa teologický jazyk, zatiaľ čo obhajuje expanziu osád.

Preto je aj do budúcnosti len málo pravdepodobné, že by sa Netanjahu osobitne dištancoval od osadníckeho hnutia. A to napriek tlaku zo zahraničia či faktu, že niektorí jeho členovia a entity sa dokonca dostávajú pod európske sankcie.