Kňaz, ktorého pápež pozdravil v spovednici: Návštevu Františka na Slovensku sme si nezaslúžili

Plodný autor so širokým záberom Inocent-Mária Vladimír Szaniszló momentálne vyučuje na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského „Angelicum“ v Ríme. „Prvé meno je rehoľné a Szaniszló je pomaďarčený poľský Stanislav. Som Košičan, takže mám šesť národov v rodine,“ vysvetľuje člen dominikánskej rehole. Tento rok mu vyšla doplnená edícia knihy Moral and Theological Virtues (Morálne a teologické cnosti). V rozhovore prezradil, že sa treba vrátiť k náboženstvu, cnostiam i ku skutočnému vzdelaniu.

Ako ste vnímali pápežovu návštevu na Slovensku?

V júli som celý mesiac spovedal v Bazilike Santa Maria Maggiore a pápež prišiel ku mne na svojej ceste späť z nemocnice Gemelli, tak som ani nepotreboval niekam ísť. (Smiech.) Pápežova cesta bola, samozrejme, pre nás všetkých veľká česť: najmä jeho návšteva v Šaštíne. To nie je úplne samozrejmé vzhľadom na to, čo sme tam prežili v komunizme vrátane rôznych útokov tajných služieb. Spali sme v noci na zemi, aby sme mohli ráno sláviť omše a púte. Bolo zaujímavé, keď sa jeden z kňazov dostal k môjmu spisu, ktorý o mne komunisti viedli, a potom som od neho dostal fotografie z púte, o ktorých som nevedel, že existujú. Chodievali sme aj s ľuďmi s postihnutím na vozíku, teda bolo mystické znovu tam ísť a stretnúť pápeža, ktorého sme v komunizme vzývali a neverili sme, že k takémuto stretnutiu dôjde.

Šaštín spája západ a východ, bolo to naozaj veľmi pekné, bolo teplo, no organizácia bola komplikovaná a bola nutná trpezlivosť.

Teda máte pozitívne dojmy z návštevy.

Bola mimoriadna a možno ju ani nebudeme môcť spracovať historicky, lebo Svätý Otec sa zo záhadných dôvodov rozhodol ísť k nám a upriamiť pohľad sveta na Slovensko. Nie preto, že sme lepší, viac veriaci, ale preto, že si toto miesto vybral, aby odtiaľ niečo ukázal celému svetu a podarilo sa to. Nebola to ani tradičná, ani formálna návšteva, ale tak ako povedala aj jedna ministerka, dalo sa krájať každé slovo. Jeho slová neboli len pre slovenskú cirkev, ale pápež mal globálny zámer a ukázal celý zmysel jeho pastoračných aktivít, takto to hodnotili aj v talianskych médiách. Tí, ktorí v daných oblastiach pracujú, na jeho prejavy budú upozorňovať.

Na druhej strane radi zabúdame a už sme zabudli, čo sa u nás dialo v prvej vlne pandémie a takisto rýchlo zabudneme, čo Svätý Otec povedal. Budeme potrebovať veľa dobrých ľudí, aby jeho návštevu vedeli ďalej spracovať aj pre ďalšiu teologickú a pastoračnú prácu a aj prácu so spoločnosťou, kam chceme ísť. Každé jeho slovo bolo dôležité, až som bol prekvapený: tohto sme sa mali dožiť, lebo si myslím, že si to ani nezaslúžime.

Aj týmto rozhovorom sa snažíme vrátiť k odkazu jeho cesty. Čo by ste ešte vyzdvihli?

Najhlbší prejav bol asi v Prešove o zmysle kríža a modlitby, naozaj hlboké slová, ako aj stretnutie s mladými. Nezabudnem na to, keď prišiel prvý dotazník z Ríma, že sa máme vo všetkých diecézach pýtať mladých na ich názory (ako príprava na Biskupskú synodu o mladých v roku 2018 v Ríme, pozn. red.). Videl som veľa nepochopenia v zmysle: čo Svätý Otec chce, veď to robia sociológovia. Lenže toto je cesta, ktorou môžeme íst, a zistiť, čo si ďalšia generácia myslí. Nesú odkaz i meno cirkvi ďalej a chcú o nej hovoriť pozitívne, čo v dnešnej Európe vôbec nie je jednoduché.

Šiel som do Ríma najmä pre veľký pokles študentov teológie na Slovensku

Z akej ste rodiny a ako si spomínate na vašeho štúdia? Absolvovali ste ich v niekoľkých krajinách.

Naša rehoľa je globálna, založil ju Španiel svätý Dominik vo Francúzsku, ktorý sa dostal do Ríma a nechal si ju schváliť. Pripomíname si 800 rokov od jeho smrti a to je veľká vec. Noviciát sme mali na Slovensku, boli sme československá provincia. Odtiaľ sme šli študovať do Olomouca a potom do Švajčiarska. Je to rehoľa, ktorá svojich prvých 16 ľudí poslala v roku 1216 na vtedajšie prvé európske univerzity. A aj ja som v čase pádu komunizmu cítil potrebu vedieť, čo sa stalo za 40 rokov minulého režimu, keď sme nemohli komunikovať s okolitým svetom. Štúdiá som dokončil v Nemecku. Spoznali sme nemeckú, rakúsku, švajčiarsku kultúru, hľadali sme v týchto národoch dialóg a chceli sme ukázať na Slovensku, čo prinášajú iné krajiny a aj to, ako ony vnímali našu kultúru.

Od roku 2016 som v Ríme, hoci nikdy som si nepomyslel, že sem pôjdem. Súvisí to hlavne s obrovským poklesom študentov teológie na slovenských teologických fakultách. Veľa mi neostávalo, aby sa mohol profesionálne profilovať, a tak som prijal pozvanie dominikánskej univerzity Angelicum. Nevedel som, kam idem (úsmev). Vedel som, že tu máme školu, ale veľmi som s ňou nepracoval.

Aké sú vaše obľúbené miesta v Ríme späté so Slovenskom?

Pre nás je, samozrejme, dôležitá Bazilika svätého Klementa a Slovensku je blízka najmä Bazilika svätej Prassedy (Praxedy), kde svätí Cyril a Metod často bývali, je tam aj tabuľa v slovenčine. Bolo tu i niekoľko koncertov, ktoré organizovalo naše veľvyslanectvo. Pre mňa je blízka aj Bazilika svätej Pudenziany (Pudencie), o tom som písal aj v článku pre Duchovného pastiera v rámci projektu CRISIS – Reakcia žien na krízu, v ktorom sme hľadali pravdu v legende o tejto svätici. Dcéra senátora Pudencia, ktorá ako prvá prijala svätého Pavla, Petra a Justína v dome, na ktorom dnes stojí bazilika neporušená ani vojnami.

Ak to nie je len mýtus, nachádzame sa na mieste, kde úplne iná kultúra prijala úplne iné náboženstvo. Určite to nebolo také jednoduché pre Rimanov, aby prijali židovských ani nie vzdelancov, ale misionárov, a dokonca im uveriť a žiť kresťanstvo.

A pod hrozbou smrti.

Tak sa to aj skončilo. V Bazilike svätej Praxedy je 3800 kostí mučeníkov, ktoré tam preniesol z rôznych katakomb pápež Paskal. Má to krásny, symbolický význam. Po oslobodení Talianska v druhej svetovej vojne v tesnej blízkosti vznikla synagóga, teda tam, kde prijali židovského misionára, ktorý do mesta priniesol kresťanstvo. Takáto mierumilovná symbióza kultových stavieb dvoch veľkých náboženstiev je veľmi vzácna.

Vo svojej práci, ktorú si priblížime v samostatnom rozhovore, píšete aj o cnostiach. Nakoľko sú dôležité a vidíte ich obrodu či úpadok?

Cnosti sa aj v kresťanskej filozofii od 18. storočia dávali na okraj ako niečo zo stredoveku, čo tam aj patrí a nemá sa o tom hovoriť, lebo to aj tak nepomáha. Na Angelicum máme hlavne Severoameričanov, ktorí sa vracajú najmä k takzvanému neotomizmu 20. storočia, kde sú cnosti základom. O tom som napísal knihu v slovenčine a teraz doplnenú verziu v angličtine. Cnosti majú obrovskú rolu nielen v kresťanstve, ale už v antickom Grécku, kde boli považované za idealizovanie spoločnosti. Je nutné vedieť ich vysvetliť tak, ako povedal pápež František v Prešove: možno nie je jednoduché modliť sa, ale aspoň sa človek upokojí.

V cnostiach tiež možno spravíme dva kroky vpred a štyri vzad, ale dôležitá je vízia človeka stvoreného na obraz Boží, ktorému je dané, aby rástol. Ale pády, dezilúzie a ich prekonávanie tu boli v každom storočí.

Aký je dominikánsky odkaz pri 800. výročí smrti svätého Dominika, ktorú si tento rok pripomínate?

Keď prvých 16 bratov začalo spolu bývať, Dominik namiesto toho, aby ich v tomto upevnil, poslal ich po dvoch na univerzity do Paríža, Madridu, Bologne a inde, aby v centrách európskej vzdelanosti viedli dialóg. Už vtedy bol veľmi ťažký. Alebo keď svätý Tomás Akvinský dostal katedru, no musel ju opustiť, a potom sa vrátil. Parížsky biskup zakázal jeho učenie na 100 rokov po jeho smrti a tak ďalej. My sme už všetko prežili v tomto kontexte. Dominikánsky odkaz dialógu so všetkými na okraji, hľadanie toho, ktorý je medzi nami uprostred, tento odkaz je trvalý a nikdy ho neprekonáme.

A nezabúdajme na skutočné vzdelanie. Slovensko má desiatky univerzít, ktoré nepotrebuje. Švajčiarsko má šesť. Ľudia majú v dialógu rásť a dostať sa na úroveň európskej kultúry a byť stredom, čo je preklad slova cnosť. Nie extrém, okraj, ale stred, byť v strede. Len etika v strede dokáže rásť, všetky ostatné spravia akciu a reakciu a môžu sa navzájom i ničiť. Takíto by sme mali byť na Slovensku, aby sme boli tí, ktorých iní chcú počúvať. Pápež František ukázal, že Slovensko sa oplatí vnímať a počúvať, toto je môj sen aj pre náš región.

Oprava: V pôvodnom titulku bolo, že kňaz spovedal pápeža. V skutočnosti pontifex slovenského kňaza v spovednici pozdravil a nešiel sa vyspovedať.