Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz: Dronový útok na letisko chystali v Rusku celé mesiace

Pokus o dronový útok na letisko Lipsko/Halle pripravovali v Rusku niekoľko mesiacov a iba náhoda zabránila vážnym materiálnym škodám a ujme na zdraví ľudí. V stredu to pred poslancami Spolkového snemu vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz.

Podľa neho bola akcia cielene namierená proti Nemecku. „Len čistou náhodou sa podarilo zabrániť veľkým materiálnym škodám a ujme na zdraví ľudí,“ povedal.

Kancelár vystúpil niekoľko dní po výraznom víťazstve pravicovej Alternatívy pre Nemecko v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku. Súčasťou jej programu je aj požiadavka užších vzťahov s Moskvou.

Rusko účasť na dronovom incidente na letisku Lipsko/Halle odmietlo. Ruský minister zahraničných vecí označil tieto obvinenia za „začiatok skutočnej vojny“.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nórsko sa lúči s kráľom Haraldom, ulice Osla zaplnili desaťtisíce ľudí

Nórskeho kráľa Haralda V. pochovali v stredu po trinástich dňoch národného smútku. Panovník zomrel vo veku 89 rokov po viac než troch desaťročiach na tróne.

Peší sprievod z kráľovského paláca do katedrály sprevádzali delové salvy z pevnosti Akershus. Keď rakva prechádzala triedou Karl Johan, desaťtisíce prítomných podľa polície úplne stíchli. Cirkevný obrad sa začal celoštátnou minútou ticha.

Na rozlúčku pricestovali členovia viacerých európskych a ázijských kráľovských rodín aj zahraniční lídri vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera či fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Slovensko zastupoval podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Na pohrebe bola aj nová kráľovná Mette-Marit, ktorá sa zotavuje po transplantácii pľúc. Prišiel aj jej syn Marius Borg Høiby, ktorý je v domácom väzení po odsúdení za znásilnenie a domáce násilie. Proti rozsudku sa odvolal.

Haraldovu rakvu následne preniesli do kráľovskej krypty v pevnosti Akershus, kde ju uložia do sarkofágu vedľa jeho rodičov. Odchodom nového kráľa Haakona VIII. z krypty sa skončí národný smútok. Vlajky spustené na pol žrde opäť vztýčia a kostolné zvony po celom Nórsku budú znieť hodinu.

Monarchiu podľa prieskumu naďalej podporuje 72 percent Nórov, zatiaľ čo 20 percent uprednostňuje republiku alebo inú formu vlády.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanár v Alžíri otvoril nové slovenské veľvyslanectvo

Slovensko a Alžírsko začínajú po 22 rokoch novú éru vzťahov, vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) po otvorení slovenského veľvyslanectva v Alžíri. Zastupiteľský úrad krajina zatvorila v roku 2004 a šéf slovenskej diplomacie tam naposledy zavítal pred 19 rokmi.

Alžírsko je tretím najväčším vývozcom plynu do Európskej únie a podľa Blanára môže Slovensku pomôcť s diverzifikáciou dodávok po ukončení nákupu ruského plynu v septembri 2027 na základe rozhodnutia EÚ. Krajina je plynovodom prepojená s Talianskom, odkiaľ by sa mohol plyn prepravovať aj na Slovensko. Zástupcovia Slovenského plynárenského priemyslu už v Alžírsku rokovali o príprave možného kontraktu.

Blanár a jeho alžírsky náprotivok Ahmad Attáf podpísali medzivládnu dohodu o hospodárskej spolupráci, ktorá počíta so zriadením spoločnej komisie, a memorandum o spolupráci medzi diplomatickými akadémiami. Doterajších 17 zmlúv a dohôd chcú zredukovať na sedem a podpisovať ďalšie nové.

Ak komisia zasadne začiatkom budúceho roka na Slovensku a vymedzí oblasti vzájomnej spolupráce, Slovensko je pripravené na návštevu Alžírska na úrovni premiéra spolu s obchodnou misiou. Ministri rokovali aj o pripravovanej dohode v oblasti boja proti terorizmu a nelegálnej migrácii. Slovensko zároveň ponúklo Alžírsku spoluprácu vo formáte V4+.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Mochovce plánujú zvýšiť výkon všetkých štyroch reaktorov

Tepelný výkon štyroch reaktorov jadrovej elektrárne Mochovce by sa mal zvýšiť na 112 percent nominálneho výkonu. Vyplýva to z oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, ktoré do centrálneho informačného systému pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) predložili Slovenské elektrárne. Zvýšenie bude možné vďaka využitiu projektových rezerv.

V prvom kroku elektrárne počítajú so zvýšením výkonu na treťom a štvrtom bloku, ktoré sú na to technicky pripravené. Na prvom a druhom bloku majú zvyšovanie výkonu uskutočniť neskôr, po výmene niektorých komponentov a čerpadiel sekundárneho okruhu, nevyhnutných na navrhovanú zmenu prevádzkových parametrov. Prvý a druhý blok majú už v súčasnosti zvýšený výkon na 107 percent.

Aktuálne je inštalovaný výkon každého reaktora v prvom a druhom bloku 1 471 megawattov tepelného výkonu (MWt), v treťom a vo štvrtom 1 375 MWt. V prípade zvýšenia na 112 percent bude výkon každého zo štyroch reaktorov 1 540 MWt.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šutaj Eštok neočakáva kontroly na hranici s Českom

Česká polícia, armáda a colná správa spolu so slovenskými policajtmi preverili pripravenosť na prípadné obnovenie kontrol na česko-slovenskej hranici. Cvičenie pozdĺž 251 kilometrov dlhej hranice má overiť postupy pri možnom migračnom tlaku.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zdôraznil, že k ostrému nasadeniu zložiek na spoločnej hranici podľa neho najmenej v najbližšom roku nedôjde. Slovensko však podľa neho urobí všetko pre jej ochranu pred migračným náporom.

Český policajný prezident Martin Vondrášek pripomenul skúsenosti z rokov 2015, 2022 a 2023. Bezpečnostné zložky podľa neho musia pravidelne precvičovať postupy potrebné pri obnovení hraničných kontrol.

Súčasťou cvičenia bola simulácia kontrol na 17 bývalých cestných priechodoch, zásahy na takzvanej zelenej hranici, biometrická registrácia a postupy pri zadržaní nelegálnych migrantov. Zapojilo sa približne 750 príslušníkov vrátane policajtov z Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja.

Cvičenie sa skončí vo štvrtok o 7.00. Výsledky budú účastníci vyhodnocovať v nasledujúcich týždňoch so zameraním na odhalenie nedostatkov a zefektívnenie postupov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Výbor neodobril správu o činnosti prokuratúry za vlaňajšok

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v stredu neodobril správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti na Slovensku za rok 2025.

Maroš Žilinka po zasadnutí upozornil, že dokument poukazuje na výrazný pokles v stíhaní, obžalovaní a odsúdení daňových trestných činov. Za príčinu považuje zmenu hmotnoprávnej úpravy.

Predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) preto požiadal o prijatie legislatívnych zmien, ktoré by napravili najzávažnejšie nedostatky a zefektívnili boj proti daňovej kriminalite.

Plénum parlamentu dosiaľ neprerokovalo ani správu generálneho prokurátora za rok 2024. Opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) to kritizovala. Podľa nej správa obsahuje dôležité údaje najmä o stíhaní daňovej a korupčnej trestnej činnosti. Tvrdí, že vláda nechce, aby sa dokument prerokoval v parlamente a aby verejnosť videla skutočný stav stíhania takejto kriminality.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.