Preskočiť na obsah
  |  

Airbnb čakajú ďalšie obmedzenia, Brusel chce zmierniť bytovú krízu

Európska komisia navrhla pravidlá, ktoré majú úradom pomôcť riešiť nedostatok dostupného bývania v turisticky vyťažených oblastiach. Nový rámec môže viesť k ďalším obmedzeniam pre Airbnb a ďalšie spoločnosti poskytujúce krátkodobé prenájmy.

Brusel chce zjednotiť prístup naprieč Európou. Mestá ako Paríž, Barcelona či Benátky totiž zaviedli rôzne regulácie krátkodobých prenájmov, ktoré následne vyvolali právne spory. Ich prudký nárast prispel k nedostatku dostupného bývania a vyvolal protesty obyvateľov, najmä mladých Európanov.

Návrh vytvára prvý spoločný európsky rámec na posudzovanie opatrení v oblasti bývania. Úrady budú môcť identifikovať oblasti s nedostatkom bývania podľa vysokého pomeru cien nehnuteľností k príjmom alebo jeho rastu počas uplynulých desiatich rokov.

Prípadné obmedzenia krátkodobých prenájmov musia vychádzať z dôkazov, byť nevyhnutné, vzťahovať sa iba na postihnuté územia a nesmú platiť spätne. O ich zavedení rozhodnú príslušné orgány.

Združenie CCIA Europe, ktorého členom je aj Airbnb, návrh kritizovalo pre chýbajúcu nezávislú kontrolu obmedzení a účinné možnosti nápravy.

Komisia zároveň odporúča uvoľniť pozemky na bytovú výstavbu a modernizovať plánovacie a stavebné procesy. Návrh ešte musia odsúhlasiť členské štáty a Európsky parlament.

(reuters, bak)

  |  

Spoločnosť Anthropic odložila vstup na burzu

Americká spoločnosť Anthropic, ktorá stojí za četbotom Claude, by mohla pri plánovanom vstupe na burzu získať až 100 miliárd dolárov. Investori a bankári podľa denníka Wall Street Journal diskutujú o ocenení firmy až na dva bilióny dolárov. Konečné rozhodnutie o objeme emisie ani hodnote spoločnosti zatiaľ nepadlo.

Anthropic podľa Reuters posunul prípravy vstupu na burzu o niekoľko týždňov. Prospekt by mal zverejniť koncom septembra a ponuku začať predstavovať investorom najskôr v polovici októbra. Vstup na burzu by mohol dokončiť niekoľko dní pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu.

Firma zatiaľ oficiálne potvrdila, že 1. júna dôverne predložila návrh registračného vyhlásenia americkej Komisii pre cenné papiere a burzy. Počet ponúkaných akcií ani ich cenu zatiaľ neurčila.

Anthropic je zároveň blízko k finalizácii revolvingovej úverovej linky vo výške 15 miliárd dolárov, ktorá mu poskytne väčšiu finančnú flexibilitu pri rastúcich výdavkoch na výpočtovú kapacitu.

Spoločnosť sa v apríli dohodla s Amazonom na zabezpečení dodatočnej výpočtovej kapacity až päť gigawattov a počas desiatich rokov chce na technológie Amazon Web Services vynaložiť viac ako 100 miliárd dolárov.

(reuters, red)

  |  

Hasiči bojujú s požiarom pod Tatrami, nasadili aj vrtuľník

Hasiči aktuálne bojujú s požiarom porastu v ťažko dostupnom teréne pod Tatrami. Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na sociálnej sieti informoval, že horí v katastri obce Stráne pod Tatrami v okrese Kežmarok.

„Požiar zasiahol viaceré časti územia s rozlohou približne 200 × 300 metrov, pričom sa šíri aj koreňovým systémom a korunami porastov,“ uviedli hasiči s tým, že na mieste zasahujú príslušníci HaZZ spolu s modulom pozemného hasenia – skupina Východ a dobrovoľní hasiči z obce Ľubica. Nasadený je aj vrtuľník spoločnosti Heli Company.

Hasiči oheň zatiaľ nedostali pod kontrolu. Požiar podľa operačnej dôstojníčky Krajského riaditeľstva HaZZ v Prešove nahlásili krátko pred 9.30. Aktuálne tam zasahuje 12 profesionálov s ôsmimi kusmi techniky a požiar stále nie je lokalizovaný.

(tasr, bak)

  |  

Irán vytvorí zakázanú zónu od Hormuzu až po Arabské more

Iránske Revolučné gardy oznámili, že nová zakázaná zóna pri Hormuzskom prielive bude zahŕňať časť Ománskeho zálivu aj Arabského mora. Presné súradnice Teherán zverejní neskôr.

Hovorca gárd Hosejn Mohebí uviedol, že oblasť sa začne približne pri Čáhbaháre a povedie pozdĺž trasy smerujúcej k strategickému prielivu. Plavidlám, ktoré do nej vstúpia bez predchádzajúcej koordinácie, hrozia iránske sankcie. Krajina im môže neskôr odmietnuť povolenie na prechod cez Hormuzský prieliv aj poskytovanie služieb, napríklad poistenia.

Oznámenie nasledovalo po „významnom pokroku“ v rokovaniach s Ománom o dočasnej námornej trase. Irán obmedzuje plavbu cez Hormuz od začiatku vojny so Spojenými štátmi 28. februára. Washington v reakcii zaviedol blokádu iránskych prístavov. Teherán od lodí vyžaduje povolenie a odmieta návrat k predvojnovému systému neobmedzenej plavby.

Iránske sily v utorok vyhlásili, že zasiahli desať plavidiel, ktoré sa pokúsili preplávať bez koordinácie. Donald Trump tvrdí, že americké sily pomáhajú prepraviť priemerne 30 lodí za noc. Iránsky bezpečnostný predstaviteľ Mohsen Rezáí uviedol, že USA sa každú noc pokúšajú pomôcť piatim či šiestim lodiam a tie sú podľa neho zvyčajne zasiahnuté.

Mohebí dodal, že vojna sa môže skončiť, ak USA zastavia nové hrozby, stiahnu izraelskú armádu z Libanonu, ukončia blokádu Jemenu, uvoľnia 24 miliárd dolárov zmrazených iránskych aktív a nebudú zasahovať do jadrových a raketových kapacít Iránu.

(malaysiagazette, bak)

  |  

Momo a Yael nahrali hymnu Národného pochodu za život

Slovenskí interpreti Momo a Yael predstavili singel Nechcem smrť, ktorý vznikol pri príležitosti Národného pochodu za život 2026. Pieseň s posolstvom viery, nádeje a hodnoty ľudského života zaznie naživo 20. septembra na Námestí slobody v Bratislave.

Momo vyhlásil, že skladba sa venuje vzťahu k Bohu, ktorý mení ľudské srdcia, aj odmietnutiu duchovnej a fyzickej smrti vrátane kontextu nenarodených detí. V texte sa snaží autenticky opísať, čo prijíma a čo odmieta. Yael vníma jej odkaz ako pripomenutie, že Boh je tu pre každého. Skladba má podľa neho mladým ľuďom dodať silu a nádej pri zápasoch s otázkami vlastnej hodnoty a zmyslu života.

Nechcem smrť je zároveň oficiálnou hymnou podujatia. Program sa začne 20. septembra o 12.00. Cieľom pochodu je podľa organizátorov presadzovať rešpektovanie práva na život a ľudskej dôstojnosti od počatia po prirodzenú smrť.

Jednou z hlavných tém bude požiadavka na účinný zákaz surogácie v trestnej legislatíve. Organizátori chcú ústavný zákaz premietnuť aj do vykonávacích zákonov. Vystúpi aj Francúzka Olivia Maurelová, ktorá sa narodila prostredníctvom surogácie a dnes upozorňuje na jej dôsledky.

(bak)

  |  

Prokurátor nemôže byť ako opica na gume, tvrdí Žilinka

Generálny prokurátor Maroš Žilinka vníma slová premiéra Roberta Fica (Smer) o možnej reforme prokuratúry ako vytváranie tlaku. Zásahy do jej organizácie by podľa neho mali byť veľmi uvážlivé a nemali by prichádzať s každou vládou.

„Nemôže byť prokurátor ako taká opica na gume. Musí to mať nejakú stabilitu,“ vyhlásil Žilinka. Časté zmeny podľa neho výrazne sťažujú prácu prokurátorov. Za veľmi zlú cestu a zvláštnu predstavu o fungovaní právneho štátu by považoval, keby bolo jediným dôvodom reorganizácie riešenie personálnej otázky. Zároveň poznamenal, že nevie, akú konkrétnu podobu reformy si premiér predstavuje.

Fico v utorok vyzval generálneho prokurátora na odstúpenie a vyhlásil, že jeho zotrvanie vo funkcii vytvorí podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy prokuratúry.

Žilinka zopakoval, že na odchod nevidí dôvod. Nie je si vedomý porušenia sľubu prokurátora ani sľubu, ktorý ako generálny prokurátor zložil do rúk prezidentky. Odmieta ustúpiť len preto, že predstavitelia výkonnej alebo zákonodarnej moci majú inú predstavu o výkone spravodlivosti.

(tasr, bak)