Preskočiť na obsah
  |  

Nórsko sa lúči s kráľom Haraldom, ulice Osla zaplnili desaťtisíce ľudí

Nórskeho kráľa Haralda V. pochovali v stredu po trinástich dňoch národného smútku. Panovník zomrel vo veku 89 rokov po viac než troch desaťročiach na tróne.

Peší sprievod z kráľovského paláca do katedrály sprevádzali delové salvy z pevnosti Akershus. Keď rakva prechádzala triedou Karl Johan, desaťtisíce prítomných podľa polície úplne stíchli. Cirkevný obrad sa začal celoštátnou minútou ticha.

Na rozlúčku pricestovali členovia viacerých európskych a ázijských kráľovských rodín aj zahraniční lídri vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera či fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Slovensko zastupoval podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Na pohrebe bola aj nová kráľovná Mette-Marit, ktorá sa zotavuje po transplantácii pľúc. Prišiel aj jej syn Marius Borg Høiby, ktorý je v domácom väzení po odsúdení za znásilnenie a domáce násilie. Proti rozsudku sa odvolal.

Haraldovu rakvu následne preniesli do kráľovskej krypty v pevnosti Akershus, kde ju uložia do sarkofágu vedľa jeho rodičov. Odchodom nového kráľa Haakona VIII. z krypty sa skončí národný smútok. Vlajky spustené na pol žrde opäť vztýčia a kostolné zvony po celom Nórsku budú znieť hodinu.

Monarchiu podľa prieskumu naďalej podporuje 72 percent Nórov, zatiaľ čo 20 percent uprednostňuje republiku alebo inú formu vlády.

(reuters, bak)

  |  

Blanár v Alžíri otvoril nové slovenské veľvyslanectvo

Slovensko a Alžírsko začínajú po 22 rokoch novú éru vzťahov, vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) po otvorení slovenského veľvyslanectva v Alžíri. Zastupiteľský úrad krajina zatvorila v roku 2004 a šéf slovenskej diplomacie tam naposledy zavítal pred 19 rokmi.

Alžírsko je tretím najväčším vývozcom plynu do Európskej únie a podľa Blanára môže Slovensku pomôcť s diverzifikáciou dodávok po ukončení nákupu ruského plynu v septembri 2027 na základe rozhodnutia EÚ. Krajina je plynovodom prepojená s Talianskom, odkiaľ by sa mohol plyn prepravovať aj na Slovensko. Zástupcovia Slovenského plynárenského priemyslu už v Alžírsku rokovali o príprave možného kontraktu.

Blanár a jeho alžírsky náprotivok Ahmad Attáf podpísali medzivládnu dohodu o hospodárskej spolupráci, ktorá počíta so zriadením spoločnej komisie, a memorandum o spolupráci medzi diplomatickými akadémiami. Doterajších 17 zmlúv a dohôd chcú zredukovať na sedem a podpisovať ďalšie nové.

Ak komisia zasadne začiatkom budúceho roka na Slovensku a vymedzí oblasti vzájomnej spolupráce, Slovensko je pripravené na návštevu Alžírska na úrovni premiéra spolu s obchodnou misiou. Ministri rokovali aj o pripravovanej dohode v oblasti boja proti terorizmu a nelegálnej migrácii. Slovensko zároveň ponúklo Alžírsku spoluprácu vo formáte V4+.

(tasr, bak)

  |  

Mochovce plánujú zvýšiť výkon všetkých štyroch reaktorov

Tepelný výkon štyroch reaktorov jadrovej elektrárne Mochovce by sa mal zvýšiť na 112 percent nominálneho výkonu. Vyplýva to z oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, ktoré do centrálneho informačného systému pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) predložili Slovenské elektrárne. Zvýšenie bude možné vďaka využitiu projektových rezerv.

V prvom kroku elektrárne počítajú so zvýšením výkonu na treťom a štvrtom bloku, ktoré sú na to technicky pripravené. Na prvom a druhom bloku majú zvyšovanie výkonu uskutočniť neskôr, po výmene niektorých komponentov a čerpadiel sekundárneho okruhu, nevyhnutných na navrhovanú zmenu prevádzkových parametrov. Prvý a druhý blok majú už v súčasnosti zvýšený výkon na 107 percent.

Aktuálne je inštalovaný výkon každého reaktora v prvom a druhom bloku 1 471 megawattov tepelného výkonu (MWt), v treťom a vo štvrtom 1 375 MWt. V prípade zvýšenia na 112 percent bude výkon každého zo štyroch reaktorov 1 540 MWt.

(tasr, bak)

  |  

Šutaj Eštok neočakáva kontroly na hranici s Českom

Česká polícia, armáda a colná správa spolu so slovenskými policajtmi preverili pripravenosť na prípadné obnovenie kontrol na česko-slovenskej hranici. Cvičenie pozdĺž 251 kilometrov dlhej hranice má overiť postupy pri možnom migračnom tlaku.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zdôraznil, že k ostrému nasadeniu zložiek na spoločnej hranici podľa neho najmenej v najbližšom roku nedôjde. Slovensko však podľa neho urobí všetko pre jej ochranu pred migračným náporom.

Český policajný prezident Martin Vondrášek pripomenul skúsenosti z rokov 2015, 2022 a 2023. Bezpečnostné zložky podľa neho musia pravidelne precvičovať postupy potrebné pri obnovení hraničných kontrol.

Súčasťou cvičenia bola simulácia kontrol na 17 bývalých cestných priechodoch, zásahy na takzvanej zelenej hranici, biometrická registrácia a postupy pri zadržaní nelegálnych migrantov. Zapojilo sa približne 750 príslušníkov vrátane policajtov z Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja.

Cvičenie sa skončí vo štvrtok o 7.00. Výsledky budú účastníci vyhodnocovať v nasledujúcich týždňoch so zameraním na odhalenie nedostatkov a zefektívnenie postupov.

(tasr, bak)

  |  

Výbor neodobril správu o činnosti prokuratúry za vlaňajšok

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v stredu neodobril správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti na Slovensku za rok 2025.

Maroš Žilinka po zasadnutí upozornil, že dokument poukazuje na výrazný pokles v stíhaní, obžalovaní a odsúdení daňových trestných činov. Za príčinu považuje zmenu hmotnoprávnej úpravy.

Predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) preto požiadal o prijatie legislatívnych zmien, ktoré by napravili najzávažnejšie nedostatky a zefektívnili boj proti daňovej kriminalite.

Plénum parlamentu dosiaľ neprerokovalo ani správu generálneho prokurátora za rok 2024. Opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) to kritizovala. Podľa nej správa obsahuje dôležité údaje najmä o stíhaní daňovej a korupčnej trestnej činnosti. Tvrdí, že vláda nechce, aby sa dokument prerokoval v parlamente a aby verejnosť videla skutočný stav stíhania takejto kriminality.

(tasr, bak)

  |  

Slováci prežijú v zdraví menej rokov než väčšina Európanov

Priemerná dĺžka života na Slovensku dosahuje 78,6 roka. Krajina však výrazne zaostáva v počte rokov prežitých bez zdravotných obmedzení. Muži prežijú v dobrom zdraví priemerne 56,8 roka, zatiaľ čo priemer EÚ dosahuje 62,8 roka. Ide o tretiu najnižšiu hodnotu v Únii. Populácia Slovenska zároveň starne po Poľsku druhým najrýchlejším tempom v EÚ.

Možnosti zlepšenia hľadajú odborníci z Európy, Kanady a Austrálie na konferencii verejného zdravotníctva vo Vysokých Tatrách. Podľa predsedníčky Slovenskej asociácie verejného zdravia Zuzany Katreniakovej nestačia nové prístroje a lieky. Potrebné sú lepšie využívanie dát, umelej inteligencie a účinnejšia prevencia.

Kľúčovou výzvou zostáva preniesť overené postupy a inovácie do praxe, aby z nich mali úžitok pacienti aj zdravotnícky systém. Výskum sa venuje aj tomu, ako starší ľudia zvládajú digitálne zdravotníctvo, aby bola moderná starostlivosť dostupná pre všetkých.

Súčasťou podujatia, ktoré potrvá do piatka 11. septembra, je workshop švajčiarsko-slovenského programu spolupráce, zameraný na systematickú prevenciu chronických chorôb v regiónoch a u zamestnávateľov.

(tasr, bak)