Preskočiť na obsah
  |  

Singapur zvýši podporu rodín pre rekordne nízku plodnosť

Singapur výrazne rozšíri finančnú podporu pre rodiny v snahe reagovať na rekordne nízku mieru plodnosti. Vlani klesla na historické minimum 0,87 dieťaťa na ženu, pričom na prirodzenú obnovu populácie je potrebná hodnota približne 2,1.

Premiér Lawrence Wong oznámil, že celková hodnota štátnej podpory pre každé singapurské dieťa od narodenia do 17 rokov dosiahne približne 70-tisíc singapurských dolárov, teda asi 55-tisíc amerických dolárov. Suma zahŕňa nové aj už existujúce príspevky.

Nový balík počíta s vyplácaním dvetisíc singapurských dolárov ročne od jedného roka do 16 rokov, spolu teda 32-tisíc dolárov. V roku, keď dieťa dovŕši 17 rokov, dostane rodina ďalších 10-tisíc dolárov na vzdelávanie. Súčasťou podpory zostávajú aj 10-tisícový príspevok pri narodení dieťaťa a ďalšie príspevky na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

Vláda zároveň predĺži rodičovskú dovolenku a rodinám poskytne dodatočné šance v žrebovaní o verejné bývanie za každé dieťa, ktoré majú alebo očakávajú. Wong zdôraznil, že rozhodnutie mať deti je osobnou záležitosťou a samotné vládne opatrenia ho nedokážu zabezpečiť.

(red)

  |  

Armáda v Nemecku posudzuje nástroje AI pre bojisko

Nemecká armáda vyhodnocuje 30 nástrojov umelej inteligencie s cieľom urýchliť rozhodovacie procesy priamo na bojisku. Náčelník vojenského kybernetického velenia viceadmirál Thomas Daum pre denník Handelsblatt uviedol, že prvý prototyp by mohol byť k dispozícii v druhom štvrťroku 2027 a s plnou implementáciou sa počíta v roku 2028.

Konflikt na Ukrajine ukázal, že drony a satelity produkujú obrovské množstvá dát, ktoré ľudský personál nedokáže spracovávať dostatočne rýchlo.

Drvivá väčšina testovaných softvérov pochádza od nemeckých vývojárov, pričom v užšom výbere figuruje aj francúzska spoločnosť ChapsVision. Daum zároveň potvrdil vyradenie najznámejšieho amerického systému Maven Smart System od spoločnosti Palantir, ktorý v súčasnosti využívajú veliteľstvá USA aj NATO.

Za odmietnutím americkej technológie stoja obavy zo straty dátovej suverenity a závislosti od Spojených štátov. Výhrady európskych spojencov voči Palantiru navyše zintenzívnili politické vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane spochybnil záväzky Washingtonu v rámci Severoatlantickej aliancie.

(reuters, max)

  |  

Turecko výrazne rozšírilo monitoring sociálnych sietí

Turecké bezpečnostné zložky vlani výrazne rozšírili monitorovanie sociálnych sietí. Polícia a žandári preverili viac ako 600-tisíc účtov a identifikovali vyše 210-tisíc používateľov, ktorých prípady postúpili príslušným orgánom na ďalšie konanie.

Oproti roku 2024 vzrástol počet preverovaných účtov približne o 60 percent a identifikovaných používateľov o 72 percent. Len v rámci policajného monitorovania zadržali 8 471 ľudí, z ktorých 496 vzali do väzby a 1 360 prepustili pod súdnym dohľadom.

Úrady sledovali príspevky podozrivé z teroristickej propagandy, podpory predaja drog či podnecovania nenávisti. Monitorovali aj obsah považovaný za urážku prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, tureckého národa, republiky či štátnych inštitúcií a príspevky porušujúce zákony na ochranu Mustafu Kemala Atatürka. Za urážku prezidenta hrozí v Turecku jeden rok až štyri roky väzenia.

Európsky súd pre ľudské práva v roku 2021 rozhodol, že trestné konanie podľa tohto ustanovenia bolo nezlučiteľné so slobodou prejavu, a vyzval Turecko na zmenu zákona. Ankara ho dosiaľ nezmenila ani nezrušila.

Freedom House vlani zaradil Turecko v hodnotení slobody internetu medzi „neslobodné“ krajiny.

(stockholmcf, max)

  |  

Húsíovia ohrozujú ďalší prieliv kľúčový na prepravu ropy

Jemenskí húsíovia spriaznení s Iránom sa vo štvrtok priblížili k získaniu väčšieho vplyvu nad strategickým prielivom Báb el-Mandeb. Podľa štyroch vojenských zdrojov jemenskej vlády sa povstalci blížia k úplnému ovládnutiu pobrežných miest Mocha a Dhubab, ktoré ležia priamo pri prielive. Húsíovia sa snažia ovládnuť celé jemenské pobrežie Červeného mora.

V posledných dňoch sa zintenzívnili boje medzi húsíami a jemenskými silami podporovanými Saudskou Arábiou. Vývoj podľa Reuters smeruje k možnému obnoveniu rozsiahlej vojny v Jemene. Boje sú zároveň druhým dejiskom širšieho konfliktu s Iránom, ktorý ohrozuje globálne dodávky energií.

Báb el-Mandeb je južným vstupom do Červeného mora a jednou z najdôležitejších svetových trás na prepravu ropy, palív a ďalších komodít. Jeho zablokovanie by po faktickom uzavretí Hormuzského prielivu Iránom odrezalo producentov ropy v Perzskom zálive vrátane Saudskej Arábie od ich hlavných námorných trás.

Húsíovia zároveň útočia na Saudskú Arábiu. Tvrdia, že zasiahli leteckú základňu v Chamis Mušajte a ropnú infraštruktúru v okolitých mestách. Koalícia vedená Saudskou Arábiou uviedla, že pri nedávnych útokoch húsíov v štyroch mestách na juhu krajiny utrpelo zranenia najmenej 73 ľudí.

(reuters, max)

  |  

NATO zachytilo ruské ponorky, chystali útok na podmorské káble

Spojenci z NATO zachytili na jar v arktických vodách ruské ponorky pri tajnom cvičení s novou zbraňou určenou na zneškodnenie kritických podmorských káblov bez zanechania odtlačkov prstov.

Spoločná operácia Británie, Nórska a USA ruské plavidlá sledovala, konfrontovala a zabránila im dokončiť cvičenie, píše agentúra Reuters.

Operáciu riadilo tajné moskovské riaditeľstvo pre podmorské boje GUGI. Spojenci následne predložili Moskve dôkazy, aby ju odradili od ďalšieho nasadenia tejto technológie.

Podmorské optické káble prenášajú drvivú väčšinu globálnych dátových a finančných transakcií. Západné spravodajské služby sa obávajú, že prípadné zničenie tejto infraštruktúry by mohlo byť kľúčovým prvkom, ktorým by Kremeľ testoval dohodu NATO o vzájomnej obrane podľa článku 5.

Obavy vzrástli aj pre strategický význam káblov spájajúcich nórske súostrovie Špicbergy s pevninou, ktoré prenášajú kľúčové satelitné dáta.

Incident zapadá do širšieho kontextu stupňujúcich sa ruských sabotážnych a prieskumných aktivít v Európe. V reakcii na hrozby a predchádzajúce poškodenia káblov v Baltskom aj Severnom mori spustilo NATO špeciálne monitorovacie iniciatívy na zvýšené hliadkovanie a ochranu citlivej infraštruktúry.

(reuters, max)

  |  

Irán sa môže zmeniť na ďalší Afganistan, varujú experti

Štvrťstoročie po tragických útokoch z 11. septembra 2001 sa Donald Trump ocitol v hlbokom a nepopulárnom konflikte s Iránom.

Hoci vo volebnej kampani sľuboval ukončenie zahraničných vojen a návrat k americkým hospodárskym záujmom, jeho rozhodnutie rozpútať vojenskú kampaň pretrhlo zábrany, ktoré Washington odrádzali od ďalších otvorenejších konfrontácií na Blízkom východe.

Analytici aj zahraničnopolitickí experti varujú, že USA sa z minulosti nepoučili a opäť zabŕdli do zdĺhavej „večnej vojny“ bez jasnej stratégie odchodu. Šéf Bieleho domu a jeho poradcovia podľa kritikov podcenili odolnosť teheránskeho režimu a schopnosť Iránu ohroziť globálne dodávky energií.

Biely dom síce zdôrazňuje, že operácia v Iráne využíva najmä leteckú a námornú silu bez masívneho nasadenia pozemných síl, ale po pol roku sa konflikt dostal do vyčerpávajúcej patovej situácie.

Vzájomné útoky na ropné tankery v Hormuzskom prielive dramaticky zvýšili ceny benzínu v USA, čo priamo zaťažuje amerických spotrebiteľov.

Rastúca nespokojnosť verejnosti navyše pred blížiacimi sa strednodobými voľbami vážne ohrozuje šance Republikánskej strany na udržanie kontroly nad Kongresom.

Na rozdiel od minulosti čelí Trump Iránu bez podpory kľúčových európskych či ázijských spojencov, ktorých odradil jednostranným prístupom a predchádzajúcimi obchodnými spormi. Znepokojenie vyjadrujú aj arabskí partneri v Perzskom zálive, ktorí sa obávajú regionálnej destabilizácie.

(reuters, max)