Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NATO zachytilo ruské ponorky, chystali útok na podmorské káble

Spojenci z NATO zachytili na jar v arktických vodách ruské ponorky pri tajnom cvičení s novou zbraňou určenou na zneškodnenie kritických podmorských káblov bez zanechania odtlačkov prstov.

Spoločná operácia Británie, Nórska a USA ruské plavidlá sledovala, konfrontovala a zabránila im dokončiť cvičenie, píše agentúra Reuters.

Operáciu riadilo tajné moskovské riaditeľstvo pre podmorské boje GUGI. Spojenci následne predložili Moskve dôkazy, aby ju odradili od ďalšieho nasadenia tejto technológie.

Podmorské optické káble prenášajú drvivú väčšinu globálnych dátových a finančných transakcií. Západné spravodajské služby sa obávajú, že prípadné zničenie tejto infraštruktúry by mohlo byť kľúčovým prvkom, ktorým by Kremeľ testoval dohodu NATO o vzájomnej obrane podľa článku 5.

Obavy vzrástli aj pre strategický význam káblov spájajúcich nórske súostrovie Špicbergy s pevninou, ktoré prenášajú kľúčové satelitné dáta.

Incident zapadá do širšieho kontextu stupňujúcich sa ruských sabotážnych a prieskumných aktivít v Európe. V reakcii na hrozby a predchádzajúce poškodenia káblov v Baltskom aj Severnom mori spustilo NATO špeciálne monitorovacie iniciatívy na zvýšené hliadkovanie a ochranu citlivej infraštruktúry.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán sa môže zmeniť na ďalší Afganistan, varujú experti

Štvrťstoročie po tragických útokoch z 11. septembra 2001 sa Donald Trump ocitol v hlbokom a nepopulárnom konflikte s Iránom.

Hoci vo volebnej kampani sľuboval ukončenie zahraničných vojen a návrat k americkým hospodárskym záujmom, jeho rozhodnutie rozpútať vojenskú kampaň pretrhlo zábrany, ktoré Washington odrádzali od ďalších otvorenejších konfrontácií na Blízkom východe.

Analytici aj zahraničnopolitickí experti varujú, že USA sa z minulosti nepoučili a opäť zabŕdli do zdĺhavej „večnej vojny“ bez jasnej stratégie odchodu. Šéf Bieleho domu a jeho poradcovia podľa kritikov podcenili odolnosť teheránskeho režimu a schopnosť Iránu ohroziť globálne dodávky energií.

Biely dom síce zdôrazňuje, že operácia v Iráne využíva najmä leteckú a námornú silu bez masívneho nasadenia pozemných síl, ale po pol roku sa konflikt dostal do vyčerpávajúcej patovej situácie.

Vzájomné útoky na ropné tankery v Hormuzskom prielive dramaticky zvýšili ceny benzínu v USA, čo priamo zaťažuje amerických spotrebiteľov.

Rastúca nespokojnosť verejnosti navyše pred blížiacimi sa strednodobými voľbami vážne ohrozuje šance Republikánskej strany na udržanie kontroly nad Kongresom.

Na rozdiel od minulosti čelí Trump Iránu bez podpory kľúčových európskych či ázijských spojencov, ktorých odradil jednostranným prístupom a predchádzajúcimi obchodnými spormi. Znepokojenie vyjadrujú aj arabskí partneri v Perzskom zálive, ktorí sa obávajú regionálnej destabilizácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kollár odmieta revanš a súčasné strany posiela do dôchodku

Slovensko potrebuje novú politickú stranu a staré politické sily by mali odísť do dôchodku, vyhlásil v relácii Štúdio TASR líder mimoparlamentného subjektu Právo na pravdu Zoroslav Kollár. Odmietol, že by jeho vstup do politiky bol motivovaný revanšom za jeho odsúdenie v roku 2022.

„Moje rozhodnutie vstúpiť do politiky vzniklo úplne spontánne. Vzniklo to z nespokojnosti so súčasnou politickou štruktúrou, so súčasnou vládou, s neplnením jej politických a predvolebných sľubov,“ podotkol.

Strana Právo na pravdu sa definuje ako konzervatívna, proslovenská a ekonomicky pravicová. V súčasnosti má približne 350 členov a zameriava sa najmä na budovanie štruktúr v regiónoch.

Podľa Kollára sa Slovensko nachádza na okraji štátneho bankrotu a vyžaduje radikálne, revolučné reformy. Presadzuje výrazné zoštíhlenie štátu, redukciu počtu ministerstiev a zúženie úradníckeho aparátu, čo by prinieslo rozsiahle úspory.

V nadchádzajúcich spojených komunálnych a krajských voľbách stavia strana takmer 290 kandidátov. Kollár tieto voľby vníma ako prvú praktickú skúšku svojej politickej sily. V regionálnych súbojoch vstúpili aj do niekoľkých koalícií so stranami blízkeho spektra.

Do parlamentných volieb má strana ambíciu kandidovať samostatne a z povolebnej spolupráce zatiaľ nevylučuje žiadny subjekt.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pôrodnosť v Taliansku na minime. Tradičným rodinám odzvonilo

Najnovšie odhady národného štatistického úradu ISTAT ukazujú, že Taliansku hrozí hlboká demografická kríza. Do roku 2047 bude počet párov bez detí v krajine prevyšovať počet rodín s deťmi. Do roku 2050 klesne počet párov s deťmi zo súčasných 7,5 milióna na 5,8 milióna.

Tento trend zasiahne bohatší sever už v roku 2038 a postupne sa rozšíri na juh. Celková populácia Talianska by sa tak mala do roku 2080 znížiť zo súčasných takmer 59 miliónov na 45,8 milióna obyvateľov.

Kabinet premiérky Giorgie Meloniovej zaviedol viacero prorodinných opatrení vrátane tisíceurových príspevkov pri narodení dieťaťa či hradenej rodičovskej dovolenky. Negatívny vývoj sa zatiaľ nepodarilo zvrátiť.

V roku 2025 sa v Taliansku narodilo len 355-tisíc detí a miera plodnosti klesla na historické minimum 1,14 dieťaťa na ženu.

Príčinou nie sú len financie, ale aj odkladanie manželstva, neskoré osamostatňovanie mladých ľudí a vyšší vek prvorodičiek (priemerne 32 rokov).

Do roku 2050 bude takmer 42 percent domácností tvoriť len jedna osoba. Starnutie populácie vytvára obrovský tlak na dôchodkový a zdravotný systém a tento prepad nedokáže plne kompenzovať ani zahraničná imigrácia.

(max)

Minúta  |  

Šéf CIA má reštartovať rokovania s Ruskom a Ukrajinou

Riaditeľ CIA John Ratcliffe sa podľa európskych a amerických zdrojov portálu Financial Times chystá prevziať kľúčovú úlohu v diplomacii medzi USA, Ruskom a Ukrajinou.

Tento krok reaguje na stagnáciu rokovaní po 4,5 roka vojny. Washington údajne zvažuje oslabiť angažovanosť špeciálnych vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera.

Biely dom aj hovorkyňa CIA oficiálne označili tieto správy za nepravdivé. Zdroje FT však potvrdzujú, že prezident Donald Trump finálne rozhodnutie zatiaľ neurobil.

Witkoffov neformálny štýl rokovania pripomínajúci realitné obchody vyvolal frustráciu u oboch sporných strán aj západných spojencov. Kým Ukrajina kritizovala nedostatočný tlak na Kremeľ, Moskva mu pripisovala časť viny za neúspech minuloročného samitu na Aljaške.

Posledné kolá rozhovorov zlyhali vo februári a úsilie následne zatienila vojna v Iráne.

Ratcliffe v auguste absolvoval neočakávanú návštevu Moskvy, kde rokoval s ruskými spravodajskými službami. Napriek tomu, že tamojší prezident Vladimir Putin plánované stretnutie s ním napokon zrušil po pesimistickom hodnotení vojenského úsilia Moskvy zo strany CIA, ukrajinská rozviedka vyhodnotila cestu ako jasný signál posilnenia jeho vplyvu na mierový proces.

(max)

Minúta  |  

SNS nezablokuje parlament, ale od Fica čaká odvolanie Tarabu

Plánovanú schôdzu Národnej rady SR už 15. septembra podľa informácií televízie Markíza SNS zablokovať neplánuje. Namiesto toho národniari očakávajú, že premiér Robert Fico (Smer) v tento deň oficiálne doručí písomný návrh na odvolanie enviroministra Tomáša Tarabu (nominant SNS).

Informáciu potvrdil štátny tajomník rezortu Filip Kuffa, ktorá má Tarabu nahradiť.

Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko uviedol, že v prípade odvolania počítajú s dočasným poverením iného člena vlády, kým prezident nevymenuje ich nového nominanta.

Predseda SNS Andrej Danko presadzuje Tarabovu výmenu dlhodobo a požadoval ju stihnúť do 15. septembra.

Na situáciu reagoval aj predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, ktorý vyzval koalíciu na okamžité ukončenie personálnych sporov a hašterenia. Pripomenul dohodu medzi Ficom, Dankom a Tarabom z obdobia pred letom, podľa ktorej mali byť vzájomné vzťahy vyriešené do konca septembra.

Minister životného prostredia Taraba sa k týmto novým správam nevyjadril a na stredajšej vláde chýbal.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.