Preskočiť na obsah
  |  

Fico avizuje zásah vlády pre vysoké ceny palív

Vláda SR v utorok pripraví viaceré alternatívy postupu v súvislosti s vysokými cenami palív, pričom sa bude opierať o zákon o cenách a dobrú spoluprácu s rafinériou Slovnaft. O ďalšom postupe rozhodne 23. septembra, uviedol premiér Robert Fico (Smer) vo videu na sociálnej sieti.

Vývoj cien pohonných látok je podľa neho zároveň dôvodom na okamžité zvolanie mimoriadneho samitu EÚ s cieľom hľadať riešenia na európskej úrovni.

„Cieľom našej vlády je držať ceny pohonných látok v druhej polovici najlacnejších krajín EÚ, čo sa nám zatiaľ aj darí. Sledujúc vývoj cien, je potrebné siahnuť po všetkých možných prostriedkoch, aby náš vládny cieľ bol realistický,“ uviedol premiér.

Tvrdí, že v niektorých krajinách EÚ už liter nafty stojí tri eurá. Za rastom cien vidí vojny, „chamtivé ropné spoločnosti“ a neschopnosť urobiť niečo spolu v rámci EÚ.

„Pri cenách benzínu a nafty necháva EÚ ako celok všetky členské krajiny napospas hrozivým dosahom ropnej krízy. To, že sa od nás, členských štátov, očakáva, že budeme na úkor dôchodkov či zdravotníctva alebo školstva kompenzovať astronomické ceny pohonných látok, je nielen ukážkou neschopnosti EÚ, ale predovšetkým cynizmu EÚ. A to nám ešte Európska komisia pod hrozbou sankcií prikazuje šetriť,“ skonštatoval.

(tasr, lud)

  |  

Británia chce získať prístup k programu Made in Europe

Britský premiér Andy Burnham chce presvedčiť Európsku úniu, aby jeho krajine ako „dôveryhodnému partnerovi“ umožnila prístup k programu Made in Europe. Schéma má obmedziť závislosť od čínskych súčiastok uprednostňovaním výrobkov z európskej produkcie.

Počas cesty do New Yorku na svoje prvé Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo funkcii predsedu vlády vyhlásil, že Londýn nie je nepriateľom Bruselu. Obe strany podľa neho čelia podobným problémom, najmä v oceliarskom priemysle.

„Nie sme vaši nepriatelia, nie sme problém,“ zdôraznil Burnham. Britská vláda varuje, že plán môže narušiť dodávateľské reťazce a vytvoriť zbytočné obchodné prekážky medzi Spojeným kráľovstvom a niektorými členskými štátmi.

Premiér sa chce vyhnúť ďalšiemu vylúčeniu z európskej iniciatívy po stroskotaní rokovaní o zapojení do obranného fondu SAFE. Zároveň sľúbil pokračovať v zbližovaní s Úniou, s ktorým po rokoch nedôvery spôsobenej brexitom začal jeho predchodca Keir Starmer.

Burnham uviedol, že chce vo vzťahoch s EÚ postupovať rýchlejšie. Sústredí sa na samit Británie a Európskej únie, ktorý podľa Reuters odložili po júlovej zmene britského premiéra. Burnham dúfa, že sa uskutoční ešte tento rok.

(reuters, bak)

  |  

V Poľsku obvinili mladíka z prípravy útokov na školu a mešitu

Poľské úrady obvinili mladíka napojeného na neonacistické skupiny z viacerých trestných činov vrátane prípravy útokov na školu a mešitu. Prokuratúra uviedla, že Pawla G., poľského občana narodeného v roku 2009, zadržali v piatok.

K jeho zadržaniu došlo po skoršom zadržaní dvoch 16-ročných mladíkov, s ktorými bol v kontakte prostredníctvom extrémistických a neonacistických kruhov na platformách Telegram a Discord.

Podľa poľskej Agentúry pre vnútornú bezpečnosť sa zapájal do diskusií o minulých teroristických útokoch a ich páchateľoch. Niektoré rozhovory sa týkali aj plánovania možných útokov. Účastníci analyzovali metódy teroristov a páchateľov považovali za zdroj inšpirácie.

Minister spravodlivosti Waldemar Żurek uviedol, že medzi cieľmi boli škola a mešita. Pawlovi G. hrozí až 15 rokov väzenia.

Ďalších dvoch 16-ročných mladíkov Kacpera K. a Wiktora S. umiestnili do detenčných zariadení pre mladistvých.

(reuters, lud)

  |  

Susko: Slovensko potrebuje nový Občiansky zákonník

Poslanci Národnej rady SR sa po víkendovej prestávke vrátili k 61. parlamentnej schôdzi. Utorkové rokovanie začali vládnym návrhom nového Občianskeho zákonníka, ktorý je v druhom čítaní.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) upozornil, že súčasný kódex pochádza z roku 1964, keď platili odlišné predstavy o súkromnom vlastníctve a zmluvnej slobode. V roku 1991 ho upravili pre trhové prostredie a odvtedy prešiel približne 70 novelami.

Návrh nadväzuje na legislatívny zámer schválený vládou v roku 2009. Vypracovala ho komisia zložená zo sudcov, notárov, advokátov a pedagógov právnických fakúlt. Pri tvorbe podľa Suska vychádzala zo zásady meniť len to, čo je nevyhnutné.

Nový zákon má posilniť zmluvnú slobodu a fungovať ako pravidlo pre prípady, keď sa strany nedohodnú. Zároveň má vytvoriť jednotný režim občianskych a obchodných záväzkov, zmeniť postavenie zraniteľných osôb a zaviesť napríklad dedičskú zmluvu či reálne bremená.

V utorok sa hlasovať nebude. Najbližšie hlasovanie je naplánované na stredu.

(tasr, bak)

  |  

Pápež Lev XIV. mieri do Francúzska, navštívi Paríž aj Lurdy

Pápež Lev XIV. začne v piatok štvordňovú cestu do Francúzska, prvú oficiálnu návštevu hlavy Katolíckej cirkvi v krajine po takmer 20 rokoch. Cirkevní predstavitelia dúfajú, že pomôže obnoviť dôveryhodnosť otrasenú správou o sexuálnom zneužívaní detí.

Počas cesty do troch miest sa stretne s obeťami, odslúži omšu pod holým nebom v centre Paríža a vystúpi pred francúzskymi, európskymi aj medzinárodnými predstaviteľmi. Na sobotnú bohoslužbu neďaleko Champs-Élysées sa zaregistrovalo približne 600-tisíc ľudí.

V Elyzejskom paláci bude rokovať s prezidentom Emmanuelom Macronom. V sídle UNESCO má hovoriť aj o rizikách umelej inteligencie a zopakovať výzvu na spomalenie jej vývoja a medzinárodnú reguláciu. Navštívi aj obnovenú katedrálu Notre-Dame.

V nedeľu sa v Lurdoch stretne so siedmimi ľuďmi, ktorí zažili zneužívanie zo strany duchovných. Správa z roku 2021 odhadla, že počas siedmich desaťročí bolo vo Francúzsku zneužitých približne 330-tisíc detí. Miestny biskup nariadil pred návštevou zakryť mozaiky kňaza Marka Rupnika, ktorého zo sexuálneho násilia obvinilo viac než 20 žien.

Pápež zavŕši cestu v Metz prejavom o európskych koreňoch mieru a jednoty.

(reuters, bak)

  |  

Magyar odmietol účasť Maďarska v Zelenského Karpatskej osmičke

Maďarsko nie je členom novej regionálnej iniciatívy Karpatská osmička, ktorú predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Premiér Péter Magyar v parlamente vyhlásil, že Budapešť dostala pozvánku, no do formátu sa nezapojila.

Zelenskyj 18. septembra oznámil, že C8 má združovať Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko spolu s Európskou úniou. Spolupráca sa má týkať bezpečnosti, energetiky, logistiky a cezhraničného hospodárstva.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí pôvodne tvrdilo, že na prvom samite bol zástupca veľvyslanectva v Kyjeve. Magyar to však poprel. „Dostali sme pozvánku, no z dobrého dôvodu sme neprišli,“ povedal. Ak sa krajina niekedy zapojí, podľa neho to oznámi oficiálne.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil postoj Budapešti za konfrontačný a tvrdí, že Orbánova „obštrukčná a izolacionistická politika“ pokračuje aj bez neho.

Vzťahy oboch krajín sa po Magyarovom májovom nástupe čiastočne oteplili. Premiér síce odmieta vojenskú pomoc Ukrajine aj urýchlenie jej vstupu do Európskej únie, prejavil však záujem o konštruktívnejší dialóg s Kyjevom.

(tasr, bak)