Preskočiť na obsah
  |  

Magyar sa stretne vo Vatikáne s pápežom Levom XIV.

Pápež Lev XIV. prijme vo štvrtok vo Vatikáne maďarského premiéra Pétera Magyara. Šéf vlády, ktorý v máji vystriedal Viktora Orbána, označil stretnutie za osobne významné. V mladosti navštevoval piaristické gymnázium v Budapešti a neskôr vyštudoval právo na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya.

Magyar sa so Svätým otcom stretne prvý raz ako premiér. Orbána prijal pápež v októbri 2025. Predchádzajúci pontifik František udržiaval s Maďarskom intenzívne vzťahy a krajinu navštívil v rokoch 2021 a 2023.

Líder strany Tisza sa pred voľbami označoval za konzervatívca a veriaceho kresťana. Podľa politických pozorovateľov však s kresťanstvom pracuje v politickej rétorike menej výrazne než Orbán. Jeho vláda podporovala obnovu kostolov a cirkevné školy a náboženským komunitám zverovala úlohy vo vzdelávaní, sociálnej oblasti či kultúre. Kritici v tom videli prílišné prepojenie Cirkvi a štátu.

Pri sčítaní v roku 2022 sa ku Katolíckej cirkvi prihlásilo 2,89 milióna Maďarov, približne 30 percent obyvateľov. Vatikánska ročenka uvádzala 5,59 milióna katolíkov.

(tasr, bak)

  |  

Obvinení z prípravy útoku na dronový závod zostávajú vo väzbe

Krajský súd v Prešove zamietol sťažnosti dvoch obvinených v prípade pripravovaného podpaľačského útoku na výrobný závod na východnom Slovensku proti ich vzatiu do väzby. Rozhodnutie je právoplatné. Obaja čelia obvineniu z prípravy obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia.

V prípade ukrajinského občana súd zároveň vyhovel sťažnosti prokurátora a rozšíril dôvody väzby o obavu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Oboch mužov vzal okresný súd do väzby 24. augusta.

Polícia plánovaný útok prekazila. Jeho cieľom mal byť objekt, v ktorom vyrábajú bezpilotné systémy. V čase plánovaného útoku sa v ňom mohlo nachádzať približne 70 zamestnancov a hodnota majetku vo výrobnej hale dosahuje desiatky miliónov eur.

Polícia v prípade obvinila troch cudzincov, ktorí údajne konali ako spolupáchatelia na objednávku. Dvoch zadržali na Slovensku, tretieho v Nemecku na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Okresný súd v jeho prípade vykonáva procesné úkony súvisiace s týmto rozkazom.

(tasr, lud)

  |  

Štyria opoziční poslanci sa majú ospravedlniť za výroky v pléne

Mandátový a imunitný výbor parlamentu rozhodol, že Jozef Pročko, Roman Mikulec, Igor Matovič (všetci Slovensko – Za ľudí) a Zuzana Mesterová (PS) sa majú na najbližšej schôdzi ospravedlniť za svoje vyjadrenia. Podľa predsedu výboru Mariána Saloňa (Smer) o všetkých prípadoch rozhodovali ešte podľa starého rokovacieho poriadku.

Podnety na Pročka a Mesterovú podali koaliční poslanci, ktorí sa podľa Saloňa cítili dotknutí výrokmi o tom, že javia známky požitia alkoholu. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) žiadal disciplinárne konanie voči Mikulcovi pre vyjadrenia o ovplyvňovaní konania voči nemu.

Na výbor sa obrátil aj pre Matovičove výroky, v ktorých ho vraj nazval „skorumpovaným mafiánskym zlodejom“, a pre ďalšie vyjadrenia Pročka.

Výbor sa, naopak, nebude ďalej zaoberať tromi ďalšími podnetmi. Mesterová žiadala riešiť poslanca Ivana Hazuchu (Smer) za spájanie voličov a sympatizantov Progresívneho Slovenska s atentátom na premiéra Roberta Fica (Smer), ako aj svoje vykázanie zo sály pre petičné hárky.

Mária Kolíková (SaS) chcela, aby výbor riešil Gašpara za to, že pred hlasovaním o zmenách trestných zákonov neupozornil na konflikt záujmov.

(tasr, bak)

  |  

Pellegrini: Slovensko nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu

Slovensko nikdy neuzná nezákonnú anexiu ukrajinského polostrova Krym Ruskom. Zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach sa musí plne rešpektovať.

Vyhlásil to v stredu prezident SR Peter Pellegrini na rokovaní Krymskej platformy v New Yorku za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Pre Slovensko je to otázka princípu. Žiadna krajina nemá právo zmocniť sa územia inej krajiny silou či hrozbou použitia sily,“ zdôraznil Pellegrini.

Zopakoval, že bezpečnosť Slovenska aj každej inej krajiny závisí od rešpektovania medzinárodného práva. Zvrchovanosť a územná celistvosť podľa neho nesmú závisieť od toho, kto je silnejší. „Rovnaký princíp platí aj pre takzvané voľby, ktoré Rusko usporiadalo na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. Tieto voľby ani ich výsledky neuznávame. Nemôžu zmeniť právne postavenie Krymu ani žiadnej inej časti Ukrajiny,“ povedal slovenský prezident.

„Ak pripustíme, že územie možno získať silou, oslabíme mier a stabilitu v Európe aj mimo nej. Vyšleme nebezpečný signál: že sila môže zvíťaziť nad právom,“ dodal Pellegrini.

Krymská platforma je medzinárodná diplomatická a koordinačná iniciatíva Ukrajiny, ktorej cieľom je dosiahnuť obnovenie ukrajinskej suverenity nad anektovaným Krymom. Rusko anektovalo Krymský polostrov po referende v marci 2014, ktorého výsledky medzinárodné spoločenstvo neuznalo.

(tasr, bak)

  |  

Česko sprísnilo pravidlá pre pohyb ruských diplomatov

Česko zaviedlo od stredy nový režim pre ruských diplomatov. Zámer prekročiť štátnu hranicu musia oznámiť najmenej 24 hodín vopred spolu s trasou, dopravným prostriedkom, účelom cesty, trvaním a miestami pobytu. Zmenu potvrdil prezident Petr Pavel.

Podľa českej diplomacie ide o recipročné opatrenie. Rusko od júna vyžaduje podobné hlásenia od diplomatov z krajín Európskej únie. Minister zahraničných vecí Petr Macinka úpravu pravidiel avizoval už začiatkom septembra.

Pavel krok privítal. Tvrdí, že Rusko často využíva diplomatické krytie aj pre príslušníkov spravodajských služieb, a preto považuje kontrolu ich pohybu za opodstatnenú. Časový odstup pri zavedení opatrenia si vysvetľuje snahou Prahy zbytočne nevyostrovať napätie.

Členské štáty Únie môžu uplatniť aj prísnejší režim, pri ktorom by cesty diplomatov museli vopred schvaľovať. Premiér Andrej Babiš ho pôvodne avizoval, neskôr od zámeru ustúpil s odôvodnením, že ho zaviedlo len Estónsko. Pavel by takéto sprísnenie považoval za logický krok.

(tasr, bak)

  |  

Koalícia zablokovala prieskum na ministerstve hospodárstva, tvrdí SaS

Vládna koalícia na hospodárskom výbore parlamentu neschválila poslanecký prieskum na ministerstve hospodárstva ani rokovanie o stave zásobníkov plynu. Upozornil na to opozičný poslanec Karol Galek z SaS, podľa ktorého vláda hovorí o energetickej bezpečnosti, no diskusiu o vlastných nomináciách a zásobách zablokovala.

Prieskum mal preveriť, ako sa nominanti dostali do vedenia a dozorných rád energetických podnikov, aké mali životopisy a či spĺňajú požadované kritériá. Galek spochybňuje ich odbornosť a tvrdí, že problémom nie sú len ich odmeny, ale aj možné škody v podnikoch.

Poslanec zároveň uviedol, že zásobníky plynu sú naplnené približne na 53 percent. V spojení s vysokými cenami energií a podľa neho aj pokračujúcou závislosťou od ruských zdrojov to považuje za riziko.

Ak by sa naplnili hrozby, pred ktorými podľa neho varuje aj premiér Robert Fico (Smer), plyn by Slovensku mohol vystačiť len na tri mesiace, tvrdí Galek.

(tasr, bak)