Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina je pripravená na mier v Čiernom mori

Ukrajina je pripravená na prímerie v Čiernom mori založené na návrhoch Egypta, Indie a Turecka. V stredu to na okraj Valného zhromaždenia OSN vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že teraz očakáva reakciu Ruska.

Podľa Zelenského spomínané krajiny predstavili možnosti, ako obnoviť bezpečnú plavbu obchodných lodí v Čiernom mori. Námorná doprava v regióne je výrazne obmedzená v dôsledku útokov na lode a prístavnú infraštruktúru.

„Ukrajina je pripravená zabezpečiť bezpečnú plavbu a potravinovú bezpečnosť v Čiernom mori, ak je aj Rusko pripravené podniknúť skutočné kroky k deeskalácii,“ povedal Zelenskyj.

Kyjev zároveň presadzuje aj prímerie týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Zelenskyj túto možnosť v utorok prerokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a uviedol, že Ukrajina je pripravená na rôzne formáty takejto dohody.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po rokovaní so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom uviedol, že obe strany prejavili záujem o obmedzené prímerie týkajúce sa obilia a energetiky.

Kremeľ návrhy verejne nepodporil. Moskva už v auguste odmietla myšlienku čiastočného prímeria v Čiernom mori s tým, že nevidí dôvod na „polovičné opatrenia“.

(reuters, mja)

  |  

Pellegrini: Slovensko chce ovplyvniť reformu Rady Európy

Rada Európy musí byť silná a efektívna, aby vedela prinášať konkrétne výsledky na ochranu demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Slovensko nechce byť iba nečinným pozorovateľom týchto diskusií, povedal prezident Peter Pellegrini po stretnutí s generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom na pôde Stálej misie SR pri OSN v New Yorku.

„Chceme byť aktívnym partnerom pri reforme Rady Európy a podpore riešení, ktoré ju urobia efektívnejšou a lepšie pripravenou na nové výzvy,“ povedal Pellegrini po stretnutí.

„Alainovi Bersetovi som to povedal jasne: Slovensko má skúsenosti, svoj vlastný pohľad a konkrétne návrhy – a chceme ich pretaviť do výsledkov,“ dodal Pellegrini.

Prezident SR sa tento týždeň zúčastňuje na všeobecnej rozprave 81. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V stredu už vystúpil na samite Krymskej platformy a v priebehu dňa ešte prednesie prejavy v Bezpečnostnej rade OSN aj v samotnej všeobecnej rozprave valného zhromaždenia. Popri tom absolvuje niekoľko bilaterálnych rokovaní aj neformálnych stretnutí.

(tasr, bak)

  |  

Izraelčana zadržali na Ukrajine a povolávajú do armády

Štyridsaťdeväťročného izraelského občana Jonathana Karlinského Mašaka zadržali na ukrajinsko-rumunskej hranici, keď sa po oslavách židovského nového roka v Umane vracal do Izraela. Podľa jeho rodiny sa teraz nachádza na vojenskej základni pri Odese, kde ho pripravujú na zaradenie do armády.

Otec šiestich detí sa narodil na Ukrajine a do Izraela sa presťahoval približne pred 14 rokmi. Cestoval s izraelským pasom. Podľa spolucestujúceho ho pohraničníci začali preverovať, keď ho počuli hovoriť po ukrajinsky a zistili, že má aj ukrajinské občianstvo. Odviedli ho z autobusu, manželke sa neskôr dvakrát pokúsil dovolať.

Mašakova manželka Odel povedala, že s izraelským ministerstvom zahraničných vecí je v kontakte a žiada naliehavú pomoc. Podľa nej jej vysvetlili, že postup ukrajinských úradov je v súlade s tamojšími zákonmi. Rodina zatiaľ nevie, čo sa s ním stane. Obáva sa aj toho, či by v armáde mohol dodržiavať svoje náboženské pravidlá vrátane stravovania.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí sa k prípadu zatiaľ nevyjadrilo.

(jpost, bak)

  |  

Magyar sa stretne vo Vatikáne s pápežom Levom XIV.

Pápež Lev XIV. prijme vo štvrtok vo Vatikáne maďarského premiéra Pétera Magyara. Šéf vlády, ktorý v máji vystriedal Viktora Orbána, označil stretnutie za osobne významné. V mladosti navštevoval piaristické gymnázium v Budapešti a neskôr vyštudoval právo na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya.

Magyar sa so Svätým otcom stretne prvý raz ako premiér. Orbána prijal pápež v októbri 2025. Predchádzajúci pontifik František udržiaval s Maďarskom intenzívne vzťahy a krajinu navštívil v rokoch 2021 a 2023.

Líder strany Tisza sa pred voľbami označoval za konzervatívca a veriaceho kresťana. Podľa politických pozorovateľov však s kresťanstvom pracuje v politickej rétorike menej výrazne než Orbán. Jeho vláda podporovala obnovu kostolov a cirkevné školy a náboženským komunitám zverovala úlohy vo vzdelávaní, sociálnej oblasti či kultúre. Kritici v tom videli prílišné prepojenie Cirkvi a štátu.

Pri sčítaní v roku 2022 sa ku Katolíckej cirkvi prihlásilo 2,89 milióna Maďarov, približne 30 percent obyvateľov. Vatikánska ročenka uvádzala 5,59 milióna katolíkov.

(tasr, bak)

  |  

Obvinení z prípravy útoku na dronový závod zostávajú vo väzbe

Krajský súd v Prešove zamietol sťažnosti dvoch obvinených v prípade pripravovaného podpaľačského útoku na výrobný závod na východnom Slovensku proti ich vzatiu do väzby. Rozhodnutie je právoplatné. Obaja čelia obvineniu z prípravy obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia.

V prípade ukrajinského občana súd zároveň vyhovel sťažnosti prokurátora a rozšíril dôvody väzby o obavu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Oboch mužov vzal okresný súd do väzby 24. augusta.

Polícia plánovaný útok prekazila. Jeho cieľom mal byť objekt, v ktorom vyrábajú bezpilotné systémy. V čase plánovaného útoku sa v ňom mohlo nachádzať približne 70 zamestnancov a hodnota majetku vo výrobnej hale dosahuje desiatky miliónov eur.

Polícia v prípade obvinila troch cudzincov, ktorí údajne konali ako spolupáchatelia na objednávku. Dvoch zadržali na Slovensku, tretieho v Nemecku na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Okresný súd v jeho prípade vykonáva procesné úkony súvisiace s týmto rozkazom.

(tasr, lud)

  |  

Štyria opoziční poslanci sa majú ospravedlniť za výroky v pléne

Mandátový a imunitný výbor parlamentu rozhodol, že Jozef Pročko, Roman Mikulec, Igor Matovič (všetci Slovensko – Za ľudí) a Zuzana Mesterová (PS) sa majú na najbližšej schôdzi ospravedlniť za svoje vyjadrenia. Podľa predsedu výboru Mariána Saloňa (Smer) o všetkých prípadoch rozhodovali ešte podľa starého rokovacieho poriadku.

Podnety na Pročka a Mesterovú podali koaliční poslanci, ktorí sa podľa Saloňa cítili dotknutí výrokmi o tom, že javia známky požitia alkoholu. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) žiadal disciplinárne konanie voči Mikulcovi pre vyjadrenia o ovplyvňovaní konania voči nemu.

Na výbor sa obrátil aj pre Matovičove výroky, v ktorých ho vraj nazval „skorumpovaným mafiánskym zlodejom“, a pre ďalšie vyjadrenia Pročka.

Výbor sa, naopak, nebude ďalej zaoberať tromi ďalšími podnetmi. Mesterová žiadala riešiť poslanca Ivana Hazuchu (Smer) za spájanie voličov a sympatizantov Progresívneho Slovenska s atentátom na premiéra Roberta Fica (Smer), ako aj svoje vykázanie zo sály pre petičné hárky.

Mária Kolíková (SaS) chcela, aby výbor riešil Gašpara za to, že pred hlasovaním o zmenách trestných zákonov neupozornil na konflikt záujmov.

(tasr, bak)