Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pezeškiján potvrdil, že Irán je pripravený rokovať

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu na Valnom zhromaždení OSN obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa zo „šikanóznej mentality“. Zároveň vyhlásil, že Irán je napriek pokračujúcej vojne so Spojenými štátmi pripravený na diplomatické rokovania.

Pezeškiján reagoval na Trumpove utorkové vyjadrenia, v ktorých americký prezident pohrozil Iránu zničením, ak nepristúpi na dohodu. „Iránsky ľud sa tlaku nepodvolí,“ povedal iránsky prezident. Delegácia USA na začiatku jeho prejavu opustila sálu.

Pezeškiján obvinil Spojené štáty aj zo zabíjania civilistov počas konfliktu a pripomenul februárový útok na základnú školu v meste Mináb. Podľa iránskych úradov pri ňom zahynulo viac ako 175 detí a učiteľov. Americké vyšetrovanie incidentu dosiaľ nebolo verejne uzavreté.

Iránsky prezident zopakoval, že Teherán sa neusiluje o získanie jadrových zbraní, odmieta sa však vzdať práva na mierový jadrový program. „Ani jadrové zbrane, ani vzdanie sa jadrových znalostí,“ vyhlásil.

Venoval sa aj situácii v Hormuzskom prielive. Pezeškján uviedol, že Irán nemôže akceptovať stav, keď ostatné krajiny prieliv využívajú, zatiaľ čo jeho vlastná lodná doprava čelí obmedzeniam. Teherán podľa dostupných informácií sprostredkovateľom oznámil podmienky na obnovenie plnej prevádzky strategickej námornej trasy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko znížilo prognózu ťažby a vývozu zemného plynu

Moskva tento rok očakáva nižšiu produkciu aj vývoz zemného plynu, než pôvodne predpokladala. Vyplýva to z návrhu vládneho dokumentu, ktorý získala agentúra Reuters. Nové prognózy poslúžia pri aktualizácii federálneho rozpočtu do roku 2029.

Ťažba má dosiahnuť 683,1 miliardy kubických metrov, čo je o 5,3 miliardy menej oproti májovému odhadu. Stále však prekoná minuloročných 662,7 miliardy.

Vývoz skvapalneného plynu po mori by mal vzrásť z 30,3 na 35 miliónov ton, aj tento odhad je však o 5,3 milióna ton nižší než predchádzajúci. V ďalších rokoch sa počíta s jeho pomalším rastom.

Revízia prichádza v čase narušených vzťahov so Západom pre vojnu na Ukrajine a plánov Európskej únie ukončiť od budúceho roka nákupy ruského plynu. Vývoz do Európy vlani klesol o 44 percent na 18 miliárd kubických metrov, najnižšiu úroveň od polovice 70. rokov. V rokoch 2018 až 2019 dosahoval vývoz potrubiami približne 180 miliárd kubických metrov ročne.

Rusko už znížilo aj prognózu ťažby ropy na tento rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ukrajina je pripravená na mier v Čiernom mori

Ukrajina je pripravená na prímerie v Čiernom mori založené na návrhoch Egypta, Indie a Turecka. V stredu to na okraj Valného zhromaždenia OSN vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že teraz očakáva reakciu Ruska.

Podľa Zelenského spomínané krajiny predstavili možnosti, ako obnoviť bezpečnú plavbu obchodných lodí v Čiernom mori. Námorná doprava v regióne je výrazne obmedzená v dôsledku útokov na lode a prístavnú infraštruktúru.

„Ukrajina je pripravená zabezpečiť bezpečnú plavbu a potravinovú bezpečnosť v Čiernom mori, ak je aj Rusko pripravené podniknúť skutočné kroky k deeskalácii,“ povedal Zelenskyj.

Kyjev zároveň presadzuje aj prímerie týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Zelenskyj túto možnosť v utorok prerokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a uviedol, že Ukrajina je pripravená na rôzne formáty takejto dohody.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po rokovaní so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom uviedol, že obe strany prejavili záujem o obmedzené prímerie týkajúce sa obilia a energetiky.

Kremeľ návrhy verejne nepodporil. Moskva už v auguste odmietla myšlienku čiastočného prímeria v Čiernom mori s tým, že nevidí dôvod na „polovičné opatrenia“.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pellegrini: Slovensko chce ovplyvniť reformu Rady Európy

Rada Európy musí byť silná a efektívna, aby vedela prinášať konkrétne výsledky na ochranu demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Slovensko nechce byť iba nečinným pozorovateľom týchto diskusií, povedal prezident Peter Pellegrini po stretnutí s generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom na pôde Stálej misie SR pri OSN v New Yorku.

„Chceme byť aktívnym partnerom pri reforme Rady Európy a podpore riešení, ktoré ju urobia efektívnejšou a lepšie pripravenou na nové výzvy,“ povedal Pellegrini po stretnutí.

„Alainovi Bersetovi som to povedal jasne: Slovensko má skúsenosti, svoj vlastný pohľad a konkrétne návrhy – a chceme ich pretaviť do výsledkov,“ dodal Pellegrini.

Prezident SR sa tento týždeň zúčastňuje na všeobecnej rozprave 81. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V stredu už vystúpil na samite Krymskej platformy a v priebehu dňa ešte prednesie prejavy v Bezpečnostnej rade OSN aj v samotnej všeobecnej rozprave valného zhromaždenia. Popri tom absolvuje niekoľko bilaterálnych rokovaní aj neformálnych stretnutí.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Izraelčana zadržali na Ukrajine a povolávajú do armády

Štyridsaťdeväťročného izraelského občana Jonathana Karlinského Mašaka zadržali na ukrajinsko-rumunskej hranici, keď sa po oslavách židovského nového roka v Umane vracal do Izraela. Podľa jeho rodiny sa teraz nachádza na vojenskej základni pri Odese, kde ho pripravujú na zaradenie do armády.

Otec šiestich detí sa narodil na Ukrajine a do Izraela sa presťahoval približne pred 14 rokmi. Cestoval s izraelským pasom. Podľa spolucestujúceho ho pohraničníci začali preverovať, keď ho počuli hovoriť po ukrajinsky a zistili, že má aj ukrajinské občianstvo. Odviedli ho z autobusu, manželke sa neskôr dvakrát pokúsil dovolať.

Mašakova manželka Odel povedala, že s izraelským ministerstvom zahraničných vecí je v kontakte a žiada naliehavú pomoc. Podľa nej jej vysvetlili, že postup ukrajinských úradov je v súlade s tamojšími zákonmi. Rodina zatiaľ nevie, čo sa s ním stane. Obáva sa aj toho, či by v armáde mohol dodržiavať svoje náboženské pravidlá vrátane stravovania.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí sa k prípadu zatiaľ nevyjadrilo.

(jpost, bak)

Minúta  |  

Magyar sa stretne vo Vatikáne s pápežom Levom XIV.

Pápež Lev XIV. prijme vo štvrtok vo Vatikáne maďarského premiéra Pétera Magyara. Šéf vlády, ktorý v máji vystriedal Viktora Orbána, označil stretnutie za osobne významné. V mladosti navštevoval piaristické gymnázium v Budapešti a neskôr vyštudoval právo na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya.

Magyar sa so Svätým otcom stretne prvý raz ako premiér. Orbána prijal pápež v októbri 2025. Predchádzajúci pontifik František udržiaval s Maďarskom intenzívne vzťahy a krajinu navštívil v rokoch 2021 a 2023.

Líder strany Tisza sa pred voľbami označoval za konzervatívca a veriaceho kresťana. Podľa politických pozorovateľov však s kresťanstvom pracuje v politickej rétorike menej výrazne než Orbán. Jeho vláda podporovala obnovu kostolov a cirkevné školy a náboženským komunitám zverovala úlohy vo vzdelávaní, sociálnej oblasti či kultúre. Kritici v tom videli prílišné prepojenie Cirkvi a štátu.

Pri sčítaní v roku 2022 sa ku Katolíckej cirkvi prihlásilo 2,89 milióna Maďarov, približne 30 percent obyvateľov. Vatikánska ročenka uvádzala 5,59 milióna katolíkov.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.