Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio tvrdí, že Rusko aj Ukrajina majú záujem o prímerie

Rusko aj Ukrajina prejavili záujem o obmedzené prímerie, ktoré by sa týkalo útokov na energetickú infraštruktúru a prepravy obilia. V stredu to po rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Myslím si, že obe strany prejavili záujem o určité obmedzené prímerie týkajúce sa obilia a energetiky,“ povedal Rubio. Zároveň upozornil, že dohoda nebude jednoduchá, keďže útoky na energetické ciele patria medzi významné prvky vojenskej stratégie oboch strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že Kyjev je pripravený na námorné prímerie v Čiernom mori na základe návrhov Egypta, Indie a Turecka. Podmienkou je podľa neho, aby Rusko podniklo reálne kroky k deeskalácii.

Zelenskyj o možnosti zastavenia útokov na energetické objekty rokoval v utorok aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Moskva zatiaľ verejne nepotvrdila pripravenosť pristúpiť na námorné alebo energetické prímerie. Kremeľ v stredu zároveň uviedol, že momentálne nevidí podmienky na širšie mierové rokovania, hoci zostáva podľa svojich slov otvorený dialógu.

Francúzsko podporilo návrh na moratórium na útoky proti energetickej infraštruktúre a v Čiernom mori ako možný prvý krok k deeskalácii.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Slovensko predalo nové desaťročné dlhopisy za 2,5 miliardy eur

Slovensko vydalo nový 10-ročný dlhopis v hodnote 2,5 miliardy eur s kupónom 4,25 percenta ročne. Išlo o druhú a zároveň poslednú syndikovanú emisiu v tomto roku. Výsledný ročný výnos nového dlhopisu dosiahol 4,309 percenta. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Emisia bola podľa agentúry ocenená pri spreade 77 bázických bodov nad sadzbou úrokových swapov, čo zodpovedá 81,3 bázického bodu nad výnosom nemeckého štátneho dlhopisu so splatnosťou v auguste 2036. Úlohu vedúcich manažérov emisie, predávanej prostredníctvom skupiny bánk, zabezpečovali Deutsche Bank, HSBC, JPMorgan a Slovenská sporiteľňa.

Konečná kniha objednávok zahŕňala viac ako 120 investorov, celkový dopyt presiahol 4,5 miliardy eur.

Z geografického hľadiska pripadol najväčší podiel investorom z Nemecka, Rakúska a zo Švajčiarska, a to 22 percent. Nasledovalo Spojené kráľovstvo s podielom 21 percent. Investori z južnej Európy predstavovali 11 percent, severské krajiny, stredná a východná Európa a Blízky východ získali zhodne po 10 percent. Na investorov z krajín Beneluxu pripadlo deväť percent a na Francúzsko zostávajúcich sedem percent.

 „Transakcia predstavovala historický míľnik pre Slovenskú republiku, keďže išlo o vôbec prvú slovenskú 10-ročnú benchmarkovú emisiu denominovanú v eurách, ktorá bola ocenená pri spreade pod francúzskou výnosovou krivkou štátnych dlhopisov. Tento výsledok poukazuje na výrazné posilnenie relatívnej hodnotovej pozície Slovenska v rámci Európy a zdôrazňuje dôveru investorov v úverovú kvalitu Slovenskej republiky,“ dodala ARDAL.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Pobaltie žiada od EÚ stovky miliónov eur proti dronom

Litva, Lotyšsko a Estónsko spoločne požiadali Európsku komisiu o dodatočné financie na posilnenie obrany proti dronom. Litovský minister obrany Robertas Kaunas v stredu uviedol, že krajiny chcú nové kapacity obstarávať spoločne a uprednostniť európsky obranný priemysel.

Výšku požadovanej sumy Kaunas nespresnil. Fínsky denník Iltalehti však uviedol, že trojica pobaltských štátov žiada približne 500 miliónov eur. Litovské médiá následne informovali, že Európska komisia žiadosť dostala.

„Snažíme sa obstarávať tieto kapacity spoločne, pričom preferujeme európsky obranný priemysel. Posilní to našu odolnosť aj spoluprácu obranného priemyslu v Európe,“ uviedol Kaunas.

Žiadosť prichádza v čase zvýšených obáv z narúšania vzdušného priestoru pobaltských štátov dronmi. V regióne v posledných mesiacoch pribudli incidenty súvisiace s bezpilotnými lietadlami v kontexte pokračujúcej vojny Ruska proti Ukrajine.

Podľa zdrojov citovaných médiami pobaltské krajiny dúfajú, že dodatočné financovanie získajú ešte do konca tohto roka. Peniaze by mali smerovať najmä na systémy detekcie, sledovania a zneškodňovania dronov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Financovanie sociálnych služieb sa od budúceho roka zmení

Systém sociálnych služieb čakajú od budúceho roka zmeny vo financovaní, kontrole verejných prostriedkov aj podpore poskytovateľov. Národná rada SR v stredu definitívne schválila novelu zákona o sociálnych službách, ktorá nadväzuje na reformu dlhodobej starostlivosti a nový príspevok na pomoc pri odkázanosti.

Novela spresňuje pravidlá pre poskytovateľov sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. Primeraný zisk budú musieť použiť na poskytovanie služby, zvyšovanie jej kvality a rozvoj odborných činností.

Ak verejné financovanie presiahne oprávnené náklady vrátane primeraného zisku, vzniknutú nadmernú náhradu bude poskytovateľ povinný vrátiť. Ministerstvo ju následne rozdelí medzi štát, obec a vyšší územný celok podľa ich podielu na financovaní.

Zavádza sa aj finančný príspevok na nevymožiteľné pohľadávky, napríklad ak prijímateľ služby prešiel oddlžením alebo po jeho smrti nebolo možné pohľadávku uspokojiť z dedičstva.

Poslanci zároveň schválili zvýšenie maximálnej kapacity zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení zo 40 na 100 miest. Podmienkou bude poskytovanie starostlivosti v samostatných skupinách najviac po 20 ľudí, aby zostal zachovaný komunitný charakter zariadení.

Novela prináša aj jednorazový príspevok pre neformálneho opatrovateľa po úmrtí odkázanej osoby vo výške dvojnásobku mesačného príspevku.

Väčšina zmien nadobudne účinnosť 31. decembra 2026.

(tasr, mja)

Minúta  |  

NBS: Platobné systémy sú postupne obnovované

Platobné systémy, ktoré predtým zasiahla technická porucha, sú postupne obnovované a všetky domáce platby boli úspešne zúčtované. Potvrdila to v stredu večer Národná banka Slovenska (NBS).

Centrálna banka skôr počas dňa informovala, že rieši technickú poruchu, ktorá dočasne ovplyvnila systém SIPS na spracovanie platieb medzi bankami. Týka sa to platieb, ktoré sa pripisujú v nasledujúci pracovný deň, teda nie okamžitých platieb.

„Niektoré platby preto môžu byť pripísané s oneskorením. Peniaze klientov sú v bezpečí a zadané platby sa nestrácajú – spracujú sa po obnovení systému. Prosíme, neopakujte už zadané platby,“ zdôraznila NBS.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump a Rodríguezová rokovali o venezuelskom dlhu

Americký prezident Donald Trump a dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová rokovali o reštrukturalizácii vysokého štátneho dlhu Venezuely. V stredu to uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Krátke stretnutie sa uskutočnilo v utorok večer na recepcii, ktorú Trump usporiadal na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Pre Rodríguezovú ide o prvú návštevu Spojených štátov od januára, keď americké jednotky zadržali vtedajšieho venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

„Je veľa vecí, ktoré treba napraviť, aby bola Venezuela úspešná. Reštrukturalizácia dlhu je kľúčová,“ povedal Rubio. Spojené štáty podľa neho chcú Caracasu pri riešení zadlženia pomôcť, proces však musí prebehnúť riadnym spôsobom.

Venezuelská vláda a štátna ropná spoločnosť PDVSA majú nesplatené dlhopisy v hodnote približne 60 miliárd dolárov. Po započítaní nahromadených úrokov, ďalších pohľadávok a arbitrážnych rozhodnutí analytici odhadujú celkové záväzky krajiny na viac ako 150 miliárd dolárov.

Rubio označil stretnutie Trumpa s Rodríguezovou za krátke, ale dôležité.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.