Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maškarová podporila vyššie platy policajtov

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová považuje dôstojné platové a pracovné podmienky policajtov za jeden zo základných predpokladov stabilizácie zboru, udržania skúsených príslušníkov a zaistenia bezpečnosti. Reagovala tak na požiadavku Odborového zväzu polície v SR na rokovanie o platových tarifách.

Primerané finančné ohodnotenie označila za investíciu do bezpečnosti Slovenska. Tému podľa Prezídia PZ priebežne rieši aj s ministrom vnútra s cieľom zlepšovať podmienky policajtov, stabilizovať personálny stav a získavať nových príslušníkov.

Prezídium zároveň upozornilo, že konkrétna platová politika a rokovania s odbormi patria do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Policajný zbor preto o výške platov nemôže rozhodovať.

Odborový zväz polície v stredu predložil úradu vlády 1 179 žiadostí zamestnancov, ktorí upozorňujú na podľa nich dlhodobo neudržateľný stav platových taríf v štátnej a vo verejnej službe. Odborári žiadajú bezodkladné rokovanie a systémové riešenie odmeňovania.

Argumentujú aj rastom minimálnej mzdy, ktorá od januára 2027 dosiahne 972 eur mesačne. Podľa odborov sa tak ďalšia časť tarifných stupníc dostane pod túto hranicu a dorovnávanie platu inými zložkami nepovažujú za dostatočné riešenie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko nepristúpi na dočasné zastavenie bojov, vyhlásil Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na pôde Bezpečnostnej rady OSN zopakoval, že Moskva je pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, zároveň však nepristúpi na nijaké dočasné zastavenie bojov, informujú agentúra TASS a Reuters.

„Európa, nech si myslí čokoľvek, chce jednoducho dosiahnuť prestávku a využiť ju na to, aby kyjevský režim napumpovala zbraňami,“ povedal na zasadnutí rady venovanom vojne na Ukrajine.

Podľa Lavrova americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner pri poslednej návšteve Moskvy potvrdili záujem Washingtonu pokračovať v diplomatickom procese.

Ruský minister tvrdí, že po rokovaniach v Anchorage na Aljaške sa pozornosť presunula od krátkodobého prímeria k možnosti širšej a dlhodobej mierovej dohody.

Lavrov zároveň ostro kritizoval európske krajiny a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyhlásil, že podľa Moskvy mohlo dôjsť k odlišnému vývoju územnej otázky, keby európske štáty v minulosti postupovali inak.

(mja)

Minúta  |  

Pellegrini: Útoky na civilných obyvateľov Ukrajiny musia prestať

Zámerné útoky na civilné obyvateľstvo na Ukrajine musia okamžite prestať, pričom diplomacia je jediným zodpovedným spôsobom, ako ukončiť konflikt a vytvoriť podmienky na trvalé politické urovnanie. Uviedol to v stredu slovenský prezident Peter Pellegrini na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

„Väčšina útokov už nemá nič spoločné s vojenskými cieľmi. Naďalej prinášajú utrpenie a skazu,“ upozornil.

Kritizoval aj útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré podľa jeho slov opakovane spôsobujú výpadky dodávok elektriny a najmä v zime vystavujú civilné obyvateľstvo mimoriadne náročným podmienkam.

Prezident zopakoval stanovisko Slovenska, že vojna nemá vojenské riešenie. SR podľa neho podporuje seriózne mierové iniciatívy a riešenie, ktoré by posilnilo bezpečnosť a stabilitu Ukrajiny i celej Európy.

Pellegrini v tejto súvislosti privítal najnovšie sprostredkovateľské aktivity pod vedením Spojených štátov. Partneri v Európe by ich podľa neho mali podporiť s cieľom priviesť Ukrajinu a Rusko k rokovaciemu stolu.

„Aj čiastočné prímerie by mohlo neskôr viesť k širšej dohode,“ uviedol slovenský prezident.

Hlava štátu zároveň pripomenula, že Slovensko je po 20 rokoch pripravené opäť pôsobiť v pozícii nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 a 2029.

(tasr, luc)

Minúta  |  

USA nepozvali pozorovateľov OBSE na voľby do Kongresu

Spojené štáty nepozvali pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na novembrové voľby do Kongresu. Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE označili rozhodnutie za poľutovaniahodné. Píše CTV News.

Pôjde o prvé americké federálne voľby od roku 2002, pri ktorých OBSE nedostala pozvanie na vyslanie pozorovateľov. Organizácia odvtedy monitorovala 12 federálnych volieb v USA vrátane šiestich volieb do Kongresu v polovici prezidentského obdobia.

Podľa OBSE je rozhodnutie v rozpore so záväzkami, ktoré prijali jej účastnícke štáty v Kodanskom dokumente z roku 1990. Ten počíta s pozývaním medzinárodných pozorovateľov na voľby.

„Po viac ako dvoch desaťročiach, počas ktorých Spojené štáty vítali pozorovateľov OBSE pri federálnych voľbách, predstavuje toto rozhodnutie výrazný odklon od zavedenej demokratickej praxe,“ uviedol predseda Parlamentného zhromaždenia OBSE Pere Joan Pons.

Voľby do Kongresu sa uskutočnia 3. novembra. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa už skôr kritizovala fungovanie OBSE a presadzovala znižovanie jej rozpočtu.

(mja)

Minúta  |  

Rubio tvrdí, že Rusko aj Ukrajina majú záujem o prímerie

Rusko aj Ukrajina prejavili záujem o obmedzené prímerie, ktoré by sa týkalo útokov na energetickú infraštruktúru a prepravy obilia. V stredu to po rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Myslím si, že obe strany prejavili záujem o určité obmedzené prímerie týkajúce sa obilia a energetiky,“ povedal Rubio. Zároveň upozornil, že dohoda nebude jednoduchá, keďže útoky na energetické ciele patria medzi významné prvky vojenskej stratégie oboch strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že Kyjev je pripravený na námorné prímerie v Čiernom mori na základe návrhov Egypta, Indie a Turecka. Podmienkou je podľa neho, aby Rusko podniklo reálne kroky k deeskalácii.

Zelenskyj o možnosti zastavenia útokov na energetické objekty rokoval v utorok aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Moskva zatiaľ verejne nepotvrdila pripravenosť pristúpiť na námorné alebo energetické prímerie. Kremeľ v stredu zároveň uviedol, že momentálne nevidí podmienky na širšie mierové rokovania, hoci zostáva podľa svojich slov otvorený dialógu.

Francúzsko podporilo návrh na moratórium na útoky proti energetickej infraštruktúre a v Čiernom mori ako možný prvý krok k deeskalácii.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Slovensko predalo nové desaťročné dlhopisy za 2,5 miliardy eur

Slovensko vydalo nový 10-ročný dlhopis v hodnote 2,5 miliardy eur s kupónom 4,25 percenta ročne. Išlo o druhú a zároveň poslednú syndikovanú emisiu v tomto roku. Výsledný ročný výnos nového dlhopisu dosiahol 4,309 percenta. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Emisia bola podľa agentúry ocenená pri spreade 77 bázických bodov nad sadzbou úrokových swapov, čo zodpovedá 81,3 bázického bodu nad výnosom nemeckého štátneho dlhopisu so splatnosťou v auguste 2036. Úlohu vedúcich manažérov emisie, predávanej prostredníctvom skupiny bánk, zabezpečovali Deutsche Bank, HSBC, JPMorgan a Slovenská sporiteľňa.

Konečná kniha objednávok zahŕňala viac ako 120 investorov, celkový dopyt presiahol 4,5 miliardy eur.

Z geografického hľadiska pripadol najväčší podiel investorom z Nemecka, Rakúska a zo Švajčiarska, a to 22 percent. Nasledovalo Spojené kráľovstvo s podielom 21 percent. Investori z južnej Európy predstavovali 11 percent, severské krajiny, stredná a východná Európa a Blízky východ získali zhodne po 10 percent. Na investorov z krajín Beneluxu pripadlo deväť percent a na Francúzsko zostávajúcich sedem percent.

 „Transakcia predstavovala historický míľnik pre Slovenskú republiku, keďže išlo o vôbec prvú slovenskú 10-ročnú benchmarkovú emisiu denominovanú v eurách, ktorá bola ocenená pri spreade pod francúzskou výnosovou krivkou štátnych dlhopisov. Tento výsledok poukazuje na výrazné posilnenie relatívnej hodnotovej pozície Slovenska v rámci Európy a zdôrazňuje dôveru investorov v úverovú kvalitu Slovenskej republiky,“ dodala ARDAL.

(tasr, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.