Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS podáva trestné oznámenie pre možné podvody s ovcami

Opozičné Progresívne Slovensko podáva trestné oznámenie pre podozrenia z neoprávneného čerpania agrodotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Podľa informácií od chovateľov dochádzalo k falšovaniu pôvodu zvierat v plemennej knihe, ktorú vedie Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku.

Zvieratá so sfalšovaným pôvodom zapísané v plemennej knihe údajne chovateľom umožňovali neoprávnene čerpať desaťtisíce eur z európskych fondov na údajne ohrozené druhy. Zo spoplatnených služieb mohol podľa PS profitovať aj samotný chovateľský zväz. Na podozrenia upozornili PS a KDH už začiatkom mesiaca.

Poslanci Branislav Vančo a Darina Luščíková (obaja PS) zdôraznili, že štátne a európske peniaze majú smerovať k farmárom, ktorí skutočne hospodária a zápasia s vysokými nákladmi či so suchom. Podozrenia zo zneužívania dotačného systému podľa nich treba dôkladne vyšetriť.

Predstavitelia PS a KDH zároveň začiatkom septembra tvrdili, že eurofondy môžu byť dôvodom, prečo sa minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) rozhodol zrušiť štátny podnik Plemenárske služby SR.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nórsko vyčlenilo Palestíne trinásť miliónov dolárov

Nórska vláda vo štvrtok oznámila poskytnutie dodatočnej finančnej pomoci pre okupované palestínske územia vo výške približne 13,17 milióna dolárov. Prostriedky budú distribuované prostredníctvom mechanizmov OSN a Svetovej banky, pričom časť z nich je určená na priamu podporu rozpočtu palestínskeho verejného sektora.

Tamojší minister zahraničných vecí Espen Barth Eide zdôraznil, že medzinárodná podpora pre tento región je dnes naliehavejšia než kedykoľvek predtým, a zároveň ostro skritizoval rozširovanie izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Nórsko, ktoré predsedá medzinárodnej darcovskej skupine pre Palestínčanov a v roku 2024 oficiálne uznalo samostatný palestínsky štát, plánuje v priebehu celého roka 2026 poskytnúť Palestínčanom celkovú pomoc vo výške dosahujúcej približne 105 miliónov dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Model OpenAI prenikol na austrálsky vládny web

Austrálsky premiér Anthony Albanese skritizoval spoločnosť OpenAI po tom, ako jej model umelej inteligencie počas testovania umelej inteligencie v júni obišiel bezpečnostné zábrany a neoprávnene sa dostal k súkromným aj verejným súborom na vládnom portáli zdravotníckych štatistík. Píše Euronews.

Model počas testovania ignoroval odmietnutie prístupu a prenikol do zabezpečenej sekcie. Aj keď podľa úradov nedošlo ku kompromitácii osobných údajov občanov ani iných vládnych služieb, Albanese označil incident za absolútne neprijateľný a vyjadril sklamanie nad pomalou reakciou tvorcu ChatGPT.

OpenAI zistila incident až v auguste a austrálsku vládu informovala až 10. septembra, pričom správu poslala iba do všeobecnej e-mailovej schránky.

Premiér v New Yorku osobne tlmočil znepokojenie generálnemu riaditeľovi Samovi Altmanovi, zatiaľ čo ministri označili konanie AI za nebezpečné prekročenie hraníc. Spoločnosť OpenAI priznala neúmyselné konanie svojho modelu počas interného hodnotenia.

Incident zaradil Austráliu k ďalším krajinám, ktoré vyjadrujú narastajúce obavy zo zvládnutia autonómneho správania a kybernetických rizík pokročilých nástrojov umelej inteligencie.

(max)

Minúta  |  

Poľsko vidí za požiarom stanice Starlink ruskú stopu

V Poľsku vypukol v stredu večer požiar na pozemnej satelitnej komunikačnej stanici siete Starlink, ktorá zabezpečuje pripojenie pre región vrátane Ukrajiny. Podpredseda poľskej vlády Krzysztof Gawkowski uviedol, že plamene zasiahli elektrickú stanicu a záložný generátor.

Podľa jeho slov išlo o úmyselnú sabotáž, ktorej cieľom bolo vyradiť stanicu z prevádzky a narušiť prístup k internetu pre rôzne inštitúcie vrátane ukrajinskej armády. Systémy sú však už opäť plne funkčné.

Gawkowski označil incident za súčasť hybridnej vojny. Zdôraznil, že zodpovednosť Ruska za požiar zatiaľ nepreukázali, podľa neho však viaceré okolnosti naznačujú, že spôsob útoku zodpovedá novej ruskej doktríne.

Poľsko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 vo zvýšenej pohotovosti pre možné sabotáže. Moskva účasť na podobných operáciách opakovane odmieta.

(reuters, max)

Minúta  |  

CIA varuje pred možnými ruskými útokmi dronmi na juhu Európy

Rusko podľa informácií amerických spravodajských služieb pripravuje novú eskaláciu v podobe útokov dronmi proti krajinám Stredomoria, ako sú Španielsko, Francúzsko či Taliansko. Ako píše El Mundo, Moskva by mohla použiť menšie bezpilotné lietadlá typu Gerbera, ukryté v prepravných kontajneroch na obchodných lodiach a vypúšťané z mora stovky kilometrov od pobrežia.

Hoci tieto drony dokážu niesť iba relatívne malú výbušnú nálož, mohli by spôsobiť požiare, poškodiť nechránené zariadenia alebo dočasne uzavrieť letiská či prístavy. Cieľom prípadnej operácie by tak podľa denníka mohol byť okrem materiálnych škôd aj politický a ekonomický dosah.

Šéf CIA John Ratcliffe podľa El Mundo počas augustovej návštevy Moskvy varoval Rusko pred útokmi či provokáciami proti NATO. Americké spravodajské informácie o možnej operácii dostali aj európske vlády vrátane Španielska, Francúzska a Talianska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron po zasadnutí Rady obrany následne zvolal lídrov politických strán a kandidátov na prezidentské voľby v roku 2027.

Britský analytik Keir Giles upozornil, že Rusko nemusí cieliť iba na krajiny ležiace najbližšie k jeho hraniciam, ale môže hľadať zraniteľné miesta európskej obrany. Medzi ne zaradil aj Španielsko a Britániu, ktoré podľa neho nemajú dostatočne rozvinutú integrovanú protivzdušnú a protiraketovú obranu.

El Mundo spája možné útoky so širšou ruskou kampaňou sabotáží a ďalších incidentov v Európe, ktorých cieľom má byť oslabenie podpory Ukrajiny, vyvolanie rozporov v NATO a znepokojenie európskej verejnosti.

(max)

Minúta  |  

Súd nariadil Bielemu domu obnoviť prístup zakázaným médiám

Federálny sudca Tim Kelly nariadil administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa okamžite obnoviť novinárske preukazy a prístup do Bieleho domu pre médiá CNN, MS NOW a Politico.

Súd vyhovel žalobe dotknutých spravodajských organizácií a dočasným rozhodnutím zablokoval zákaz, ktorý Trump oznámil 18. septembra.

Sudca označil krok prezidenta za pravdepodobne protiústavný a odmietol tvrdenie ministerstva spravodlivosti, že odobratie preukazov bolo motivované národnou bezpečnosťou. Poukázal na to, že Trump zdôvodnil svoj krok údajnou nepresnosťou a negatívnym vnímaním spravodajstva zo strany týchto médií.

Kelly v rozhodnutí vyzdvihol, že novinárov zbavili prístupu bez predchádzajúceho upozornenia a možnosti obhajoby, čím Biely dom porušil ich právo na riadny proces a slobodu slova zaručenú prvým dodatkom Ústavy USA.

Postup žalujúcich médií podporila aj široká koalícia novinárskych organizácií a konkurenčných redakcií vrátane agentúry Reuters či stanice Fox News. Tie opísali odobratie preukazov na základe redakčných názorov za nebezpečný precedens.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.