Preskočiť na obsah
  |  

Spišská diecéza oslávi 250 rokov, zúčastní sa aj pápežský legát

Spišská diecéza si v sobotu pripomína 250. výročie svojho kánonického zriadenia. Hlavné jubilejné oslavy sa uskutočnia v Katedrále sv. Martina na Spišskej Kapitule. Slávnostnú svätú omšu o 10.30 h bude celebrovať kardinál Mario Grech.

Pápež Lev XIV. vymenoval kardinála Grecha za svojho osobitného vyslanca na týchto oslavách. Spišský diecézny biskup František Trstenský vníma jeho účasť ako prejav blízkosti Svätého Otca k diecéze.

„Kardinál Mario Grech patrí medzi jeho blízkych spolupracovníkov. To, že práve on bude zastupovať Svätého Otca na našom jubileu, vnímam ako znamenie, že radosť našej diecézy je zároveň radosťou celej Katolíckej cirkvi. Svätý Otec nám týmto spôsobom hovorí: som s vami, modlím sa za vás a teším sa z vášho jubilea,“ povedal biskup Trstenský.

Jubileum je podľa jeho slov predovšetkým poďakovaním Bohu za 250 rokov života Spišskej diecézy. „Zároveň je to pozvanie pozerať sa s nádejou a odvahou do budúcnosti a pokračovať v poslaní, ktoré nám Ježiš Kristus zveril. Zo srdca preto pozývam všetkých – kňazov, zasvätených, rodiny, mladých, seniorov i deti –, aby sme sa v sobotu stretli na Spišskej Kapitule,“ uviedol Trstenský.

Kardinál Grech, generálny sekretár Synody biskupov, pricestoval do diecézy už pred hlavnou slávnosťou. Sväté omše slávil aj v Poprade a Ružomberku. Svätá omša s kardinálom sa uskutoční i v nedeľu v Kostole Povýšenia Svätého kríža v Dolnom Kubíne-Brezovci.

(tasr, luc)

  |  

Kolumbia vydala USA údajného vodcu drogových pašerákov

Kolumbia vydala Spojeným štátom Geovanyho Andrésa Rojasa, známeho pod prezývkou Araña (Pavúk). Americké úrady ho vinia z obchodovania s drogami a zo zločinného sprisahania v súvislosti s údajnou činnosťou v Kolumbii a Ekvádore od roku 2017.

Rojas je podľa kolumbijských úradov vodcom ozbrojenej skupiny Comandos de la Frontera (Hraničné veliteľstvá). Tú tvoria bývalí členovia Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), ktorí odmietli mierovú dohodu z roku 2016 alebo sa od nej neskôr odvrátili.

Kolumbijská polícia ho zadržala vo februári 2025 v Bogote, kde sa zúčastňoval na aktivitách súvisiacich s mierovými rokovaniami.

„Kolumbia nebude útočiskom pre obchodníkov s drogami, ktorých hľadá medzinárodná justícia,“ napísal v piatok prezident Abelardo de la Espriella. Podľa neho ide o prvé vydanie vysokopostaveného veliteľa ilegálnej ozbrojenej skupiny do USA od jeho augustového nástupu do funkcie.

(reuters, luc)

  |  

Pakistan, Saudská Arábia a Turecko prehlbujú vojenskú spoluprácu

Najvyšší vojenskí predstavitelia Pakistanu, Saudskej Arábie a Turecka v piatok v Rijáde rokovali o intenzívnejšej výmene spravodajských informácií, koordinácii armád a prepájaní ich spôsobilostí. Informovali o tom saudské ministerstvo obrany a pakistanská armáda.

Predstavitelia troch krajín posudzovali bezpečnostné hrozby pre Saudskú Arábiu. Odsúdili aj útoky jemenských húsíov na posvätné mesto Mekka a na civilnú a hospodársku infraštruktúru kráľovstva.

Krajiny minulý mesiac podpísali spoločnú obrannú dohodu, podľa ktorej budú ozbrojený útok na jednu z nich považovať za útok na všetky tri. Dohoda vznikla po takmer roku rokovaní.

(reuters, luc)

  |  

Prokuratúra zastavila stíhanie súvisiace so zadržaním Šúreka

Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie, ktoré sa týkalo marcového zásahu policajnej inšpekcie v jej budove a zadržania prokurátora Michala Šúreka. Stíhanie pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa sa začalo po trestnom oznámení opozičnej političky Veroniky Remišovej.

Informovali o tom Aktuality.sk s odvolaním sa na uznesenie prokuratúry.

Podľa prokurátorky Barbory Hubertovej je dostatočne odôvodnený záver, že preverovaný skutok nie je trestným činom. Vyšetrovanie podľa uznesenia ukázalo, že policajti pri Šúrekovom zadržaní a odňatí telefónu postupovali v súlade so zákonom.

Uznesenie sa zaoberá aj konaním prokurátorky Martiny Cibuľovej, ktorú Šúrekov kolega Ondrej Repa obvinil z pomoci zasahujúcim policajtom. Kamerový záznam podľa Hubertovej zachytáva, ako policajtom gestom ukázala smer k Šúrekovi. Ani rozpory medzi záznamom a jej vyjadrením však podľa prokurátorky nezakladajú trestnú zodpovednosť za zneužitie právomoci. Cibuľová koordináciu zásahu poprela.

(luc)

  |  

Dodávky zbraní Taiwanu sú v záujme USA, tvrdí Tchaj-pej

Dodávky amerických zbraní Taiwanu sú v záujme Spojených štátov, vyhlásil taiwanský námestník ministra zahraničia François Wu. Reagoval na samit prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga vo Washingtone, ktorý sa v piatok skončil bez verejne oznámeného prelomu v otázke Taiwanu.

„Umožniť Taiwanu, aby mal dostatočné schopnosti brániť sa a nemusel žiť pod čínskou vládou, a umožniť jeho polovodičovému priemyslu naďalej prispievať svetu – to sú dôležité záujmy USA,“ povedal Wu novinárom v Tchaj-peji.

Trump po májovom stretnutí so Si Ťin-pchingom odložil rozhodnutie o ďalšom balíku zbraní pre Taiwan. Po washingtonskom samite sa zatiaľ nevyjadril, ako s ním naloží. Podľa Reuters má balík hodnotu približne 14 miliárd dolárov.

Si Ťin-pching vo štvrtok Trumpovi povedal, že dúfa v zachovanie amerického postoja odmietajúceho nezávislosť Taiwanu. Peking ostrov považuje za svoje územie, taiwanská vláda však jeho nároky odmieta.

(reuters, luc)

  |  

Irán ponúka otvorenie Hormuzského prielivu do siedmich dní

Irán čaká na oficiálnu odpoveď Spojených štátov na návrh, ktorý by podľa Teheránu umožnil obnoviť plavbu Hormuzským prielivom a zastaviť boje v regióne. Návrh odovzdal Američanom prostredníctvom katarských sprostredkovateľov.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí v piatok na pôde OSN uviedol, že ak USA s dohodou súhlasia, začne plynúť sedemdňová lehota na otvorenie prielivu a prerušenie bojov.

„Ak má americká strana vážny záujem dosiahnuť dohodu a znovu otvoriť Hormuzský prieliv, všetko je teraz pripravené,“ povedal. Následne by sa podľa neho mohli začať širšie rokovania.

Iránsky plán počíta aj so zastavením bojov v Libanone. Teherán za to žiada, aby Spojené štáty ukončili blokádu iránskych prístavov, uvoľnili zmrazené iránske prostriedky a zrušili sankcie na iránsku ropu.

Wall Street Journal napísal, že prezident Donald Trump návrh odmietol. Reuters túto informáciu zatiaľ nedokázal potvrdiť.

(reuters, luc)