Preskočiť na obsah
  |  

Zákaz vývozu nafty z USA by tvrdo zasiahol Britániu, varujú odborníci

Prípadný zákaz vývozu nafty zo Spojených štátov by mohol vážne zasiahnuť britskú ekonomiku. USA zabezpečujú približne tretinu britského dovozu nafty, pričom dovážané palivo predstavuje asi 55 percent celkových zásob krajiny. Podľa Sunday Telegraph by výpadok amerických dodávok zvýšil konkurenciu medzi európskymi štátmi pri hľadaní alternatívnych zdrojov a pravdepodobne by vytlačil ceny nahor.

Situácia je citlivá aj preto, že priemerná cena nafty v Británii sa už približuje k hranici dvoch libier za liter. Ešte v polovici minulého roka bola približne na úrovni 1,50 libry.

Vyššie ceny by sa mohli rýchlo preniesť do nákladnej dopravy, poľnohospodárstva či stavebníctva a následne podporiť infláciu. Tá v auguste dosiahla 3,1 percenta a podľa prognóz môže do konca roka stúpnuť na štyri percentá. Donald Trump možnosť zákazu vývozu nafty pripustil, Biely dom však poprel správu o pripravovanom 90-dňovom zákaze.

(tasr)

  |  

Heredoš končí boj o Bratislavu, dôvodom je vážny zdravotný stav

Kandidát na primátora Bratislavy Miro Heredoš oznámil odstúpenie z kandidatúry. Rozhodnutie podľa vlastného vyjadrenia prijal po vážnych zdravotných komplikáciách, pre ktoré bol 26. septembra hospitalizovaný. V tlačovej správe uvádza, že utrpel srdcovú príhodu a lekári mu následne nariadili pokojový režim v trvaní štyroch až šiestich týždňov.

Heredoš tvrdí, že počas svojho pôsobenia v kampani využil dostupné možnosti na presadzovanie tém týkajúcich sa obyvateľov Bratislavy. Poukázal pritom na svoje verejné aktivity, mediálne vyjadrenia a ďalšiu prácu, ktorou sa podľa vlastných slov snažil prispieť k náprave súčasného stavu v hlavnom meste.

Zdravotný stav mu však podľa vyhlásenia neumožňuje v kandidatúre pokračovať. Ako rozhodujúci dôvod označil vážne ohrozenie svojho zdravia, pre ktoré sa rozhodol boj o post primátora Bratislavy ukončiť.

(pmi)

  |  

Rusko zasiahlo najväčšieho mobilného operátora na Ukrajine

Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinskú komunikačnú infraštruktúru. V nedeľu bolo zasiahnuté sídlo spoločnosti Kyivstar v Kyjeve, ktorá je najväčším mobilným operátorom na Ukrajine. Firma uviedla, že pri útoku nebol nikto zranený. Moskva zároveň tvrdí, že zasiahla dátové centrum spoločnosti Vodafone Ukrajina, tá sa však k informácii nevyjadrila.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského ruské sily v nedeľu ráno dvakrát zaútočili aj na dátové centrum v Kyjeve. Zranili sa dve deti a jeden dospelý.

Zdá sa, že dátová a komunikačná infraštruktúra sa v posledných dňoch dostáva pod zvýšený tlak. Ukrajinské ministerstvo digitálnych technológií informovalo, že zásahy dátových centier poskytovateľov internetu spôsobili výpadky približne 100-tisíc domácnostiam v Kyjeve a okolí. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha tvrdí, že Rusko sa útokmi snaží narušiť tok informácií, pričom upozornil najmä na význam rýchlych varovaní pred raketami a dronmi.

(reuters)

  |  

Európska komisia vyčlení milióny na migráciu aj krízy v Afrike

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku nový balík humanitárnej pomoci vo výške takmer 710 miliónov eur. Finančné prostriedky sú reakciou na narastajúce globálne konflikty, extrémne počasie a rastúce životné náklady, píše Euractiv.

Najväčšia časť balíka – 380 miliónov eur – je vyčlenená na ochranu migrantov, ich reintegráciu v subsaharskej Afrike a podporu hostiteľských komunít v Mauritánii a Keni. Zvyšné financie podporia zdravotníctvo v Etiópii (60 miliónov eur), pomôžu čeliť potravinovej neistote v Afrike (97 miliónov eur) a poskytnú núdzovú pomoc Palestíne a Libanonu (103 miliónov eur) či Ukrajine (52 miliónov eur).

Nový záväzok Únie prichádza v čase výrazného poklesu humanitárneho financovania zo strany Spojených štátov, ktorých príspevky pre OSN podľa odhadov Carnegieho nadácie klesli za tri roky približne o 80 percent.

Aj keď USA s objemom 3,3 miliardy eur naďalej zostávajú najväčším samostatným darcom, Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi celkovo tvorí zásadný podiel na globálnom humanitárnom financovaní, pričom len Európska komisia vyčlenila od začiatku roka vyše 2,53 miliardy eur.

(max)

  |  

Okrem stálej americkej základne núka Poľsko priestor aj pre Patrioty

Poľsko pripravuje špeciálny zákon na urýchlenie výstavby stálej americkej vojenskej základne, ktorá by mala slúžiť približne pre päťtisíc amerických vojakov a ich rodiny. Námestníčka ministra národnej obrany Magdalena Sobkowiak-Czarnecka podľa RMF24 zdôraznila, že stavba vyžaduje osobitnú legislatívu, keďže ide v podstate o budovanie celého malého mesta.

Základňa by mala vzniknúť v západnom Poľsku, ktoré americká strana považuje za bezpečnejšie, pričom pri výbere z dvoch zvažovaných lokalít zohráva kľúčovú úlohu blízkosť letísk a veľkých metropol.

Konečné rozhodnutie zo strany USA sa očakáva po 1. decembri tohto roka, kedy poľský návrh a správu o prítomnosti vojsk v Európe dostane po americkom ministrovi Petovi Hegsethovi na stôl prezident Spojených štátov Donald Trump.

Varšava zároveň aktívne rokuje aj o možnostiach obranného priemyslu. V reakcii na vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o licenciách na výrobu rakiet Patriot Poľsko navrhlo, aby bola prípadná továreň postavená na bezpečnom poľskom území.

Sobkowiak-Czarnecka podotkla, že úsilie krajiny získať servisné stredisko a následne aj výrobu systémov Patriot realizujú nezávisle od vývoja na Ukrajine a má plnú podporu partnerov vo Washingtone.

(max)

  |  

Popraviť ženu po dvoch storočiach namietajú advokáti aj OSN

V americkom štáte Tennessee je na stredu naplánovaná poprava 50-ročnej Christy Pikeovej, ktorá by sa tak stala prvou ženou popravenou v tomto štáte za viac ako dvesto rokov. Pikeovú v roku 1996 ako 18-ročnú odsúdili na trest smrti za brutálnu vraždu 19-ročnej Colleen Slemmerovej v tréningovom tábore pre mladistvých, ktorú spáchala spolu s vtedajším priateľom.

Kým matka obete podľa BBC trvá na vykonaní trestu, advokáti odsúdenej, experti OSN aj odborníci na trestné právo žiadajú odklad a udelenie milosti.

Obhajoba argumentuje najmä zlyhaním pôvodného právneho zastúpenia, ktoré porote nepredložilo dôkazy o extrémne traumatickom detstve odsúdenej. Novšie psychologické posudky potvrdili, že Pikeová bola od raného veku zneužívaná, znásilňovaná a trpela neliečenou bipolárnou poruchou aj ťažkou posttraumatickou stresovou poruchou.

Tieto faktory spolu s jej mladým vekom tak podľa advokátov výrazne ovplyvnili jej rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti v čase činu.

(max)