Latinská Amerika prudko starne. Naštrbí to ekonomický model Západu založený na prišelcoch?
Západní lídri sa spoliehali na prisťahovalectvo ako na prostriedok, ktorý pomôže riešiť starnutie obyvateľstva. Avšak klesajúca pôrodnosť v krajinách globálneho Juhu by mohla tieto plány skomplikovať.
Ako Latinská Amerika rýchlo starne, protesty proti dôchodkom na celom kontinente sú znakom toho, že meniaca sa demografia už má vplyv. Foto: Miguel M. Caamano/NurPhoto/Getty Images
Miera plodnosti v Latinskej Amerike prudko klesá, čo znamená, že západní lídri, ktorí svoju hospodársku politiku založili na prisťahovalectve z tejto oblasti, budú možno musieť prehodnotiť svoje kroky.
Budú sa raz občania USA sťahovať do riedko osídlených latinskoamerických krajín? Vyzerá to ako absurdná myšlienka. Najnovšie údaje však ukazujú, že miera plodnosti v USA je vyššia ako v mnohých latinskoamerických krajinách.
Po tom, ako sa počet obyvateľov Latinskej Ameriky v priebehu 20. storočia zvýšil deväťnásobne, sa teraz táto oblasť nachádza uprostred takzvanej sivej vlny, charakterizovanej rastom priemerného veku obyvateľstva a prudkým poklesom počtu detí.
Najnovšie údaje zo sčítania obyvateľov v Mexiku poukazujú na rozsah a rýchlosť tejto zmeny. V roku 2019 bola celková miera plodnosti (TFR) v krajine 1,9 – v roku 2024 to bolo už len 1,2. Hlavné mesto Mexiko má mieru plodnosti len 0,8 dieťaťa na ženu, pričom jeden z tamojších regiónov si pripísal hodnotu 0,44.
Ide o tempo poklesu, ktoré predstihuje dokonca aj čísla pozorované v rýchlo starnúcich častiach Ázie.
Okrem kultúrnych a socioekonomických zmien zohrala v tomto poklese úlohu aj migrácia, keďže mnohé mladé ženy odchádzajú hľadať lepší život v USA a odkladajú materstvo.
Keďže sa predpokladá, že vzhľadom na pôrodnosť bude počet mladých ľudí čoskoro rýchlo klesať a latinskoamerické regióny sa budú vyľudňovať, môže to zmeniť charakter migrácie a prinútiť západných lídrov, aby prehodnotili svoju závislosť od pracovnej sily zo zahraničia.
Sivá vlna
Od roku 2024 sa celková miera plodnosti v Latinskej Amerike, teda priemerný počet detí, ktoré by žena mala počas jej reprodukčného obdobia na základe súčasných vekovo špecifických mier plodnosti, odhadovala na 1,8 dieťaťa, čo je menej ako miera reprodukcie na úrovni 2,1.
Hoci je to v porovnaní s regiónmi ako Európa (1,4) a Severná Amerika (1,6) stále relatívne priaznivé, rozdiely v rámci kontinentu sú veľké a pokles za posledné desaťročie je naozaj prudký.
V roku 2015 sa miera plodnosti nachádzala na úrovni reprodukcie, zatiaľ čo v 90. rokoch bola ešte okolo troch detí na ženu.
Rast počtu obyvateľov sa spomalil z približne jedného percenta na 0,7 percenta, čo je najnižšia hodnota za posledné dve desaťročia. Národný inštitút pre štatistiku a geografiu (INEGI) teraz odhaduje, že už o osem rokov bude počet 60-ročných vyšší ako počet 12-ročných.
Hoci niektoré prevažne vidiecke oblasti si v porovnaní s mestskými oblasťami zachovávajú relatívne vysokú mieru plodnosti, väčšina mexického obyvateľstva je sústredená v mestách. To pritom platí pre celý kontinent, keďže odhadom 80 percent obyvateľstva Latinskej Ameriky žije v mestských oblastiach.
V prípade Bolívie sú štatistiky ešte pozoruhodnejšie. Počas minulej dekády mala krajina ešte celkovú mieru plodnosti (TFR) okolo troch detí na ženu. V súčasnosti národný štatistický úrad tejto krajiny odhaduje, že miera plodnosti v roku 2026 bude na úrovni 1,56. To je menej ako v USA (1,57), čo predstavuje neuveriteľný obrat za taký krátky čas.
Hoci Mexiko a Bolívia predstavujú azda najvýraznejšie príklady, zďaleka nie sú jediné. Celková miera plodnosti (TFR) v Argentíne na rok 2024 bola odhadovaná na 1,5 dieťaťa na ženu, zatiaľ čo v Čile na 1,14.
Dôsledky tejto demografickej zmeny sa v plnej miere pravdepodobne prejavia až v nasledujúcich desaťročiach, avšak niekde to badať už teraz.
Napríklad v posledných desiatich rokoch vyšli dôchodcovia v Brazílii, Argentíne, Nikarague a inde do ulíc, aby protestovali proti návrhom na zníženie dávok alebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Situáciu dokresľuje aj ďalší fakt. Viaceré krajiny zistili, že v nich žije výrazne menej obyvateľov, než sa predtým predpokladalo.
V Brazílii sa zistilo, že populácia bola nadhodnotená až o 10 miliónov ľudí, zatiaľ čo sčítanie ľudu v Čile odhalilo, že počet obyvateľov je 18,5 milióna, a nie 20 miliónov, ako naznačovali predchádzajúce prieskumy.
Podobná situácia bola aj v Paraguaji, kde sčítanie ľudu z roku 2022 ukázalo, že počet obyvateľov je o pätinu nižší, než sa predpokladalo, čo viedlo ministra hospodárstva k úvahe, že vláda bude „musieť plánovať pre nový Paraguaj“.
Znepokojenie tvorcov politiky
Demografická zmena, ku ktorej v súčasnosti dochádza v Latinskej Amerike, sa tak ukazuje ako veľmi znepokojujúca pre tvorcov politík v regióne a má dôsledky aj v zahraničí.
Napríklad v USA a Európe (najmä v Španielsku a Portugalsku) môže klesajúci počet obyvateľov Latinskej Ameriky vyvolávať otázky o ekonomickom modeli založenom na významnom príleve migrantov.
Emigrácia zase zostáva dôležitým faktorom pre krajiny ako Mexiko, Bolívia a Brazília. A s klesajúcou populáciou sa dá očakávať, že v absolútnych číslach sa počet odídencov pravdepodobne zníži, aj keď percentuálne podiely zostanú vysoké.
Už teraz sa objavujú náznaky, že k tomu dochádza v prípade migrácie Mexičanov do USA. Rast populácie v Mexiku sa už roky spomaľuje, zatiaľ čo ekonomika sa stabilne zlepšuje a čoraz viac miestnych obyvateľov sa rozhoduje zostať doma.
Výsledkom je, že počet mexických prisťahovalcov v USA klesol oproti vrcholu v roku 2007, pričom medzi tými, ktorí emigrujú, klesá počet ľudí v mladších vekových skupinách.
No aj keď čoraz viac rodákov z Mexika zostáva vo svojej domovskej krajine, INEGI odhaduje, že v rokoch 2020 až 2025 z Mexika emigrovalo takmer 1,3 milióna ľudí. To môže na jednej strane odzrkadľovať postavenie krajiny ako tranzitného bodu pre migračné toky z celého kontinentu. Môže to však odrážať aj skutočnosť, že počet obyvateľstva nehrá pri migrácii až takú rolu ako hospodársky rast a rozdiely v mzdách medzi krajinami.
Mzdy v USA zostávajú výrazne vyššie ako vo veľkej väčšine latinskoamerických regiónov, pričom niektorí ekonómovia sa obávajú, že klesajúci počet obyvateľov tento problém ešte zhorší. Napríklad starnutie mexického obyvateľstva by mohlo viesť k tomu, že HDP na obyvateľa bude v roku 2050 o 2 600 dolárov nižší, ako keby populačná pyramída zostala stabilná.
Ernesto Revilla, hlavný ekonóm pre Latinskú Ameriku v spoločnosti Citigroup, tak nie je optimistický, čo sa týka hospodárskej budúcnosti tohto regiónu. V rozhovore pre časopis Americas Quarterly varoval, že Latinská Amerika „zostarne skôr, než zbohatne“.
Pôvodný text, ktorý je krátený, bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
