Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Plynovod z Poľska stojí nevyužitý, zrejme pre drahý plyn

Prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom, dokončené v roku 2022 za približne 100 miliónov eur, sa na dovoz plynu stále nevyužíva. Podľa poľského portálu WNP.pl Slovensko plyn získava z juhu. Oficiálne dôvod nevysvetlilo; neoficiálne sa objavili sťažnosti, že plyn dovezený cez Poľsko by bol drahší.

Plynovod meria takmer 170 kilometrov a mal posilniť bezpečnosť dodávok v oboch krajinách. Približne 61 kilometrov vedie cez Poľsko a 106 kilometrov cez Slovensko. Pre Poľsko nie je vzhľadom na jeho terminál na skvapalnený zemný plyn a plynovod Baltic Pipe zásadný, v prípade nepredvídaných udalostí však môže slúžiť ako záloha.

Slovenský Eustream a poľský prevádzkovateľ GAZ-SYSTEM v januári rokovali o zatraktívnení prepravy plynu z poľských terminálov cez Slovensko až na Ukrajinu. O dodávkach amerického skvapalneného plynu touto trasou sa hovorilo už v novembri 2025. Podľa vtedajších zdrojov agentúry Reuters by na juh mohlo prúdiť štyri až päť miliárd kubických metrov ročne, približne toľko, koľko Slovensko spotrebuje za rok.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Lukašenko po dohode s Putinom volá USA do projektu hnojív

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v utorok oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodol na účasti spoločnosti Gazprom na výstavbe závodu na výrobu dusíkatých hnojív v Bielorusku. Lokalitu pre závod už podľa neho vybrali.

Lukašenko zároveň navrhol zapojiť do projektu Spojené štáty a využiť americké technológie. „Chcú hnojivá vrátane dusíkatých, tak ich postavme spoločne,“ povedal podľa štátnej agentúry Belta.

Ak sa USA nezapoja, Bielorusko podľa Lukašenka závod postaví s Gazpromom a hotové hnojivá bude predávať.

Minsk sa po rokoch medzinárodnej izolácie a západných sankcií snaží zlepšiť vzťahy s Washingtonom. Kontakty Bieloruska s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa sa zintenzívnili od roku 2025.

Trump v pondelok uviedol, že Washington pracuje na dohode o nákupe potašových hnojív z Bieloruska za nižšiu cenu, než akú USA v súčasnosti platia Kanade.

(reuters, max)

Minúta  |  

Burnham chce zmeniť britský volebný systém

Labouristická strana pôjde do najbližších volieb s prísľubom volebnej reformy. Premiér Andy Burnham to oznámil na straníckej konferencii a zároveň predstavil celoštátnu komisiu, ktorá má preskúmať možnosti zmeny volebného systému. Do jej práce chce zapojiť všetky politické strany a získať podporu v celom parlamente. Voľby sú naplánované na rok 2029.

Burnham dlhodobo presadzuje nahradenie väčšinového systému pomerným zastúpením. Na získanie väčšiny v 650-člennom parlamente potrebuje strana najmenej 326 kresiel. Premiér súčasným pravidlám vyčíta, že vládu môže zostaviť strana aj so ziskom 30 percent hlasov alebo menej. Za znak politickej nestability označil aj to, že je siedmym britským premiérom za 10 rokov. Pripustil, že reforma bude náročná a nie všetci ju privítajú.

Májové miestne voľby ukázali oslabovanie tradičnej dvojstrannosti. Labouristi a konzervatívci strácali hlasy v prospech Reform UK, zelených a nacionalistov v Škótsku a Walese. Návrh na zavedenie alternatívneho hlasovania Briti v referende v roku 2011 odmietli.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Baťa zatvorí svoju jedinú továreň v Európe

Česká obuvnícka firma Baťa v budúcom roku ukončí výrobu v obci Dolní Němčí v okrese Uherské Hradiště. Je to jej jediný výrobný závod v Európe. Prevádzku bude utlmovať postupne, rozhodnutie sa dotkne 92 zamestnancov.

Obuv v obci vyrábajú od roku 1970. Spoločnost Baťa tam umiestnila svoju výrobu po návrate do vtedajšieho Československa v roku 1992. Starosta František Hajdůch označil zatvorenie za nepríjemnú správu. V závode pracujú najmä miestni obyvatelia a ľudia z okolia, z ktorých mnohí majú k firme osobný vzťah.

Podľa spoločnosti už prevádzka postavená na veľkosériovú výrobu nezodpovedá súčasnému dopytu a pri terajších podmienkach nie je rentabilná. Baťa neočakáva návrat k pôvodnému objemu produkcie. Zmena zamerania závodu by si vyžadovala investíciu, ktorú firma pri súčasných objemoch a cenách nepovažuje za efektívnu.

Spoločnosť rokuje s obcou, úradom práce aj odbormi o podmienkach odchodu zamestnancov. Dotknutým pracovníkom pripravila podporu pri hľadaní ďalšieho uplatnenia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Gašpar vyzval Fica, Danka a Tarabu na dohodu pred hlasovaním

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar vyzval premiéra Roberta Fica (obaja Smer), predsedu SNS Andreja Danka a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby si sadli za jeden stôl a našli kompromis. Poslanci Smeru podporujú premiérovu snahu udržať väčšinu v parlamente. Podľa Gašpara Fico vytvoril priestor na rokovanie tým, že stiahol návrh na odvolanie Tarabu.

Danko žiadal premiéra o výmenu ministra nominovaného SNS. Fico návrh najprv predložil prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. V pondelok ho však stiahol. Tejto situácii predchádzali rokovania ešte pred letom. Gašpar očakáva ďalšie rokovania do utorka do 17.00 h. Smer má záujem dovládnuť bez predčasných volieb, no podľa neho môžu byť riešením, ak iná možnosť nezostane.

Progresívne Slovensko chce o 17.00 h presadiť okamžité rokovanie o Tarabovom odvolávaní. Účasť a podporu avizovali PS, SaS, KDH, Hnutie Slovensko aj časť SNS. Martin Dubéci (PS) očakáva tesné hlasovanie so 76 alebo 77 hlasmi za a tvrdí, že na opozičných poslancov je vyvíjaný tlak. Peter Žiga (Hlas) o takomto prehováraní podľa svojich slov nevie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rezort financií čaká na budúci rok rýchlejší rast ekonomiky

Slovenská ekonomika by mala tento rok vzrásť o 0,8 percenta a v roku 2027 o 1,8 percenta. Ministerstvo financií ponechalo tohtoročný odhad bez zmeny a budúcoročný zvýšilo z 1,5 percenta. Prognóza už zohľadňuje parametre budúcoročného rozpočtu.

Rast má podporiť oživenie spotreby domácností a exportu aj spustenie výroby automobilky Volvo. V rokoch 2029 a 2030 by mal mierne prekročiť dve percentá, aj vďaka čerpaniu európskych fondov.

Inflácia by mala v roku 2027 klesnúť z tohtoročných 3,7 na 2,9 percenta. Tlmiť ju má predpokladané pokračovanie energopomoci. Priemerná nominálna mzda má tento rok stúpnuť o 4,5 percenta, zatiaľ čo reálne mzdy by mali budúci rok vzrásť o 1,4 percenta.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj znížila odhad rastu eurozóny na rok 2027 z 1,2 na jedno percento. Slovensko by tak malo rásť rýchlejšie než eurozóna, Francúzsko či Nemecko.

Výhľad môžu podľa Inštitútu finančnej politiky zhoršiť vysoké ceny energií, vojenské konflikty a obchodné bariéry. Naopak, pomohlo by rýchle ukončenie konfliktu na Blízkom východe alebo silnejší rast Nemecka.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.