Preskočiť na obsah
  |  

Clancyová žiada po zablokovanom verdikte oslobodenie

Lindsay Clancyová v utorok opäť predstúpila pred súd v Massachusetts. Jej obhajcovia žiadajú, aby ju sudca oslobodil spod obžaloby z vraždy troch detí a vylúčil ďalší proces.

Porota 4. septembra nedokázala dospieť k verdiktu o vine ani k oslobodeniu pre nepríčetnosť: jednomyseľný verdikt zablokoval jeden z 12 porotcov. Prokuratúra zatiaľ neoznámila, či 36-ročnú ženu opäť postaví pred súd. Za vraždu prvého stupňa jej hrozí doživotie.

Počas procesu nikto nespochybňoval, že Clancyová v januári 2023 uškrtila päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Potom sa pokúsila o samovraždu a zostala ochrnutá. Obhajoba tvrdila, že trpela popôrodnou psychózou a nerozumela protiprávnosti svojho konania. Jej právnik však na utorkovom pojednávaní namietal aj nedostatok dôkazov o samotnom usmrtení.

Podľa obhajcov jediný porotca, ktorý nesúhlasil, nerešpektoval pokyny súdu a mal byť vylúčený. Žiadajú o preskúmanie záznamov týkajúcich sa poroty. Nový proces by podľa nich porušil zákaz opakovaného stíhania za ten istý čin. Porotca prostredníctvom právnika tvrdí, že pravidlá posudzovania dôkazov dodržal. Sudca sa návrhmi bude zaoberať 2. novembra.

Prokuratúra môže tiež rokovať o dohode o vine a treste alebo zvoliť miernejšie obvinenie. V prípade oslobodenia pre nepríčetnosť by Clancyovú umiestnili do psychiatrickej nemocnice s pravidelným súdnym preskúmaním.

(reuters, bak)

  |  

IFP: Vyrovnaný rozpočet by zrazil ekonomiku o 3,7 percenta

Ak by Slovensko v roku 2027 vyrovnalo rozpočet, ekonomika by klesla o 3,7 percenta a zamestnanosť o 4,4 percenta. Vyplýva to z teoretického scenára Inštitútu finančnej politiky. Vyrovnaný rozpočet pri vysokom verejnom dlhu vyžaduje ústavný zákon o dlhovej brzde.

Výsledok závisí od spôsobu konsolidácie. Inštitút predpokladal, že vláda by škrtala výdavky rovnakým dielom v zamestnanosti verejného sektora, prevádzkových výdavkoch a investíciách. Scenár nepočíta so znižovaním platov verejných zamestnancov ani sociálnych dávok.

Verejný sektor by podľa prepočtu muselo opustiť 120-tisíc ľudí. Postupne by si nachádzali prácu v súkromnom sektore, no aj v roku 2030 by bolo zamestnaných o 90-tisíc ľudí menej než v základnom scenári. Ekonomika by síce v ďalších rokoch rástla, zostala by však pod svojím potenciálom. Udržanie vyrovnaného rozpočtu by si vyžadovalo ďalšie opatrenia aj z dôvodu skončenia dočasného zvýšenia zdravotných odvodov a rast výdavkov na obranu.

Ministerstvo financií zároveň predpovedá rast ekonomiky o 0,8 percenta tento rok a o 1,8 percenta v roku 2027. Budúcoročný odhad zvýšilo z pôvodných 1,5 percenta.

(tasr, bak)

  |  

Plynovod z Poľska stojí nevyužitý, zrejme pre drahý plyn

Prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom, dokončené v roku 2022 za približne 100 miliónov eur, sa na dovoz plynu stále nevyužíva. Podľa poľského portálu WNP.pl Slovensko plyn získava z juhu. Oficiálne dôvod nevysvetlilo; neoficiálne sa objavili sťažnosti, že plyn dovezený cez Poľsko by bol drahší.

Plynovod meria takmer 170 kilometrov a mal posilniť bezpečnosť dodávok v oboch krajinách. Približne 61 kilometrov vedie cez Poľsko a 106 kilometrov cez Slovensko. Pre Poľsko nie je vzhľadom na jeho terminál na skvapalnený zemný plyn a plynovod Baltic Pipe zásadný, v prípade nepredvídaných udalostí však môže slúžiť ako záloha.

Slovenský Eustream a poľský prevádzkovateľ GAZ-SYSTEM v januári rokovali o zatraktívnení prepravy plynu z poľských terminálov cez Slovensko až na Ukrajinu. O dodávkach amerického skvapalneného plynu touto trasou sa hovorilo už v novembri 2025. Podľa vtedajších zdrojov agentúry Reuters by na juh mohlo prúdiť štyri až päť miliárd kubických metrov ročne, približne toľko, koľko Slovensko spotrebuje za rok.

(tasr, bak)

  |  

Lukašenko po dohode s Putinom volá USA do projektu hnojív

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v utorok oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodol na účasti spoločnosti Gazprom na výstavbe závodu na výrobu dusíkatých hnojív v Bielorusku. Lokalitu pre závod už podľa neho vybrali.

Lukašenko zároveň navrhol zapojiť do projektu Spojené štáty a využiť americké technológie. „Chcú hnojivá vrátane dusíkatých, tak ich postavme spoločne,“ povedal podľa štátnej agentúry Belta.

Ak sa USA nezapoja, Bielorusko podľa Lukašenka závod postaví s Gazpromom a hotové hnojivá bude predávať.

Minsk sa po rokoch medzinárodnej izolácie a západných sankcií snaží zlepšiť vzťahy s Washingtonom. Kontakty Bieloruska s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa sa zintenzívnili od roku 2025.

Trump v pondelok uviedol, že Washington pracuje na dohode o nákupe potašových hnojív z Bieloruska za nižšiu cenu, než akú USA v súčasnosti platia Kanade.

(reuters, max)

  |  

Burnham chce zmeniť britský volebný systém

Labouristická strana pôjde do najbližších volieb s prísľubom volebnej reformy. Premiér Andy Burnham to oznámil na straníckej konferencii a zároveň predstavil celoštátnu komisiu, ktorá má preskúmať možnosti zmeny volebného systému. Do jej práce chce zapojiť všetky politické strany a získať podporu v celom parlamente. Voľby sú naplánované na rok 2029.

Burnham dlhodobo presadzuje nahradenie väčšinového systému pomerným zastúpením. Na získanie väčšiny v 650-člennom parlamente potrebuje strana najmenej 326 kresiel. Premiér súčasným pravidlám vyčíta, že vládu môže zostaviť strana aj so ziskom 30 percent hlasov alebo menej. Za znak politickej nestability označil aj to, že je siedmym britským premiérom za 10 rokov. Pripustil, že reforma bude náročná a nie všetci ju privítajú.

Májové miestne voľby ukázali oslabovanie tradičnej dvojstrannosti. Labouristi a konzervatívci strácali hlasy v prospech Reform UK, zelených a nacionalistov v Škótsku a Walese. Návrh na zavedenie alternatívneho hlasovania Briti v referende v roku 2011 odmietli.

(reuters, bak)

  |  

Baťa zatvorí svoju jedinú továreň v Európe

Česká obuvnícka firma Baťa v budúcom roku ukončí výrobu v obci Dolní Němčí v okrese Uherské Hradiště. Je to jej jediný výrobný závod v Európe. Prevádzku bude utlmovať postupne, rozhodnutie sa dotkne 92 zamestnancov.

Obuv v obci vyrábajú od roku 1970. Spoločnost Baťa tam umiestnila svoju výrobu po návrate do vtedajšieho Československa v roku 1992. Starosta František Hajdůch označil zatvorenie za nepríjemnú správu. V závode pracujú najmä miestni obyvatelia a ľudia z okolia, z ktorých mnohí majú k firme osobný vzťah.

Podľa spoločnosti už prevádzka postavená na veľkosériovú výrobu nezodpovedá súčasnému dopytu a pri terajších podmienkach nie je rentabilná. Baťa neočakáva návrat k pôvodnému objemu produkcie. Zmena zamerania závodu by si vyžadovala investíciu, ktorú firma pri súčasných objemoch a cenách nepovažuje za efektívnu.

Spoločnosť rokuje s obcou, úradom práce aj odbormi o podmienkach odchodu zamestnancov. Dotknutým pracovníkom pripravila podporu pri hľadaní ďalšieho uplatnenia.

(tasr, bak)