Preskočiť na obsah
  |  

Taraba končí vo vláde, odvolalo ho 77 poslancov

Národná rada v utorok schválila odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Za návrh hlasovalo 77 poslancov SNS a opozície. Poslanci Smeru a Hlasu počas hlasovania neboli v sále.

Predseda SNS Andrej Danko pred hlasovaním odmietol, že by sa jeho strana spojila s opozíciou alebo porušila koaličnú zmluvu. Taraba vo svojom vystúpení povedal, že aj po odvolaní bude v parlamente podporovať zákony, ktoré považuje za dobré.

Taraba vo svojom vystúpení poďakoval premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) za politickú podporu. Zároveň vyhlásil, že odvolanie z funkcie neznamená koniec jeho podpory vláde. V parlamente chce naďalej hlasovať za zákony, ktoré považuje za dobré.

(bak)

  |  

Kallasová: EÚ chce prehĺbiť partnerstvo so Sýriou

Európska únia chce prehĺbiť partnerstvo so Sýriou a pomôcť jej s obnovou. Pokrok však závisí aj od reforiem v krajine, povedala v utorok v Damasku šéfka diplomacie Únie Kaja Kallasová. Po páde Bašára Asada v decembri 2024 EÚ zrušila hospodárske sankcie a tento rok v máji obnovila dohodu o spolupráci.

Kallasová chce prilákať ďalšie investície, podľa nej si však vyžadujú bezpečnosť, jasné pravidlá, právny štát a fungujúce inštitúcie. Zdôraznila aj účasť žien na spoločenskom živote, zmierenie a vyrovnanie sa so zločinmi minulosti. EÚ je pripravená pomôcť s budovaním inštitúcií a podľa Kallasovej už poskytuje 620 miliónov eur na obnovu, humanitárne potreby a ich posilnenie.

Sýria sa snaží oživiť hospodárstvo po viac ako 13 rokoch vojny, ktorá pripravila o život vyše pol milióna ľudí a vyhnala ďalšie milióny ľudí z krajiny. Diskutuje sa aj o návrate sýrskych utečencov z Európy.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání oznámil, že sa rokuje o novej dohode, ktorá by nahradila dokument zo 70. rokov minulého storočia. Rokovania majú pokračovať aj budúci rok. Hovorili tiež o boji proti cezhraničnej kriminalite, nelegálnej migrácii a pašovaniu drog aj ľudí a o podpore sýrskej pobrežnej stráže.

(alarabiya, bak)

  |  

Clancyová žiada po zablokovanom verdikte oslobodenie

Lindsay Clancyová v utorok opäť predstúpila pred súd v Massachusetts. Jej obhajcovia žiadajú, aby ju sudca oslobodil spod obžaloby z vraždy troch detí a vylúčil ďalší proces.

Porota 4. septembra nedokázala dospieť k verdiktu o vine ani k oslobodeniu pre nepríčetnosť: jednomyseľný verdikt zablokoval jeden z 12 porotcov. Prokuratúra zatiaľ neoznámila, či 36-ročnú ženu opäť postaví pred súd. Za vraždu prvého stupňa jej hrozí doživotie.

Počas procesu nikto nespochybňoval, že Clancyová v januári 2023 uškrtila päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Potom sa pokúsila o samovraždu a zostala ochrnutá. Obhajoba tvrdila, že trpela popôrodnou psychózou a nerozumela protiprávnosti svojho konania. Jej právnik však na utorkovom pojednávaní namietal aj nedostatok dôkazov o samotnom usmrtení.

Podľa obhajcov jediný porotca, ktorý nesúhlasil, nerešpektoval pokyny súdu a mal byť vylúčený. Žiadajú o preskúmanie záznamov týkajúcich sa poroty. Nový proces by podľa nich porušil zákaz opakovaného stíhania za ten istý čin. Porotca prostredníctvom právnika tvrdí, že pravidlá posudzovania dôkazov dodržal. Sudca sa návrhmi bude zaoberať 2. novembra.

Prokuratúra môže tiež rokovať o dohode o vine a treste alebo zvoliť miernejšie obvinenie. V prípade oslobodenia pre nepríčetnosť by Clancyovú umiestnili do psychiatrickej nemocnice s pravidelným súdnym preskúmaním.

(reuters, bak)

  |  

IFP: Vyrovnaný rozpočet by zrazil ekonomiku o 3,7 percenta

Ak by Slovensko v roku 2027 vyrovnalo rozpočet, ekonomika by klesla o 3,7 percenta a zamestnanosť o 4,4 percenta. Vyplýva to z teoretického scenára Inštitútu finančnej politiky. Vyrovnaný rozpočet pri vysokom verejnom dlhu vyžaduje ústavný zákon o dlhovej brzde.

Výsledok závisí od spôsobu konsolidácie. Inštitút predpokladal, že vláda by škrtala výdavky rovnakým dielom v zamestnanosti verejného sektora, prevádzkových výdavkoch a investíciách. Scenár nepočíta so znižovaním platov verejných zamestnancov ani sociálnych dávok.

Verejný sektor by podľa prepočtu muselo opustiť 120-tisíc ľudí. Postupne by si nachádzali prácu v súkromnom sektore, no aj v roku 2030 by bolo zamestnaných o 90-tisíc ľudí menej než v základnom scenári. Ekonomika by síce v ďalších rokoch rástla, zostala by však pod svojím potenciálom. Udržanie vyrovnaného rozpočtu by si vyžadovalo ďalšie opatrenia aj z dôvodu skončenia dočasného zvýšenia zdravotných odvodov a rast výdavkov na obranu.

Ministerstvo financií zároveň predpovedá rast ekonomiky o 0,8 percenta tento rok a o 1,8 percenta v roku 2027. Budúcoročný odhad zvýšilo z pôvodných 1,5 percenta.

(tasr, bak)

  |  

Plynovod z Poľska stojí nevyužitý, zrejme pre drahý plyn

Prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom, dokončené v roku 2022 za približne 100 miliónov eur, sa na dovoz plynu stále nevyužíva. Podľa poľského portálu WNP.pl Slovensko plyn získava z juhu. Oficiálne dôvod nevysvetlilo; neoficiálne sa objavili sťažnosti, že plyn dovezený cez Poľsko by bol drahší.

Plynovod meria takmer 170 kilometrov a mal posilniť bezpečnosť dodávok v oboch krajinách. Približne 61 kilometrov vedie cez Poľsko a 106 kilometrov cez Slovensko. Pre Poľsko nie je vzhľadom na jeho terminál na skvapalnený zemný plyn a plynovod Baltic Pipe zásadný, v prípade nepredvídaných udalostí však môže slúžiť ako záloha.

Slovenský Eustream a poľský prevádzkovateľ GAZ-SYSTEM v januári rokovali o zatraktívnení prepravy plynu z poľských terminálov cez Slovensko až na Ukrajinu. O dodávkach amerického skvapalneného plynu touto trasou sa hovorilo už v novembri 2025. Podľa vtedajších zdrojov agentúry Reuters by na juh mohlo prúdiť štyri až päť miliárd kubických metrov ročne, približne toľko, koľko Slovensko spotrebuje za rok.

(tasr, bak)

  |  

Lukašenko po dohode s Putinom volá USA do projektu hnojív

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v utorok oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodol na účasti spoločnosti Gazprom na výstavbe závodu na výrobu dusíkatých hnojív v Bielorusku. Lokalitu pre závod už podľa neho vybrali.

Lukašenko zároveň navrhol zapojiť do projektu Spojené štáty a využiť americké technológie. „Chcú hnojivá vrátane dusíkatých, tak ich postavme spoločne,“ povedal podľa štátnej agentúry Belta.

Ak sa USA nezapoja, Bielorusko podľa Lukašenka závod postaví s Gazpromom a hotové hnojivá bude predávať.

Minsk sa po rokoch medzinárodnej izolácie a západných sankcií snaží zlepšiť vzťahy s Washingtonom. Kontakty Bieloruska s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa sa zintenzívnili od roku 2025.

Trump v pondelok uviedol, že Washington pracuje na dohode o nákupe potašových hnojív z Bieloruska za nižšiu cenu, než akú USA v súčasnosti platia Kanade.

(reuters, max)