Preskočiť na obsah
  |  

Gröhling: Dôležité je, čo budeme robiť deň po Ficovi

Úlohou opozície nemá byť iba kritika premiéra Roberta Fica (Smer), ale aj predstavenie programovej alternatívy, podotkol predseda SaS Branislav Gröhling s tým, že jeho strana ju ponúka v programe zverejnenom v pondelok.

„Nie je dôležité iba to, kto hlasnejšie kričí alebo stále hovorí Fico, Fico, Fico. Pre mňa je dôležité, čo budeme robiť deň po Ficovi, ak na to dostaneme mandát od občanov,“ poznamenal šéf liberálov.

Program označil za pravicový, propodnikateľský a nepopulistický. SaS v ňom navrhuje obmedziť výdavky štátu a zrušiť niektoré opatrenia vrátane trinástych dôchodkov, bezplatných vlakov či obedov. Počíta tiež so znížením počtu ministerstiev. Podľa Gröhlinga bude potrebné „utiahnuť opasok štátu“, aby sa podarilo naštartovať ekonomiku.

SaS chce do parlamentných volieb kandidovať samostatne, aby si zachovala vlastnú politickú identitu. S ďalšími opozičnými stranami však plánuje spolupracovať v komunálnych a regionálnych voľbách.

Gröhling zároveň upozornil na tesnú väčšinu vládnej koalície v parlamente. Pri 76 poslancoch podľa neho už absencia jediného zákonodarcu komplikuje schvaľovanie vládnych návrhov.

(tasr, sab)

  |  

EÚ pripravuje dosiaľ najväčšie rozšírenie sankcií proti Rusku

Veľvyslanci členských štátov EÚ by mali v stredu schváliť zaradenie približne 1 650 ďalších osôb a subjektov na sankčné zoznamy v súvislosti s Ruskom. Uviedli to v utorok diplomatické zdroje z Bruselu.

Išlo by o najväčšie jednorazové rozšírenie sankčných zoznamov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Po schválení veľvyslancami by mali opatrenia v pondelok definitívne prijať ministri zahraničných vecí členských krajín.

Približne 1 570 nových záznamov sa týka jednotlivcov a subjektov zapojených do ruského vojensko-priemyselného komplexu. Viac ako polovica z nich súvisí s výrobou rakiet.

EÚ už v júli prijala 21. balík sankcií proti Rusku, ktorý zahŕňal 218 nových sankčných záznamov. Sankcionovaným osobám a spoločnostiam Únia zmrazuje majetok a zakazuje poskytovanie finančných či hospodárskych zdrojov. Na fyzické osoby sa vzťahuje aj zákaz vstupu do EÚ.

(reuters, sab)

  |  

Separatisti v Mali sa stiahli zo strategického mesta Kidal

Separatistický Front oslobodenia Azawadu (FLA) v utorok oznámil „kontrolované stiahnutie“ zo strategického mesta Kidal na severe Mali. Vládne sily podporované ruskými bojovníkmi následne podľa bezpečnostného zdroja opäť vstúpili do mesta.

FLA ovládol Kidal pred šiestimi mesiacmi počas rozsiahlej ofenzívy, pri ktorej spolupracoval aj s džihádistickou organizáciou Džamáat Nusrat al-Islám wal-Muslimín (JNIM), napojenou na al-Káidu.

Separatisti uviedli, že sa stiahli v reakcii na letecké útoky malijskej armády podporovanej ruskými jednotkami. Krok označili za dočasné opatrenie na zachovanie svojich ľudských a materiálnych kapacít. Podľa FLA sa stiahnutie uskutočnilo bez priameho boja.

Malijská armáda predtým oznámila rozsiahlu pozemnú a leteckú operáciu v regióne s cieľom likvidovať ozbrojené skupiny a ich zásobovacie siete.

Mali sa v boji proti povstalcom opiera o ruskú bezpečnostnú podporu, pôvodne skupinu Vagner, neskôr premenovanú na Africa Corps. Analytička Beverly Ochiengová označila opätovné získanie Kidalu za významný symbolický, nie však rozhodujúci úspech.

(reuters, sab)

  |  

Parlament zmiernil pravidlá rozpočtového provizória

Národná rada SR v utorok 76 hlasmi definitívne schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jej cieľom je znížiť administratívnu záťaž pri úpravách limitov verejných výdavkov.

Pri vybraných zmenách čiastkových limitov, ktoré neovplyvnia celkový limit výdavkov, už nebude potrebný súhlas vlády ani ministerstva financií. Úpravy sa vykonajú iba v informačnom systéme rezortu.

Poslanci zároveň schválili pozmeňujúci návrh Daniela Karasa (Smer), ktorý zmierňuje pravidlá rozpočtového provizória. Naďalej bude platiť, že štát nesmie minúť viac ako v predchádzajúcom roku, zruší sa však obmedzenie výdavkov v jednotlivých mesiacoch. Minister financií bude môcť rozpočet priebežne upravovať aj počas provizória.

Novela tiež zjednodušuje pravidlá pre úvery spoločností patriacich obciam a samosprávnym krajom a administratívu obcí v monitorovacom režime. Spresňuje aj výnimku ministerstva obrany z povinnosti vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti pri niektorých investíciách.

Zmeny nadobudnú účinnosť postupne 15. novembra 2026 a 1. januára 2027.

(tasr, sab)

  |  

Komisia predstavila reformy pre pristupujúcich členov

Európska komisia v utorok predstavila opatrenia, ktoré majú pripraviť Európsku úniu na prijatie ďalších krajín vrátane Čiernej Hory, Albánska, Ukrajiny a Moldavska.

Medzi návrhmi je možnosť pozastaviť novému členskému štátu hlasovacie práva počas prvých 15 rokov členstva, ak prestane dodržiavať hodnoty EÚ. Komisia zároveň navrhuje obmedziť finančnú podporu pre rozsiahly ukrajinský poľnohospodársky sektor.

Brusel chce tiež posilniť postupné zapájanie kandidátskych krajín do programov a hospodárskych odvetví EÚ vrátane energetiky, dopravy, digitalizácie a obrany. Podmienkou bude splnenie príslušných kritérií a súlad so strategickým smerovaním Únie.

Najbližšie k členstvu je podľa predstaviteľov EÚ Čierna Hora, ktorá by mohla prístupové rokovania uzavrieť ešte tento rok. Albánsko, Moldavsko a Ukrajina sú tiež medzi najpokročilejšími kandidátmi, ich vstup je však pravdepodobne vzdialený ešte niekoľko rokov.

„Súčasnému geopolitickému prostrediu sa EÚ musí prispôsobiť tak, aby bolo rozhodovanie rýchlejšie a účinnejšie,“ poznamenala Komisia s návrhom na takzvanú passerelle klauzulu na prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine. Malo by sa to týkať oblastí ako sankcie, boj proti daňovým podvodom a fiškálne opatrenia v energetike.

Návrhy Komisie musia schváliť všetkých 27 súčasných členských štátov.

(reuters, sab)

  |  

Dunaj v Devíne dosiahol najnižší prietok za 125 rokov

Dunaj v bratislavskom Devíne dosiahol nové historické minimum za viac ako 125 rokov meraní. Priemerný denný prietok v pondelok klesol na 575,9 kubického metra za sekundu, informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

Doterajší rekord z januára 1909 predstavoval 580 kubických metrov za sekundu. Merania v Devíne sa začali v novembri 1900.

Nízke prietoky pretrvávajú už niekoľko mesiacov. V júni, júli a auguste dosahovali priemerné mesačné prietoky na Dunaji približne 36 percent dlhodobých hodnôt. V septembri dosiahol prietok v Devíne 43 percent dlhodobého mesačného priemeru a k 6. októbru je na úrovni 41 percent.

Situácia by sa mala podľa SHMÚ začať zlepšovať od piatka, keď sa očakáva vzostup hladiny. Po následnom miernom poklese meteorológovia predpokladajú výraznejší vzostup od 17. októbra. Prietok by mohol dosiahnuť 1 384 kubických metrov za sekundu, teda približne 93 percent dlhodobého normálu.

(tasr, sab)