Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Protesty vo Francúzsku spôsobila nelegálna migrácia

Americký prezident Donald Trump v utorok reagoval na protesty vo Francúzsku, ktoré sa začali ako demonštrácie za lepšie podmienky v školstve. Neskôr však prerástli do násilností a vandalizmu, ktoré podľa dostupných informácií páchali najmä potomkovia migrantov zo severnej Afriky (Maghreb).

„To, čo sa deje vo Francúzsku, nie je nič menej ako masová migrácia, ktorá sa vymkla spod kontroly,“ vyhlásil Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social s tým, že nejde o školy, „tu ide o islam, ktorý sa snaží ovládnuť kedysi veľkolepú krajinu“.

Podľa francúzskeho premiéra Sébastiena Lecornua utrpelo od začiatku nepokojov zranenia najmenej 215 tínedžerov a 85 zamestnancov škôl. Zranilo sa tiež viac ako 700 policajtov. Od septembra polícia zadržala približne 6 100 ľudí, prevažne maloletých.

Mladistvých potomkov migrantov druhej či tretej generácie od začiatku protestov podporujú ľavicoví radikáli združení okolo prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona a jeho volebného zoskupenia Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Podľa francúzskych médií sa očakáva vystúpenie prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v priebehu dňa sledoval úspešné odpálenie prvej francúzskej balistickej rakety schopnej niesť jadrové hlavice.

(sab)

Minúta  |  

Polícia postrelila ozbrojeného muža pri kráľovskom paláci v Štokholme

Švédska polícia v utorok postrelila ozbrojeného muža pred kráľovským palácom v centre Štokholmu. So závažnými zraneniami ho následne previezli do nemocnice.

Polícia dostala približne o 18.30 h hlásenie o agresívne sa správajúcom mužovi so zbraňou. Privolaná hliadka ho následne postrelila, uviedla hovorkyňa štokholmskej polície Susanna Rinaldová.

Podľa nej muž utrpel vážne zranenia, ktoré však nie sú život ohrozujúce. Polícia bezprostredne nespresnila, aký druh zbrane mal pri sebe.

Denník Expressen informoval, že muž sa údajne priblížil k strážcom pri paláci s nožom a vyzýval ich, aby ho zastrelili. Motív jeho konania zatiaľ nie je známy.

Policajti po incidente zostali na mieste. Podľa polície verejnosti nehrozí nebezpečenstvo.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Rusko doviezlo z Južnej Kórey státisíce ton palív, tvrdí Kyjev

Rusko v júli a auguste doviezlo z juhokórejských prístavov viac než 176-tisíc ton ropných produktov, uviedol v utorok ukrajinský splnomocnenec pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasiuk. Dodávky podľa neho pomohli zmierniť nedostatok palív spôsobený ukrajinskými útokmi na ruské rafinérie.

Vlasiuk tvrdí, že v auguste tvorili dodávky z juhokórejských prístavov 31 percent ruského dovozu palív. Odvolal sa pritom na dostupné údaje a správy, podľa ktorých sa na preprave podieľali aj tankery sankcionované západnými krajinami.

Denník Guardian predtým na základe prístavných záznamov a údajov o pohybe lodí uviedol, že palivá naložilo sedem tankerov, z ktorých niektoré podliehajú sankciám EÚ a Británie.

Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že Soul podporuje medzinárodné úsilie o ukončenie vojny a dôsledne uplatňuje vývozné obmedzenia voči Rusku.

Vzťahy medzi Soulom a Kyjevom sú zároveň napäté pre spor okolo presunu dvoch zajatých severokórejských vojakov do Južnej Kórey.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Gröhling: Dôležité je, čo budeme robiť deň po Ficovi

Úlohou opozície nemá byť iba kritika premiéra Roberta Fica (Smer), ale aj predstavenie programovej alternatívy, podotkol predseda SaS Branislav Gröhling s tým, že jeho strana ju ponúka v programe zverejnenom v pondelok.

„Nie je dôležité iba to, kto hlasnejšie kričí alebo stále hovorí Fico, Fico, Fico. Pre mňa je dôležité, čo budeme robiť deň po Ficovi, ak na to dostaneme mandát od občanov,“ poznamenal šéf liberálov.

Program označil za pravicový, propodnikateľský a nepopulistický. SaS v ňom navrhuje obmedziť výdavky štátu a zrušiť niektoré opatrenia vrátane trinástych dôchodkov, bezplatných vlakov či obedov. Počíta tiež so znížením počtu ministerstiev. Podľa Gröhlinga bude potrebné „utiahnuť opasok štátu“, aby sa podarilo naštartovať ekonomiku.

SaS chce do parlamentných volieb kandidovať samostatne, aby si zachovala vlastnú politickú identitu. S ďalšími opozičnými stranami však plánuje spolupracovať v komunálnych a regionálnych voľbách.

Gröhling zároveň upozornil na tesnú väčšinu vládnej koalície v parlamente. Pri 76 poslancoch podľa neho už absencia jediného zákonodarcu komplikuje schvaľovanie vládnych návrhov.

(tasr, sab)

Minúta  |  

EÚ pripravuje dosiaľ najväčšie rozšírenie sankcií proti Rusku

Veľvyslanci členských štátov EÚ by mali v stredu schváliť zaradenie približne 1 650 ďalších osôb a subjektov na sankčné zoznamy v súvislosti s Ruskom. Uviedli to v utorok diplomatické zdroje z Bruselu.

Išlo by o najväčšie jednorazové rozšírenie sankčných zoznamov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Po schválení veľvyslancami by mali opatrenia v pondelok definitívne prijať ministri zahraničných vecí členských krajín.

Približne 1 570 nových záznamov sa týka jednotlivcov a subjektov zapojených do ruského vojensko-priemyselného komplexu. Viac ako polovica z nich súvisí s výrobou rakiet.

EÚ už v júli prijala 21. balík sankcií proti Rusku, ktorý zahŕňal 218 nových sankčných záznamov. Sankcionovaným osobám a spoločnostiam Únia zmrazuje majetok a zakazuje poskytovanie finančných či hospodárskych zdrojov. Na fyzické osoby sa vzťahuje aj zákaz vstupu do EÚ.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Separatisti v Mali sa stiahli zo strategického mesta Kidal

Separatistický Front oslobodenia Azawadu (FLA) v utorok oznámil „kontrolované stiahnutie“ zo strategického mesta Kidal na severe Mali. Vládne sily podporované ruskými bojovníkmi následne podľa bezpečnostného zdroja opäť vstúpili do mesta.

FLA ovládol Kidal pred šiestimi mesiacmi počas rozsiahlej ofenzívy, pri ktorej spolupracoval aj s džihádistickou organizáciou Džamáat Nusrat al-Islám wal-Muslimín (JNIM), napojenou na al-Káidu.

Separatisti uviedli, že sa stiahli v reakcii na letecké útoky malijskej armády podporovanej ruskými jednotkami. Krok označili za dočasné opatrenie na zachovanie svojich ľudských a materiálnych kapacít. Podľa FLA sa stiahnutie uskutočnilo bez priameho boja.

Malijská armáda predtým oznámila rozsiahlu pozemnú a leteckú operáciu v regióne s cieľom likvidovať ozbrojené skupiny a ich zásobovacie siete.

Mali sa v boji proti povstalcom opiera o ruskú bezpečnostnú podporu, pôvodne skupinu Vagner, neskôr premenovanú na Africa Corps. Analytička Beverly Ochiengová označila opätovné získanie Kidalu za významný symbolický, nie však rozhodujúci úspech.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.