Ruská štátna tlačová agentúra TASS 18. februára priniesla správu o tom, že Rada federácie, teda horná komora ruského parlamentu na čele s Valentinou Matvijenkovou, schválila zákon, „ktorý zaväzuje operátorov odpojiť komunikácie na žiadosť FSB v prípadoch určených nariadeniami prezidenta RF“. Ruská vláda predložila tento zákon Štátnej dume, teda dolnej komore parlamentu, ešte vlani v novembri.
Počas prvého čítania v zákone stálo, že operátori budú povinní rušiť internetové spojenie na žiadosť (запрос) zo strany Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), avšak v druhom čítaní už bola žiadosť nahradená slovom požiadavka (требование). Zákon začne platiť desať dní po tom, ako ho 20. februára večer podpísal prezident Vladimir Putin.
Pomaly, ale iste
Už na základe uznesenia ruskej vlády z 27. októbra 2025 bude môcť Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) spolu s FSB a ministerstvom digitálneho rozvoja (Mincifry) od 1. marca tohto roku obmedzovať prepojenie internetu na území Ruska s globálnou sieťou, čím sa krajina priblíži čínskemu modelu.
Nový zákon, ktorý po Putinovom podpise ešte len vstúpi do platnosti, však umožňuje vypínať internet aj bez odôvodnenia akoukoľvek hrozbou – či už celoštátneho, alebo regionálneho rozsahu. Návrh zákona bol na plenárnom zasadnutí 17. februára podporený v druhom (po zmene názvoslovia) a následne aj treťom čítaní. Predstavenie pozmeňovacích návrhov a hlasovanie trvalo napokon len dve minúty.
Druhé čítanie však okrem zámeny „žiadosti“ za „požiadavku“ prinieslo v znení budúceho zákona viacero podstatných zmien. Zatiaľ čo spočiatku zákon hovoril o možnej žiadosti zo strany FSB s cieľom chrániť občanov a štát pred vznikajúcimi bezpečnostnými hrozbami, schválená výsledná podoba žiadne podmienenie bezpečnostnými hrozbami neobsahuje.
Takisto bola zo zákona odstránená ruská vláda a zostal iba prezident, ktorého nariadenie má byť smerodajné. Zákon však berie ohľad aj na poskytovateľov internetového spojenia: podľa zákona v prípadoch blokovania internetu na žiadosť FSB nebudú telekomunikační operátori zodpovední voči zákazníkom za neplnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní služieb.
YouTube a ďalší
V polovici februára Rusko prvýkrát využilo Národný systém doménových mien (NSDI) na zablokovanie YouTube. Dovtedy web od leta 2024 dlhodobo spomaľovali, vďaka čomu bol v podstate nepoužiteľný, avšak k zablokovaniu sa uchýlili prvýkrát. Doména webu bola jednoducho vymazaná z databázy ruského internetu.
Do 11. februára bolo podľa ruského emigrantského portálu Novaja gazeta odstránených najmenej 13 obľúbených webov, medzi nimi viaceré, ktoré predtým boli iba spomaľované: WhatsApp, Facebook, Instagram a viaceré médiá s ruskou jazykovou verziou: Moscow Times, Radio sloboda, Deutsche Welle či BBC.
Ako pre denník Novaja gazeta potvrdil odborník v oblasti IT Leonid Juldašev, ide o prelom v spôsobe cenzúry internetu v Rusku. „Opakovane sme poukazovali na to, že Rusko buduje suverénnu internetovú infraštruktúru. A to je z dlhodobého hľadiska oveľa nebezpečnejšie ako jej jednoduché blokovanie,“ hovorí Juldašev.
Rusko blokuje ruský messenger
V marci minulého roku spustený „národný messenger Max“ od korporácie VK je od 1. septembra 2025 povinne predinštalovaný na nových smartfónoch a tabletoch – konkurenčný Telegram a WhatsApp boli zákonom znevýhodňované, napríklad „čiastočným obmedzením“ telefonátov prostredníctvom týchto služieb.
Aplikácia Max na rozdiel od používateľmi obľúbenej konkurencie zhromažďuje IP adresy používateľov či informácie o ich aktivite a zároveň si vyhradzuje právo odovzdávať tieto údaje tretím osobám a štátnym orgánom, čo priamo uvádza na svojom webe v rámci zásad ochrany osobných údajov.
Roskomnadzor 10. februára 2026 vyhlásil, že prevádzka Telegramu naďalej nezodpovedá ruským zákonom a snaha o jeho blokovanie tak bude pokračovať. Má ísť napríklad o extrémistický obsah. Pripomeňme, že Telegram používajú ruskí aj ukrajinskí vojaci a civilisti, a rozšírený je aj v krajinách Európskej únie.
Kremeľ tiež obvinil Telegram z toho, že jeho šifrovanie bolo prelomené a zahraničné spravodajské služby tak majú prístup ku konverzácii ruských vojakov. Telegram obvinenia označil za vykonštruované. Spoluzakladateľ Telegramu Pavel Durov už po zásahu štátu pred niekoľkými rokmi prišiel o svoju sociálnu sieť VKontakte – Telegram mu však Kremeľ odobrať nemôže aj vďaka šifrovaniu a využívaniu zahraničných serverov.
Pripomeňme, že pre množstvo hrozieb zo strany ruského štátu je dlhodobo rozšírené používanie služieb ponúkajúcich virtuálnu privátnu sieť (VPN). Reklama na služby VPN je preto od 1. septembra 2025 pokutovaná a zintenzívňuje sa aj praktické obmedzovanie VPN.
Podľa Michaila Klimariova, riaditeľa Združenia na ochranu internetu, využíva platené služby poskytovateľov VPN tri až päť percent ľudí v Rusku – väčšina sa zatiaľ spolieha na bezplatné verzie.
V súčasnosti je Telegram v Rusku výrazne spomaľovaný a v niektorých regiónoch hrozí, že bez VPN nebude možné využívať iný messenger ako Max.