Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Otázka cirkevných matrík ovplyvní štáty Európskej únie

Generálna advokátka Laila Medinová v prebiehajúcom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie (CJEU) vo veci C-12/25, Bisdom Gent pripustila, že GDPR sa môže vzťahovať aj na krstné matriky a za určitých okolností môže vzniknúť právo na vymazanie osobných údajov. Európski biskupi varujú, že takýto prístup by mohol zasiahnuť do fungovania Cirkvi aj jej chápania sviatostí.

Prípad sa začal požiadavkou Belgičana, ktorý bol ako dieťa pokrstený v Katolíckej cirkvi. Neskôr požiadal diecézu Gent, aby zo všetkých fyzických aj elektronických matrík a archívov odstránila jeho údaje. Diecéza jeho odchod z Cirkvi zaznamenala v krstnej matrike. Jeho údaje prečiarkla, ponechala ich však čitateľné.

Muž s takýmto riešením nesúhlasil a obrátil sa na belgický úrad na ochranu osobných údajov. Ten nariadil diecéze osobné údaje vymazať. Diecéza rozhodnutie napadla na súde a belgický súd sa následne obrátil na Súdny dvor Európskej únie. Ten má vyriešiť otázku, ktorá môže mať dôsledky aj za hranicami Belgicka.

Medinová zverejnila svoje stanovisko 1. októbra. Dospela k záveru, že krstná matrika obsahuje štruktúrovaný súbor osobných údajov a spadá preto pod GDPR. Samotná autonómia cirkví podľa nej neznamená, že by boli krstné matriky z pôsobnosti európskych pravidiel ochrany osobných údajov vyňaté. To však ešte neznamená, že každý, kto o to požiada, musí byť z matriky automaticky vymazaný.

Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) upozornila, že navrhované riešenie by mohlo vytvoriť značnú právnu neistotu pre cirkevné inštitúcie vo všetkých členských štátoch EÚ. Krstné matriky pritom označuje za jednu zo základných súčastí vnútorného fungovania Cirkvi.

Z pohľadu Cirkvi preto krstná matrika nie je členským zoznamom, z ktorého sa človek po odchode z organizácie jednoducho vyčiarkne. Rozsudok však môže byť významný aj mimo Belgicka. Súdny dvor totiž odpovedá na otázky týkajúce sa výkladu európskeho práva a jeho rozhodnutie bude relevantné aj pre vnútroštátne súdy, ktoré by v budúcnosti riešili podobný spor.

(red)

Minúta  |  

Asociácia nemocníc žiada oddlženie aj pre neštátne zariadenia

Nemocnice na Slovensku by mali v prvom štvrťroku 2027 prejsť oddlžením. Ich celkový dlh presiahol 1,5 miliardy eur. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko.

Asociácia požaduje, aby sa o oddlženie mohli rovnako ako štátne nemocnice uchádzať aj súkromné zariadenia či nemocnice, ktoré spravujú kraje a neziskové organizácie. Podľa Petka to minulý týždeň prisľúbil štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko. Konkrétne pravidlá však ANS zatiaľ nepozná.

Petko upozornil, že bez oddlženia by fakultné a univerzitné nemocnice nedokázali zabezpečiť základnú zdravotnú starostlivosť. Zároveň kritizoval absenciu mechanizmu, ktorý by zabránil ďalšiemu zadlžovaniu.

Asociácia vyjadrila výhrady aj k návrhu rozpočtu zdravotníctva na rok 2027. Podľa viceprezidenta Igora Pramuka počíta s navýšením o 540 miliónov eur, z čoho 357 miliónov predstavuje rast miezd. Inštitúcia žiada, aby rozpočet jasne vyčlenil aj 149 miliónov eur na potreby nemocníc, ktoré združuje. Kritizuje aj krátky čas na pripomienkovanie návrhu.

Jej predstavitelia zároveň podporujú rozšírenie kompetencií zdravotných sestier s vysokoškolským vzdelaním, ktoré by mohli prevziať časť starostlivosti, ktorú dnes zabezpečujú lekári.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Šéf českej tajnej služby varuje pred ruskými útokmi na štáty NATO

Rusko by sa v priebehu niekoľkých mesiacov mohlo uchýliť k riskantnejším a závažnejším operáciám na území členských štátov NATO, ktoré podporujú Ukrajinu. V pondelok pred tým varoval riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka. Moskva si podľa neho zrejme osvojuje taktiku „eskalácie s cieľom deeskalácie“.

Na bezpečnostnej konferencii v parlamente povedal, že by mohlo ísť o sabotáže proti zariadeniam súvisiacim s pomocou Ukrajine, dronové či raketové útoky na sklady zbraní určených pre Kyjev alebo v krajnom prípade aj o obmedzenú vojenskú operáciu proti niektorému zo susedných členských štátov NATO.

Koudelka však zdôraznil, že hrozba takéhoto vojenského zásahu momentálne nie je bezprostredná, keďže Rusko sústreďuje všetky svoje sily na Ukrajine.

Česká tajná služba podľa neho nemá konkrétne informácie o priamej hrozbe pre Česko, pozorne však sleduje aktivity namierené proti krajine a jej spojencom. Cieľom ruských hybridných aktivít je podľa Koudelku oslabiť jednotu NATO.

Ruský prezident Vladimir Putin tento mesiac vyhlásil, že Moskva neplánuje zaútočiť na žiadnu európsku krajinu a chce s nimi pokojne spolunažívať. Rusko opakovane odmieta aj obvinenia zo sabotáží a z hybridných operácií.

(reuters, lud)

Minúta  |  

PS: Novela umožní vláde utajovať výdavky a ľahšie míňať rezervy

Novela zákona o rozpočtových pravidlách podľa opozičného Progresívneho Slovenska (PS) umožní vláde jednoduchšie míňať štátne finančné aktíva a rozšíri možnosti utajovania štátnych výdavkov vrátane prípravy nového jadrového zdroja. Predstavitelia hnutia na to upozornili v pondelok na tlačovej konferencii v parlamente.

Poslanec Štefan Kišš uviedol, že vláda si do rozpočtu zahrnula 700 miliónov eur zo štátnych finančných aktív, ktorých čerpanie má novela uľahčiť.

Zmena podľa neho zároveň rozširuje možnosti označovať výdavky za obranné, a tým ich utajovať. Mohlo by ísť aj o energetické projekty vrátane plánovaného jadrového zdroja za 15 miliárd eur. Utajeniu by podľa Kišša mohla podliehať aj jeho príprava, ktorej náklady môžu dosiahnuť stovky miliónov eur.

PS kritizuje aj spôsob prijatia novely, ktorú parlament schválil minulý týždeň na základe pozmeňujúceho návrhu predloženého len niekoľko hodín pred hlasovaním.

Predsedníčka poslaneckého klubu Zuzana Mesterová preto znovu vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby novelu nepodpísal a vrátil ju parlamentu na opätovné prerokovanie.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ukrajina očakáva otvorenie ďalších prístupových rokovaní

Ukrajina očakáva, že Európska únia v utorok rozhodne o otvorení druhého a tretieho klastra prístupových rokovaní o jej členstve. V pondelok to oznámil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha po stretnutí so svojou maďarskou rezortnou partnerkou Anitou Orbánovou v Luxemburgu.

Ministri rokovali na okraj zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci. Podľa Sybihu si počas stretnutia navzájom zablahoželali k úspešnému plneniu bilaterálnych dohôd.

Ukrajinský parlament ešte v pondelok schválil zákon, ktorý rozširuje práva príslušníkov maďarskej a ďalších národnostných menšín na vzdelávanie v ich materinskom jazyku.

Schválenie zákona je súčasťou dohody s novou maďarskou vládou, ktorá má viesť k ukončeniu blokovania prístupového procesu Ukrajiny do Európskej únie. Jej predchodkyňa totiž postup Kyjeva smerom k členstvu v Únii blokovala.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Matovič konflikt s dôchodcom vyvolal sám, tvrdí Dubéci

Nedávny konflikt predsedu Hnutia Slovensko Igora Matoviča s občanom na verejnom mítingu, ktorý sa skončil potýčkou a zásahom policajtov, vyvolal ostré reakcie v opozícii aj vo vláde. Poslanec Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska na sociálnej sieti napísal, že Matovič potýčku sám vyprovokoval a naháňal staršieho muža s mikrofónom.

Dubéci označil tento postup za esenciu Matovičovej politiky a zdôraznil, že akákoľvek snaha o vytvorenie budúcej stabilnej a demokratickej vlády s jeho hnutím je vopred odsúdená na neúspech.

„Veľmi rád by som hľadal dohodu s Hnutím Slovensko, ale jeho súčasný predseda je proti všetkému, čoho nemôže byť stredobodom,“ dodal.

Na incident zareagoval v nedeľu aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý oznámil zámer zmeniť legislatívu. Chránené osoby by podľa neho mali prísť o štátnu ochranu, ak nebudú rešpektovať odporúčania ochrankárov a budú vedome vyvolávať konflikty.

Šutaj Eštok pripomenul, že Matovič dostal ochranu po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer), no svojím konaním ohrozuje bezpečnosť seba aj policajtov. Zároveň odsúdil nenávistné komentáre voči zasahujúcim policajným zložkám a osobnú zodpovednosť za ne pripísal priamo lídrovi Hnutia Slovensko.

V pondelok sa pritom aj predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) obrátil na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby niektoré aktivity Hnutia Slovensko preveril.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.