Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina chce na vývoz obilia využiť nemecké prístavy, tvrdí minister

Ukrajina zvažuje využitie nemeckých prístavov na vývoz poľnohospodárskych produktov, keďže ruské útoky obmedzili prevádzku jej hlavných čiernomorských prístavov. Vo štvrtok to oznámil ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Podľa ministra by využitie nemeckej prístavnej infraštruktúry mohlo zvýšiť ukrajinské exportné kapacity približne o jeden milión ton mesačne. Kyjev sa zároveň usiluje obnoviť námorné vývozné trasy a rozšíriť alternatívne možnosti prepravy.

Väčšina ukrajinského nákladu vrátane obilia v súčasnosti smeruje cez tri dunajské prístavy. Presmerovanie však zvyšuje logistické náklady približne o 50 dolárov na tonu a spôsobuje preťaženie dopravných trás.

Ukrajina skúma aj možnosť využitia prístavov pri Baltskom mori. Tie by podľa Vysockého mohli zabezpečiť vývoz až 20 miliónov ton obilia za sezónu, vývozné náklady by sa však zvýšili približne o 100 dolárov na tonu.

Kyjev preto odhaduje, že na pokrytie dodatočných nákladov bude potrebovať medzinárodnú pomoc až do výšky dvoch miliárd dolárov.

(reuters, sab)

  |  

Magyar obvinil Orbánovu vládu z krytia zneužívania detí

Maďarský premiér Péter Magyar vo štvrtok predstavil vyšetrovaciu správu o systematických zlyhaniach štátnych orgánov pri ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním v detskom domove v Bicske. Zo zodpovednosti obvinil predchádzajúcu vládu Viktora Orbána.

Podľa správy, ktorá skúmala obdobie rokov 2005 až 2025, úrady ignorovali najmenej 199 podnetov a žiadostí o pomoc od 48 detských obetí.

Magyar tvrdí, že za zamlčiavanie prípadov, stratu dokumentov a ochranu bývalého riaditeľa domova nesú zodpovednosť niekdajší minister vnútra Sándor Pintér, bývalý štátny tajomník Attila Fülöp aj samotný Orbán.

Vláda oznámila reformu systému nahlasovania podozrení, zavedenie neohlásených kontrol a vytvorenie fondu s objemom jednej miliardy forintov (2,7 milióna eur) na odškodnenie obetí.

Kauza vyvolala politickú krízu už vo februári 2024, keď vyšlo najavo, že prezidentka Katalin Nováková udelila milosť zástupcovi riaditeľa odsúdenému za krytie sexuálneho zneužívania. Následné protesty viedli k odstúpeniu Novákovej aj ministerky spravodlivosti Judit Vargovej.

(tasr, sab)

  |  

Húsíovia zintenzívnili útoky na Saudskú Arábiu

Jemenskí húsíovia vo štvrtok oznámili raketový útok na medzinárodné letisko v Rijáde a pohrozili ďalšími údermi na saudské letiská a ropné zariadenia. V hlavnom meste Saudskej Arábie bolo počuť výbuchy, ktoré narušili leteckú dopravu.

Podľa saudských úradov pri útokoch na letiská v Rijáde a Abhe zahynuli tento týždeň traja ľudia. Vo štvrtok sa na rijádskom letisku objavil dym vychádzajúci zo stojaceho lietadla, incident však úrady bezprostredne nepotvrdili.

Eskalácia súvisí s obnovením občianskej vojny v Jemene. Húsíovia minulý mesiac obsadili časti pobrežia Červeného mora vrátane oblastí pri strategickom prielive Báb el-Mandeb. Vládne jednotky podporované Saudskou Arábiou následne spustili protiútok.

Rijád požiadal o pomoc spojencov. Turecko prisľúbilo obrannú a technickú podporu, Pakistan podľa zdrojov agentúry Reuters dodal vojenské vybavenie. Možnosti zapojenia zvažuje aj Sýria. Obnovené boje podľa dostupných údajov vyhnali z domovov približne 200-tisíc ľudí.

(reuters, sab)

  |  

Kollár kritizuje opozíciu, odvolaním Tarabu podľa neho pomohla Ficovi

Mimoparlamentné hnutie Sme rodina a Sulíkovci kritizujú postup opozície pri odvolávaní bývalého ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Podľa predsedu hnutia Borisa Kollára opozícia pomohla vyriešiť vnútorné spory vládnej koalície a zvýšila šancu, že vláda Roberta Fica (Smer) dovládne do riadnych parlamentných volieb.

Kollár tvrdí, že plánované nahradenie Tarabu Filipom Kuffom nijako nepomôže ochrane prírody ani občanom. Opozícia podľa neho mala nechať koaličné strany, aby si svoje spory vyriešili. Premiér Fico podľa Kollára vyšiel zo situácie ako víťaz.

Nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá má v ďalších voľbách kandidovať za hnutie, si myslí, že odvolanie politicky pomohlo aj samotnému Tarabovi. Podľa nej získal čas na predstavenie možného vlastného politického projektu a v budúcnosti by sa mohol stať koaličným partnerom Smeru.

Parlament vyslovil Tarabovi nedôveru 29. septembra hlasmi opozície a koaličnej SNS. Prezident Peter Pellegrini ho následne odvolal z funkcie. Odvolaniu predchádzali niekoľkomesačné spory medzi Tarabom a národniarmi, ktoré sa pokúšal urovnať aj premiér Fico.

(tasr, lud)

  |  

Rusko poprelo ďalší prípad ochorenia po úmrtí laborantky na Sibíri

Ruský zdravotnícky dozorný úrad vo štvrtok poprel správy o ďalšom prípade ochorenia po úmrtí pracovníčky sibírskeho laboratória na výskum moru. Laborantka Darja Šipilovová (28) zomrela 2. októbra na zápal pľúc neznámeho pôvodu.

Úrad označil informácie o druhom prípade ochorenia za nepravdivé. Podľa jeho vyhlásenia zdravotníci preverili všetky osoby, ktoré prišli so zosnulou do kontaktu, a nezistili u nich zdravotné problémy súvisiace s infekčným ochorením. Takmer 5-tisíc laboratórnych testov podľa úradu neodhalilo žiadne nebezpečné patogény.

Ruské úrady však napriek výzvam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Spojených štátov zatiaľ jednoznačne nepotvrdili ani nevylúčili, či Šipilovová zomrela na mor. Tvrdia, že riziko vypuknutia epidémie nehrozí.

WHO v stredu požiadala Moskvu o preverenie mediálnych správ o ďalšom zamestnancovi laboratória so zápalom pľúc neznámeho pôvodu. Organizácia pritom vychádzala z informácií ruského portálu StarHit a britského denníka Daily Mail.

(reuters, sab)

  |  

Taliansko schválilo spornú reformu volebného systému

Dolná komora talianskeho parlamentu vo štvrtok definitívne schválila volebnú reformu presadzovanú premiérkou Giorgiou Meloniovou. Nové pravidlá budú platiť pre parlamentné voľby v budúcom roku.

Poslanci reformu schválili v tajnom hlasovaní pomerom 227 ku 164. Zavádza plne pomerný volebný systém s mandátovým bonusom, ktorý zaručí parlamentnú väčšinu koalícii so ziskom viac ako 42 percent hlasov.

Meloniová tvrdí, že cieľom reformy je zabezpečiť stabilnejšie vlády. Stredoľavá opozícia ju však obviňuje zo snahy upraviť pravidlá vo vlastný prospech.

Novela zároveň vyžaduje, aby strany a koalície pred voľbami oznámili svojho kandidáta na premiéra. To môže skomplikovať situáciu stredoľavému bloku, keďže jeho hlavní predstavitelia Elly Schleinová a Giuseppe Conte sa sporia o to, kto by mal v prípade volebného víťazstva viesť vládu.

Reformu sprevádzali aj spory vo vládnej koalícii o vplyv voličov na výber poslancov. Výsledný kompromis zachováva straníckym lídrom rozhodujúce slovo pri obsadzovaní väčšiny mandátov.

(reuters, sab)