Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jakab varuje pred rastom dlhu, Blcháč vyzdvihuje investície

Zmena pravidiel rozpočtového provizória by podľa poslanca Júliusa Jakaba (Slovensko – Za ľudí) mohla vláde umožniť minúť celý budúcoročný rozpočet už za prvých deväť mesiacov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii Hnutia Slovensko kritizoval aj rast verejného dlhu.

Koaličný poslanec Ján Blcháč (Hlas) toto tvrdenie odmietol ako strašenie. Zdôraznil, že štátne príjmy by plynuli aj naďalej a štát by pokračoval v úhrade zákonom stanovených výdavkov, ktoré podľa neho tvoria takmer 90 percent rozpočtu.

Jakab zároveň kritizoval obmedzený priestor pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť na parlamentnom finančnom výbore. Tvrdí tiež, že počas štvrtej vlády Roberta Fica (Smer) vzrastie čistý dlh o 30 miliárd eur, teda približne o 5 500 eur na obyvateľa. Za vlád Matoviča, Hegera a Ódora podľa neho stúpol o necelých 15 miliárd eur, teda asi o 2 200 eur na obyvateľa.

Blcháč naopak vyzdvihol rozsah investícií na Slovensku a spochybnil opodstatnenosť súčasných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Podľa neho by ani prípadné rozpočtové provizórium nepredstavovalo zásadný problém pre mestá a obce.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Zatknutie bývalého šéfa nemeckej rozviedky znepokojilo spojencov

Európske spravodajské služby preverujú možné úniky tajných informácií po zatknutí bývalého šéfa nemeckej rozviedky BND Augusta Hanninga. Ten čelí podozreniam zo špionáže a vlastizrady. Zatiaľ nie je jasné, komu a aké informácie mohol odovzdať. Zadržali aj jeho niekdajšieho vedúceho kancelárie.

Hanning, ktorý odišiel z BND v roku 2005, údajne získaval dôverné dokumenty od bývalého spolupracovníka označovaného ako Manfred D. Ten mu mal poskytnúť takmer 2-tisíc dokumentov, z ktorých niektoré podliehali utajeniu.

Vyšetrovatelia preverujú podozrenie, že Hanning tieto informácie využíval pri kontaktoch so zahraničnými spravodajskými predstaviteľmi. Podľa zdroja agentúry Reuters sa medzi dokumentmi nachádzali aj informácie americkej CIA.

Spojenecké služby preto vyhodnocujú možné bezpečnostné škody. Nemecké médiá uvádzajú, že prípad zrejme nesúvisí s Ruskom.

Hanningov právnik podľa magazínu Der Spiegel potvrdil, že jeho klient mal dôverné dokumenty, odmietol však, že by ich odovzdávaním alebo predajom tretím stranám ohrozil národnú bezpečnosť.

Kauza zároveň otvorila otázku prísnejšej kontroly podnikateľských aktivít bývalých vysokopostavených spravodajských dôstojníkov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Rubio: Vo vojne na Ukrajine nastal nebezpečný pat

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa dostala do nebezpečnej patovej situácie a jej ďalšia eskalácia by mohla prerásť do širšieho regionálneho konfliktu. Vo štvrtok to počas návštevy Portugalska vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Konflikt by sa podľa neho mohol rozšíriť aj prostredníctvom sabotážnych operácií v susedných členských štátoch NATO. Rusko a Ukrajina pritom pokračujú vo vzájomných dronových útokoch, ktoré zasahujú energetickú infraštruktúru, rafinérie, prístavy, obchodné lode či dátové centrá.

Spojené štáty podľa ministra naďalej presadzujú trvalé a spravodlivé diplomatické riešenie vojny. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa v uplynulých týždňoch pokúša obnoviť mierové rokovania. Ukrajinskí vyjednávači majú v piatok a sobotu navštíviť USA.

Rubio zdôraznil, že Washington je pripravený sprostredkovať dohodu, nebude však investovať úsilie do rokovaní, ktoré neprinášajú pokrok. „Táto vojna sa musí skončiť rokovaním. Čím skôr, tým lepšie,“ vyhlásil.

(reuters, sab)

Minúta  |  

KDH upozorňuje na riziká novej reformy ambulancií

Opozičné KDH kritizuje pripravované zmeny vo financovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podľa hnutia by nové bodové ohodnotenie zdravotných výkonov mohlo výrazne znížiť úhrady za niektoré odborné vyšetrenia. Varuje preto pred predlžovaním čakacích lehôt, zhoršením dostupnosti špecialistov a rastúcim tlakom na poplatky pacientov.

KDH tvrdí, že pripravovaný katalóg dostatočne nezohľadňuje odbornosť, potrebné vzdelanie ani technické a personálne zabezpečenie ambulancií. Ministerstvo zdravotníctva preto vyzýva, aby zmeny nezavádzalo bez ďalšieho odborného posúdenia a zverejnilo metodiku výpočtov aj výsledky pilotného overovania.

Poslankyňa Monika Kolejáková upozornila aj na plánované paušálne financovanie ambulancií podľa platieb z prvého polroka 2025. Niektoré odbornosti pritom dosiahli zvýšenie úhrad až v druhej polovici roka, čo by ich mohlo opäť znevýhodniť.

Podpredseda KDH Peter Stachura pripustil, že nový katalóg môže byť užitočnou reformou, musí ho však sprevádzať dostatočné financovanie. Hnutie žiada aj spravodlivé podmienky financovania zo strany zdravotných poisťovní.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina chce na vývoz obilia využiť nemecké prístavy, tvrdí minister

Ukrajina zvažuje využitie nemeckých prístavov na vývoz poľnohospodárskych produktov, keďže ruské útoky obmedzili prevádzku jej hlavných čiernomorských prístavov. Vo štvrtok to oznámil ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Podľa ministra by využitie nemeckej prístavnej infraštruktúry mohlo zvýšiť ukrajinské exportné kapacity približne o jeden milión ton mesačne. Kyjev sa zároveň usiluje obnoviť námorné vývozné trasy a rozšíriť alternatívne možnosti prepravy.

Väčšina ukrajinského nákladu vrátane obilia v súčasnosti smeruje cez tri dunajské prístavy. Presmerovanie však zvyšuje logistické náklady približne o 50 dolárov na tonu a spôsobuje preťaženie dopravných trás.

Ukrajina skúma aj možnosť využitia prístavov pri Baltskom mori. Tie by podľa Vysockého mohli zabezpečiť vývoz až 20 miliónov ton obilia za sezónu, vývozné náklady by sa však zvýšili približne o 100 dolárov na tonu.

Kyjev preto odhaduje, že na pokrytie dodatočných nákladov bude potrebovať medzinárodnú pomoc až do výšky dvoch miliárd dolárov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Magyar obvinil Orbánovu vládu z krytia zneužívania detí

Maďarský premiér Péter Magyar vo štvrtok predstavil vyšetrovaciu správu o systematických zlyhaniach štátnych orgánov pri ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním v detskom domove v Bicske. Zo zodpovednosti obvinil predchádzajúcu vládu Viktora Orbána.

Podľa správy, ktorá skúmala obdobie rokov 2005 až 2025, úrady ignorovali najmenej 199 podnetov a žiadostí o pomoc od 48 detských obetí.

Magyar tvrdí, že za zamlčiavanie prípadov, stratu dokumentov a ochranu bývalého riaditeľa domova nesú zodpovednosť niekdajší minister vnútra Sándor Pintér, bývalý štátny tajomník Attila Fülöp aj samotný Orbán.

Vláda oznámila reformu systému nahlasovania podozrení, zavedenie neohlásených kontrol a vytvorenie fondu s objemom jednej miliardy forintov (2,7 milióna eur) na odškodnenie obetí.

Kauza vyvolala politickú krízu už vo februári 2024, keď vyšlo najavo, že prezidentka Katalin Nováková udelila milosť zástupcovi riaditeľa odsúdenému za krytie sexuálneho zneužívania. Následné protesty viedli k odstúpeniu Novákovej aj ministerky spravodlivosti Judit Vargovej.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.