Preskočiť na obsah
  |  

Rubio: Vo vojne na Ukrajine nastal nebezpečný pat

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa dostala do nebezpečnej patovej situácie a jej ďalšia eskalácia by mohla prerásť do širšieho regionálneho konfliktu. Vo štvrtok to počas návštevy Portugalska vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Konflikt by sa podľa neho mohol rozšíriť aj prostredníctvom sabotážnych operácií v susedných členských štátoch NATO. Rusko a Ukrajina pritom pokračujú vo vzájomných dronových útokoch, ktoré zasahujú energetickú infraštruktúru, rafinérie, prístavy, obchodné lode či dátové centrá.

Spojené štáty podľa ministra naďalej presadzujú trvalé a spravodlivé diplomatické riešenie vojny. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa v uplynulých týždňoch pokúša obnoviť mierové rokovania. Ukrajinskí vyjednávači majú v piatok a sobotu navštíviť USA.

Rubio zdôraznil, že Washington je pripravený sprostredkovať dohodu, nebude však investovať úsilie do rokovaní, ktoré neprinášajú pokrok. „Táto vojna sa musí skončiť rokovaním. Čím skôr, tým lepšie,“ vyhlásil.

(reuters, sab)

  |  

KDH upozorňuje na riziká novej reformy ambulancií

Opozičné KDH kritizuje pripravované zmeny vo financovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podľa hnutia by nové bodové ohodnotenie zdravotných výkonov mohlo výrazne znížiť úhrady za niektoré odborné vyšetrenia. Varuje preto pred predlžovaním čakacích lehôt, zhoršením dostupnosti špecialistov a rastúcim tlakom na poplatky pacientov.

KDH tvrdí, že pripravovaný katalóg dostatočne nezohľadňuje odbornosť, potrebné vzdelanie ani technické a personálne zabezpečenie ambulancií. Ministerstvo zdravotníctva preto vyzýva, aby zmeny nezavádzalo bez ďalšieho odborného posúdenia a zverejnilo metodiku výpočtov aj výsledky pilotného overovania.

Poslankyňa Monika Kolejáková upozornila aj na plánované paušálne financovanie ambulancií podľa platieb z prvého polroka 2025. Niektoré odbornosti pritom dosiahli zvýšenie úhrad až v druhej polovici roka, čo by ich mohlo opäť znevýhodniť.

Podpredseda KDH Peter Stachura pripustil, že nový katalóg môže byť užitočnou reformou, musí ho však sprevádzať dostatočné financovanie. Hnutie žiada aj spravodlivé podmienky financovania zo strany zdravotných poisťovní.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina chce na vývoz obilia využiť nemecké prístavy, tvrdí minister

Ukrajina zvažuje využitie nemeckých prístavov na vývoz poľnohospodárskych produktov, keďže ruské útoky obmedzili prevádzku jej hlavných čiernomorských prístavov. Vo štvrtok to oznámil ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Podľa ministra by využitie nemeckej prístavnej infraštruktúry mohlo zvýšiť ukrajinské exportné kapacity približne o jeden milión ton mesačne. Kyjev sa zároveň usiluje obnoviť námorné vývozné trasy a rozšíriť alternatívne možnosti prepravy.

Väčšina ukrajinského nákladu vrátane obilia v súčasnosti smeruje cez tri dunajské prístavy. Presmerovanie však zvyšuje logistické náklady približne o 50 dolárov na tonu a spôsobuje preťaženie dopravných trás.

Ukrajina skúma aj možnosť využitia prístavov pri Baltskom mori. Tie by podľa Vysockého mohli zabezpečiť vývoz až 20 miliónov ton obilia za sezónu, vývozné náklady by sa však zvýšili približne o 100 dolárov na tonu.

Kyjev preto odhaduje, že na pokrytie dodatočných nákladov bude potrebovať medzinárodnú pomoc až do výšky dvoch miliárd dolárov.

(reuters, sab)

  |  

Magyar obvinil Orbánovu vládu z krytia zneužívania detí

Maďarský premiér Péter Magyar vo štvrtok predstavil vyšetrovaciu správu o systematických zlyhaniach štátnych orgánov pri ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním v detskom domove v Bicske. Zo zodpovednosti obvinil predchádzajúcu vládu Viktora Orbána.

Podľa správy, ktorá skúmala obdobie rokov 2005 až 2025, úrady ignorovali najmenej 199 podnetov a žiadostí o pomoc od 48 detských obetí.

Magyar tvrdí, že za zamlčiavanie prípadov, stratu dokumentov a ochranu bývalého riaditeľa domova nesú zodpovednosť niekdajší minister vnútra Sándor Pintér, bývalý štátny tajomník Attila Fülöp aj samotný Orbán.

Vláda oznámila reformu systému nahlasovania podozrení, zavedenie neohlásených kontrol a vytvorenie fondu s objemom jednej miliardy forintov (2,7 milióna eur) na odškodnenie obetí.

Kauza vyvolala politickú krízu už vo februári 2024, keď vyšlo najavo, že prezidentka Katalin Nováková udelila milosť zástupcovi riaditeľa odsúdenému za krytie sexuálneho zneužívania. Následné protesty viedli k odstúpeniu Novákovej aj ministerky spravodlivosti Judit Vargovej.

(tasr, sab)

  |  

Húsíovia zintenzívnili útoky na Saudskú Arábiu

Jemenskí húsíovia vo štvrtok oznámili raketový útok na medzinárodné letisko v Rijáde a pohrozili ďalšími údermi na saudské letiská a ropné zariadenia. V hlavnom meste Saudskej Arábie bolo počuť výbuchy, ktoré narušili leteckú dopravu.

Podľa saudských úradov pri útokoch na letiská v Rijáde a Abhe zahynuli tento týždeň traja ľudia. Vo štvrtok sa na rijádskom letisku objavil dym vychádzajúci zo stojaceho lietadla, incident však úrady bezprostredne nepotvrdili.

Eskalácia súvisí s obnovením občianskej vojny v Jemene. Húsíovia minulý mesiac obsadili časti pobrežia Červeného mora vrátane oblastí pri strategickom prielive Báb el-Mandeb. Vládne jednotky podporované Saudskou Arábiou následne spustili protiútok.

Rijád požiadal o pomoc spojencov. Turecko prisľúbilo obrannú a technickú podporu, Pakistan podľa zdrojov agentúry Reuters dodal vojenské vybavenie. Možnosti zapojenia zvažuje aj Sýria. Obnovené boje podľa dostupných údajov vyhnali z domovov približne 200-tisíc ľudí.

(reuters, sab)

  |  

Kollár kritizuje opozíciu, odvolaním Tarabu podľa neho pomohla Ficovi

Mimoparlamentné hnutie Sme rodina a Sulíkovci kritizujú postup opozície pri odvolávaní bývalého ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Podľa predsedu hnutia Borisa Kollára opozícia pomohla vyriešiť vnútorné spory vládnej koalície a zvýšila šancu, že vláda Roberta Fica (Smer) dovládne do riadnych parlamentných volieb.

Kollár tvrdí, že plánované nahradenie Tarabu Filipom Kuffom nijako nepomôže ochrane prírody ani občanom. Opozícia podľa neho mala nechať koaličné strany, aby si svoje spory vyriešili. Premiér Fico podľa Kollára vyšiel zo situácie ako víťaz.

Nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá má v ďalších voľbách kandidovať za hnutie, si myslí, že odvolanie politicky pomohlo aj samotnému Tarabovi. Podľa nej získal čas na predstavenie možného vlastného politického projektu a v budúcnosti by sa mohol stať koaličným partnerom Smeru.

Parlament vyslovil Tarabovi nedôveru 29. septembra hlasmi opozície a koaličnej SNS. Prezident Peter Pellegrini ho následne odvolal z funkcie. Odvolaniu predchádzali niekoľkomesačné spory medzi Tarabom a národniarmi, ktoré sa pokúšal urovnať aj premiér Fico.

(tasr, lud)