Preskočiť na obsah
Minúta  |  

IFP: Náklady na štátny dlh Slovenska do roku 2030 výrazne vzrastú

Náklady Slovenska na obsluhu štátneho dlhu budú v nasledujúcich rokoch výrazne rásť. Do roku 2030 by mali dosiahnuť 1,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), upozornil analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraj Šuchta.

Pred pandémiou predstavovali úrokové náklady približne jedno percento HDP. Štát však postupne nahrádza staršie, lacnejšie pôžičky novými s vyššími úrokmi. Slovensko si v súčasnosti požičiava na desať rokov za viac než štyri percentá.

„Pred pandémiou a vojnou na Ukrajine nás splácanie dlhu stálo len okolo jedného percenta HDP, čo boli historické minimá. Staré a extrémne lacné pôžičky sa však štátu postupne míňajú a nahradzujú ich nové, oveľa drahšie. Tento nenápadný, no vytrvalý tlak dvíha celkový účet za dlh čoraz vyššie a to najhoršie nás ešte len čaká,“ avizoval.

Zdražovanie dlhu podľa Šuchtu spôsobujú pretrvávajúce inflačné riziká, geopolitické konflikty a rastúca ponuka štátnych dlhopisov. Vlády zároveň o kapitál investorov súťažia s technologickými spoločnosťami financujúcimi rozvoj umelej inteligencie.

Podobný trend zasahuje celú Európsku úniu, kde majú úrokové náklady do roku 2030 vzrásť na 2,3 percenta HDP.

Analytik upozornil, že rastúce náklady na dlh sa spájajú s výdavkami na obranu, energetickú transformáciu a starnutie obyvateľstva. Ozdravovanie verejných financií preto podľa neho bude náročnejšie, než sa pôvodne očakávalo.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Ukrajinskí a americkí vyjednávači sa v piatok stretnú vo Washingtone

Ukrajinská delegácia sa v piatok stretne vo Washingtone s americkými vyjednávačmi, aby rokovala o návrhu na ukončenie vojny s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že delegácia je na ceste do Spojených štátov a rozhovory potrvajú dva dni, informovala agentúra DPA.

Biely dom potvrdil piatkové stretnutie. Osobitný vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner budú s ukrajinskými predstaviteľmi diskutovať o novom, jednotnom návrhu, ktorý má zahŕňať všetky aspekty konfliktu a smerovať k ukončeniu vojny, uviedol vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy.

Na rokovaniach sa zúčastnia aj poradcovia pre národnú bezpečnosť Nemecka, Francúzska a Británie spolu so zástupcami Európskej únie a NATO. Podľa miestnych médií budú súčasťou ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija, Rustem Umerov, Kyrylo Budanov a Serhij Kyslycja.

Zelenskyj zároveň odmietol hodnotenie amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, podľa ktorého sa úsilie o ukončenie vojny dostalo do patovej situácie. „Nie sme v diplomatickej slepej uličke,“ vyhlásil na tlačovej konferencii v ukrajinskom meste Pryluky.

Rubio počas návštevy Lisabonu označil situáciu za „veľmi nebezpečnú“. V samostatnom rozhovore pre grécky denník Kathimerini povedal, že momentálne nevidí vyhliadky na dohodu dosiahnutú rokovaniami.

Ukrajinský prezident vyzval na sprísnenie sankcií, ktoré by ochromili ruskú ekonomiku a zastavili výrobu zbraní. Ďalší tlak na Moskvu by podľa neho mohol pomôcť otvoriť cestu k rokovaniam.

(dpa, luc)

Minúta  |  

Ukrajinský dron zasiahol dátové centrum Yandexu

Ruská technologická spoločnosť Yandex vo štvrtok oznámila, že zatiaľ nevie určiť, či bude možné obnoviť zariadenia jej dátového centra v meste Sasovo, ktoré zasiahol ukrajinský dron. Útok spôsobil požiar a prinútil spoločnosť pozastaviť prevádzku centra, v ktorom sa nachádzajú desaťtisíce serverov. Ide o jedno z piatich veľkých dátových centier Yandexu.

„Rozsah poškodenia infraštruktúry sa stále vyhodnocuje,“ uviedla spoločnosť. Dodala, že zatiaľ nemôže potvrdiť, či bude možné poškodené zariadenia obnoviť.

Yandex už skôr informoval o nedostupnosti niektorých svojich služieb. Na mieste zasahujú špecializované tímy, ktoré posudzujú následky útoku.

V dátovom centre Sasovo sa nachádzajú aj dva z troch superpočítačov spoločnosti, ktoré využíva pri vývoji modelov umelej inteligencie. Yandex zatiaľ neuviedol, či útok poškodil aj tieto zariadenia.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Parlament pokračuje v rozprave o rozpočte, hlasovať bude o týždeň

Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok pokračovali v rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029. Diskusii venovali takmer celý 15. rokovací deň aktuálnej 61. schôdze.

Podľa vládneho návrhu majú príjmy verejnej správy v roku 2027 dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Plánovaný deficit predstavuje 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP.

Viacerí opoziční poslanci kritizovali výšku schodku aj ďalšie opatrenia zahrnuté v rozpočte. Návrh obhajoval predseda parlamentného finančného výboru Ján Blcháč (Hlas).

Do diskusie sa zapojil aj minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smer). Opozícii vyčítal nepodporenie zmeny zákona o DPH, ktorá mala podľa neho zvýšiť rozpočtové príjmy. Opoziční poslanci mu odkázali, že podporu si mal zabezpečiť v koalícii.

Rokovanie bude pokračovať v piatok 9. októbra. Hlasovanie o rozpočte je naplánované najskôr na 14. októbra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

EÚ je pripravená na zimu napriek historicky nízkym zásobám plynu

Európska únia by mala počas nadchádzajúcej zimy dokázať pokryť dopyt po zemnom plyne, jej zásoby sú však na historicky nízkych úrovniach. Vo štvrtok na to upozornila Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn (ENTSOG).

Podzemné zásobníky v EÚ boli k 1. októbru naplnené na 72 percent, pričom obvyklým cieľom je dosiahnuť pred zimou 90 percent. Medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely. Vo Francúzsku dosahovala naplnenosť približne 85 percent, v Nemecku iba 59 percent.

ENTSOG upozornila, že vojna na Blízkom východe narúša energetické dodávky a zvyšuje volatilitu cien plynu.

Európska infraštruktúra podľa organizácie zostáva dostatočne flexibilná na zabezpečenie dodávok. Nižšie zásoby môže čiastočne kompenzovať dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Pri jeho obmedzenej dostupnosti však môžu rezervy do konca zimy klesnúť pod 30 percent.

Najväčším dodávateľom LNG do EÚ sú Spojené štáty s približne 60-percentným podielom. Nasleduje Rusko so 17 percentami.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Britská polícia zadržala dvoch Lotyšov pri vojenskej základni

Britská protiteroristická polícia vyšetruje dvoch občanov Lotyšska, ktorých vo štvrtok nadránom zadržali neďaleko základne Kráľovského letectva (RAF) v grófstve Cambridgeshire.

Mužov pôvodne zadržali pre podozrenie z neoprávneného vstupu do zakázaného priestoru a poškodzovania cudzieho majetku. Následne ich začali vyšetrovať podľa zákona o národnej bezpečnosti z roku 2023 pre podozrenie zo vstupu do chráneného objektu s úmyslom poškodiť záujmy Spojeného kráľovstva.

Polícia zároveň vykonáva dve domové prehliadky v oblasti Peterborough. Vyšetrovatelia preverili aj opustené vozidlo, pri ktorom zasahovali pyrotechnici. Nenašli však nič podozrivé.

Šéfka londýnskej protiteroristickej polície Helen Flanaganová uviedla, že zatiaľ nič nenasvedčuje spojitosti s minulotýždňovým incidentom na základni RAF Fairford.

V tomto prípade polícia zadržala niekoľko mužov pre podozrenie z prípravy útoku, ktorý britská vláda spája s Iránom. Základňu Fairford predtým využívali americké bombardéry pri útokoch na iránske ciele.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.