Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská polícia zadržala dvoch Lotyšov pri vojenskej základni

Britská protiteroristická polícia vyšetruje dvoch občanov Lotyšska, ktorých vo štvrtok nadránom zadržali neďaleko základne Kráľovského letectva (RAF) v grófstve Cambridgeshire.

Mužov pôvodne zadržali pre podozrenie z neoprávneného vstupu do zakázaného priestoru a poškodzovania cudzieho majetku. Následne ich začali vyšetrovať podľa zákona o národnej bezpečnosti z roku 2023 pre podozrenie zo vstupu do chráneného objektu s úmyslom poškodiť záujmy Spojeného kráľovstva.

Polícia zároveň vykonáva dve domové prehliadky v oblasti Peterborough. Vyšetrovatelia preverili aj opustené vozidlo, pri ktorom zasahovali pyrotechnici. Nenašli však nič podozrivé.

Šéfka londýnskej protiteroristickej polície Helen Flanaganová uviedla, že zatiaľ nič nenasvedčuje spojitosti s minulotýždňovým incidentom na základni RAF Fairford.

V tomto prípade polícia zadržala niekoľko mužov pre podozrenie z prípravy útoku, ktorý britská vláda spája s Iránom. Základňu Fairford predtým využívali americké bombardéry pri útokoch na iránske ciele.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dánsko obvinilo Rusko z pokusov o sabotáže zbrojárskych firiem

Rusko sa podľa dánskej spravodajskej služby PET pokúša sabotovať spoločnosti dodávajúce vojenské vybavenie Ukrajine. V stredu to na bezpečnostnej konferencii v Kodani uviedol predstaviteľ služby.

Moskva podľa neho zmenila taktiku po tom, čo širšie destabilizačné operácie nedokázali obmedziť vojenskú podporu Ukrajiny zo strany NATO. Teraz sa údajne zameriava na podniky vyrábajúce zbrane a ďalšie vybavenie využívané na fronte.

Predstaviteľ PET uviedol, že od začiatku leta pribudlo pokusov o vykonanie sabotáží v Európe. V Dánsku spravodajské služby zaznamenali aktívne plánovanie aj pokusy o ich uskutočnenie. Konkrétne prípady však nešpecifikoval.

Rusko podľa PET čoraz častejšie verbuje prostredníctvom sociálnych sietí neskúsených vykonávateľov vrátane ľudí bez domova či závislých od drog. Spočiatku ich poveruje fotografovaním a prieskumom objektov, neskôr aj sabotážami.

Moskva obvinenia odmieta. Ruské veľvyslanectvo v Kodani označilo tvrdenia dánskych úradov za nepodložené.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Policajné odbory vítajú rast platov, chcú však systémové zmeny

Odborový zväz polície víta ohlásené zvýšenie platov policajtov v roku 2027, naďalej však požaduje systémové zmeny v ich odmeňovaní. Uviedol to predseda zväzu Peter Jakubík.

Policajtom majú v budúcom roku vzrásť príjmy v priemere o 350 eur. Od januára sa zvýšia rizikové príplatky o 150 eur a od júla sa platy valorizujú o 8,4 percenta. Opatrenia vo štvrtok predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po podpise kolektívnej zmluvy.

Jakubík ocenil, že zvýšenie príjmov sa premietne aj do výsluhového zabezpečenia policajtov. Pozitívne hodnotil tiež dohodnutú valorizáciu platov civilných zamestnancov štátnej a verejnej služby o 8,4 percenta. Odbory pôvodne požadovali 10 percent, vláda navrhovala 4,2 percenta.

Predseda odborov však upozornil, že jednorazové zvýšenie príjmov nenahradí pravidelnú valorizáciu zohľadňujúcu životné náklady a náročnosť služby.

Odborári preto požadujú viacročný systém rastu platov a modernizáciu platových tabuliek vrátane odmeňovania civilných zamestnancov rezortu vnútra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Británia zaviedla nový sankčný balík proti Rusku

Spojené kráľovstvo vo štvrtok oznámilo 38 nových sankčných opatrení zameraných na ruský ropný priemysel, finančné služby a dodávateľské reťazce vojenského priemyslu. Londýn tým chce obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine.

Na sankčný zoznam pribudlo ďalších 12 ropných tankerov, ktoré podľa ministerstva zahraničia patria do ruskej tieňovej flotily a pomáhajú obchádzať obmedzenia vývozu ropy.

Opatrenia sa týkajú aj troch kryptomenových búrz a dvoch platobných platforiem podozrivých z obchádzania finančných sankcií. Dva z týchto subjektov podľa Londýna sprostredkovávali transakcie napojené na nelegálnu finančnú sieť A7.

Británia zároveň sankcionovala 17 osôb a spoločností zapojených do dodávok strategického tovaru pre ruský vojenský priemysel. Ide najmä o dovozcov obrábacích strojov, elektroniky a materiálov používaných pri výrobe rakiet a dronov.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne nové opatrenia odmietlo. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré citovala agentúra RIA Novosti, ďalšie sankčné balíky iba dokazujú neúčinnosť britskej politiky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump vylúčil útok na Irán pred novembrovými voľbami

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty vedú produktívne rokovania s Iránom a pred novembrovými voľbami do Kongresu naň nezaútočia.

„Vedieme produktívne rokovania s Iránskou islamskou republikou,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social. Zároveň potvrdil, že americká blokáda iránskych prístavov zostáva v platnosti a ropa naďalej prúdi cez Hormuzský prieliv.

Prezident výslovne vylúčil americké útoky na Irán pred takzvanými polčasovými voľbami naplánovanými na 3. novembra. Volí sa v nich celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu.

Washington a Teherán si v uplynulých týždňoch vymenili návrhy na ukončenie vojny a obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv. Trump však najnovšiu iránsku ponuku odmietol.

Krátko po ubezpečujúcich slovách z Trumpovho príspevku ministerstvo financií uvalilo novú sériu protiiránskych sankcií zameraných na desiatky predstaviteľov, spoločností a plavidiel takzvanej tieňovej flotily, ktorá exportuje ropu a plyn bez dostatočného poistenia.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Fico: Nemocnica v Martine bude stáť 403 miliónov eur

Výstavba Univerzitnej nemocnice svätého Martina v Martine bude stáť 403 miliónov eur bez DPH. Po vyčerpaní prostriedkov z plánu obnovy bude projekt financovaný zo štátneho rozpočtu. Vo štvrtok to oznámil premiér Robert Fico (Smer).

Z plánu obnovy je na výstavbu vyčlenených 263 miliónov eur, pričom dosiaľ bolo vyfakturovaných približne 220 miliónov eur. Premiér garantoval zabezpečenie potrebných financií v štátnom rozpočte na rok 2027.

Nemocnica by mala byť plne vybavená a pripravená na prevádzku do konca roka 2028. Hrubú stavbu dokončili už v júni 2026, v predstihu oproti harmonogramu. V súčasnosti pokračuje inštalácia technológií a obstarávanie zdravotníckeho vybavenia.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) uviedol, že nemocnica bude disponovať 660 lôžkami, 20 operačnými sálami vrátane robotických a hybridných sál a viac ako 150 špecializovanými ambulanciami.

Po otvorení sa počíta s približne 450-tisíc ambulantnými vyšetreniami, 35-tisíc hospitalizáciami a 16-tisíc veľkými operáciami ročne.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.