Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Policajné odbory vítajú rast platov, chcú však systémové zmeny

Odborový zväz polície víta ohlásené zvýšenie platov policajtov v roku 2027, naďalej však požaduje systémové zmeny v ich odmeňovaní. Uviedol to predseda zväzu Peter Jakubík.

Policajtom majú v budúcom roku vzrásť príjmy v priemere o 350 eur. Od januára sa zvýšia rizikové príplatky o 150 eur a od júla sa platy valorizujú o 8,4 percenta. Opatrenia vo štvrtok predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po podpise kolektívnej zmluvy.

Jakubík ocenil, že zvýšenie príjmov sa premietne aj do výsluhového zabezpečenia policajtov. Pozitívne hodnotil tiež dohodnutú valorizáciu platov civilných zamestnancov štátnej a verejnej služby o 8,4 percenta. Odbory pôvodne požadovali 10 percent, vláda navrhovala 4,2 percenta.

Predseda odborov však upozornil, že jednorazové zvýšenie príjmov nenahradí pravidelnú valorizáciu zohľadňujúcu životné náklady a náročnosť služby.

Odborári preto požadujú viacročný systém rastu platov a modernizáciu platových tabuliek vrátane odmeňovania civilných zamestnancov rezortu vnútra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Británia zaviedla nový sankčný balík proti Rusku

Spojené kráľovstvo vo štvrtok oznámilo 38 nových sankčných opatrení zameraných na ruský ropný priemysel, finančné služby a dodávateľské reťazce vojenského priemyslu. Londýn tým chce obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine.

Na sankčný zoznam pribudlo ďalších 12 ropných tankerov, ktoré podľa ministerstva zahraničia patria do ruskej tieňovej flotily a pomáhajú obchádzať obmedzenia vývozu ropy.

Opatrenia sa týkajú aj troch kryptomenových búrz a dvoch platobných platforiem podozrivých z obchádzania finančných sankcií. Dva z týchto subjektov podľa Londýna sprostredkovávali transakcie napojené na nelegálnu finančnú sieť A7.

Británia zároveň sankcionovala 17 osôb a spoločností zapojených do dodávok strategického tovaru pre ruský vojenský priemysel. Ide najmä o dovozcov obrábacích strojov, elektroniky a materiálov používaných pri výrobe rakiet a dronov.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne nové opatrenia odmietlo. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré citovala agentúra RIA Novosti, ďalšie sankčné balíky iba dokazujú neúčinnosť britskej politiky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump vylúčil útok na Irán pred novembrovými voľbami

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty vedú produktívne rokovania s Iránom a pred novembrovými voľbami do Kongresu naň nezaútočia.

„Vedieme produktívne rokovania s Iránskou islamskou republikou,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social. Zároveň potvrdil, že americká blokáda iránskych prístavov zostáva v platnosti a ropa naďalej prúdi cez Hormuzský prieliv.

Prezident výslovne vylúčil americké útoky na Irán pred takzvanými polčasovými voľbami naplánovanými na 3. novembra. Volí sa v nich celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu.

Washington a Teherán si v uplynulých týždňoch vymenili návrhy na ukončenie vojny a obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv. Trump však najnovšiu iránsku ponuku odmietol.

Krátko po ubezpečujúcich slovách z Trumpovho príspevku ministerstvo financií uvalilo novú sériu protiiránskych sankcií zameraných na desiatky predstaviteľov, spoločností a plavidiel takzvanej tieňovej flotily, ktorá exportuje ropu a plyn bez dostatočného poistenia.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Fico: Nemocnica v Martine bude stáť 403 miliónov eur

Výstavba Univerzitnej nemocnice svätého Martina v Martine bude stáť 403 miliónov eur bez DPH. Po vyčerpaní prostriedkov z plánu obnovy bude projekt financovaný zo štátneho rozpočtu. Vo štvrtok to oznámil premiér Robert Fico (Smer).

Z plánu obnovy je na výstavbu vyčlenených 263 miliónov eur, pričom dosiaľ bolo vyfakturovaných približne 220 miliónov eur. Premiér garantoval zabezpečenie potrebných financií v štátnom rozpočte na rok 2027.

Nemocnica by mala byť plne vybavená a pripravená na prevádzku do konca roka 2028. Hrubú stavbu dokončili už v júni 2026, v predstihu oproti harmonogramu. V súčasnosti pokračuje inštalácia technológií a obstarávanie zdravotníckeho vybavenia.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) uviedol, že nemocnica bude disponovať 660 lôžkami, 20 operačnými sálami vrátane robotických a hybridných sál a viac ako 150 špecializovanými ambulanciami.

Po otvorení sa počíta s približne 450-tisíc ambulantnými vyšetreniami, 35-tisíc hospitalizáciami a 16-tisíc veľkými operáciami ročne.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Holečková: Šutaja Eštoka a Sakovú vyšetrujú za úplatky

Policajná inšpekcia otvorila vyšetrovanie v súvislosti s kauzou kozmetičky v dozornej rade štátneho podniku Energetika Slovensko, ktorej manžel z pozície policajného vyšetrovateľa odmietol prešetrovať kauzu leteniek ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) do Abú Zabí. Oznámila to poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) na Facebooku.

Kauza podľa poslankyne súvisí s nomináciou členky dozornej rady bez riadneho výberového konania, na čo už predtým upozornila Nadácia Zastavme korupciu. Trestné oznámenie sa preto týka aj ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas), pod ktorej rezort elektrárne spadajú.

„Keď Nadácia Zastavme korupciu zistila, že predsedníčkou dozornej rady štátnej firmy s obratom 1,5 miliardy je kozmetička pani (Marcela) Martonová, ktorá je zároveň manželkou policajta (Mikuláša) Martona, ktorý už viackrát odmietol vyšetriť kauzu Eštokových leteniek v keši do Abú Zabí, tak som v tejto veci podala trestné oznámenie na Šutaja Eštoka, Sakovú a aj samotného vyšetrovateľa,“ ozrejmila Holečková.

Prípad prevzala bratislavská krajská prokuratúra, ktorá podľa nej dozoruje vyšetrovanie Šutaja Eštoka a Sakovej pre podozrenie z podplácania vyšetrovateľa Martona.

„Krajská prokuratúra rozhodla, že celú vec má vyšetriť policajná inšpekcia. Chcem oceniť, že sa v tejto kauze začína konať. Verím, že aj napriek tomu, že policajná inšpekcia spadá priamo pod ministra vnútra, bude celá vec poctivo vyšetrená,“ uzavrela poslankyňa.

(facebook, sab)

Minúta  |  

Švédsko ruší miestne veto voči uránovým baniam

Švédsko zrušilo zákaz ťažby uránu aj osobitné právo samospráv vetovať príslušné projekty. Vláda chce podporiť rozvoj jadrovej energetiky a znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov paliva.

Zákaz ťažby, zavedený v roku 2018, prestal platiť 1. januára 2026. Od 15. júla môžu úrady schvaľovať uránové bane aj napriek nesúhlasu miestnych samospráv. Naďalej však podliehajú environmentálnemu posudzovaniu.

Švédsko prevádzkuje šesť jadrových reaktorov a plánuje výstavbu ďalších. Hoci disponuje významnými zásobami uránu, všetko jadrové palivo v súčasnosti dováža. Domáca ťažba by mohla znížiť závislosť od zahraničných dodávok, nezabezpečila by však úplnú sebestačnosť vo výrobe paliva.

Proti zmenám vystupujú najmä obyvatelia regiónu Jämtland, ktorí sa obávajú znečistenia jazera Storsjön, významného zdroja pitnej vody. Environmentálne organizácie upozorňujú aj na riziká spojené s banským odpadom.

Kritici zároveň namietajú oslabenie právomocí samospráv. Vláda zdôrazňuje, že miestne orgány sa budú môcť naďalej zapájať do povoľovacích konaní.

(statement, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.