Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Nemocnica v Martine bude stáť 403 miliónov eur

Výstavba Univerzitnej nemocnice svätého Martina v Martine bude stáť 403 miliónov eur bez DPH. Po vyčerpaní prostriedkov z plánu obnovy bude projekt financovaný zo štátneho rozpočtu. Vo štvrtok to oznámil premiér Robert Fico (Smer).

Z plánu obnovy je na výstavbu vyčlenených 263 miliónov eur, pričom dosiaľ bolo vyfakturovaných približne 220 miliónov eur. Premiér garantoval zabezpečenie potrebných financií v štátnom rozpočte na rok 2027.

Nemocnica by mala byť plne vybavená a pripravená na prevádzku do konca roka 2028. Hrubú stavbu dokončili už v júni 2026, v predstihu oproti harmonogramu. V súčasnosti pokračuje inštalácia technológií a obstarávanie zdravotníckeho vybavenia.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) uviedol, že nemocnica bude disponovať 660 lôžkami, 20 operačnými sálami vrátane robotických a hybridných sál a viac ako 150 špecializovanými ambulanciami.

Po otvorení sa počíta s približne 450-tisíc ambulantnými vyšetreniami, 35-tisíc hospitalizáciami a 16-tisíc veľkými operáciami ročne.

(tasr, sab)

  |  

Holečková: Šutaja Eštoka a Sakovú vyšetrujú za úplatky

Policajná inšpekcia otvorila vyšetrovanie v súvislosti s kauzou kozmetičky v dozornej rade štátneho podniku Energetika Slovensko, ktorej manžel z pozície policajného vyšetrovateľa odmietol prešetrovať kauzu leteniek ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) do Abú Zabí. Oznámila to poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) na Facebooku.

Kauza podľa poslankyne súvisí s nomináciou členky dozornej rady bez riadneho výberového konania, na čo už predtým upozornila Nadácia Zastavme korupciu. Trestné oznámenie sa preto týka aj ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas), pod ktorej rezort elektrárne spadajú.

„Keď Nadácia Zastavme korupciu zistila, že predsedníčkou dozornej rady štátnej firmy s obratom 1,5 miliardy je kozmetička pani (Marcela) Martonová, ktorá je zároveň manželkou policajta (Mikuláša) Martona, ktorý už viackrát odmietol vyšetriť kauzu Eštokových leteniek v keši do Abú Zabí, tak som v tejto veci podala trestné oznámenie na Šutaja Eštoka, Sakovú a aj samotného vyšetrovateľa,“ ozrejmila Holečková.

Prípad prevzala bratislavská krajská prokuratúra, ktorá podľa nej dozoruje vyšetrovanie Šutaja Eštoka a Sakovej pre podozrenie z podplácania vyšetrovateľa Martona.

„Krajská prokuratúra rozhodla, že celú vec má vyšetriť policajná inšpekcia. Chcem oceniť, že sa v tejto kauze začína konať. Verím, že aj napriek tomu, že policajná inšpekcia spadá priamo pod ministra vnútra, bude celá vec poctivo vyšetrená,“ uzavrela poslankyňa.

(facebook, sab)

  |  

Švédsko ruší miestne veto voči uránovým baniam

Švédsko zrušilo zákaz ťažby uránu aj osobitné právo samospráv vetovať príslušné projekty. Vláda chce podporiť rozvoj jadrovej energetiky a znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov paliva.

Zákaz ťažby, zavedený v roku 2018, prestal platiť 1. januára 2026. Od 15. júla môžu úrady schvaľovať uránové bane aj napriek nesúhlasu miestnych samospráv. Naďalej však podliehajú environmentálnemu posudzovaniu.

Švédsko prevádzkuje šesť jadrových reaktorov a plánuje výstavbu ďalších. Hoci disponuje významnými zásobami uránu, všetko jadrové palivo v súčasnosti dováža. Domáca ťažba by mohla znížiť závislosť od zahraničných dodávok, nezabezpečila by však úplnú sebestačnosť vo výrobe paliva.

Proti zmenám vystupujú najmä obyvatelia regiónu Jämtland, ktorí sa obávajú znečistenia jazera Storsjön, významného zdroja pitnej vody. Environmentálne organizácie upozorňujú aj na riziká spojené s banským odpadom.

Kritici zároveň namietajú oslabenie právomocí samospráv. Vláda zdôrazňuje, že miestne orgány sa budú môcť naďalej zapájať do povoľovacích konaní.

(statement, sab)

  |  

Holandsko náhodou vytvorilo 140-tisíc azylových prípadov

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Holandsko nesmie automaticky odkladať vybavovanie žiadostí o azyl podaných utečencami z Ukrajiny až do skončenia ich dočasnej ochrany. Rozhodnutie môže výrazne zaťažiť holandský imigračný systém.

Úrady totiž od osôb žiadajúcich o dočasnú ochranu vyžadovali aj formálnu žiadosť o azyl. Následne jej posudzovanie pozastavili. Do apríla 2026 týmto postupom prešlo takmer 140-tisíc ľudí.

Súd v rozsudku vo veci C-249/25 konštatoval, že dočasná ochrana nezbavuje úrady povinnosti rozhodovať o azylových žiadostiach v zákonných lehotách. Výnimky pripustil iba za mimoriadnych okolností, napríklad pri veľkom počte žiadateľov.

Prípad inicioval príslušník ujgurskej menšiny, ktorý pred vojnou žil na Ukrajine so svojou rodinou.

Holandský minister pre azyl Bart van den Brink priznal, že rozsudok zvýši tlak na imigračný úrad. Ten plánuje prednostne vybavovať nové žiadosti a následne sa venovať odloženým prípadom.

(rab, sab)

  |  

Čína vyzvala EÚ na dialóg o obchodných sporoch

Otvorená spolupráca a rovnocenný dialóg sú podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí cestou k riešeniu hospodárskych a obchodných sporov medzi Čínou a Európskou úniou. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič je do piatka na návšteve Pekingu, kde má rokovať s čínskym ministrom obchodu Wang Wen-tchaom.

Rokovania nadväzujú na približne tri mesiace trvajúce diskusie o obchodnom deficite EÚ voči Číne, ktorý v obchode s tovarom presahuje jednu miliardu eur denne. Ďalšou témou sú čínske obmedzenia vývozu vzácnych zemín a ďalších kritických nerastných surovín.

„Dúfame, že európska strana bude spolu s Čínou pracovať na riešeniach,“ uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ningová. Stabilné hospodárske a obchodné vzťahy označila za spoločný záujem oboch strán.

Peking zároveň oznámil návštevu diplomatického poradcu francúzskeho prezidenta Emmanuela Bonneho, ktorý má byť v Číne od 9. do 13. októbra. S ministrom zahraničných vecí Wang Im má rokovať o strategickej komunikácii a medzinárodných otázkach.

Čína podľa Mao Ningovej očakáva, že rozhovory prispejú k posilneniu koordinácie s Francúzskom v bilaterálnych aj multilaterálnych témach.

(reuters, mja)

  |  

Taliansko čelilo kyberútoku, pripravuje jadrové cvičenie NATO

Webová stránka talianskeho ministerstva zahraničných vecí sa vo štvrtok stala terčom kybernetického útoku. Bezpečnostné systémy však hrozbu úspešne odvrátili a prevádzka služieb nebola narušená, oznámil rezort.

Ministerstvo situáciu naďalej monitoruje a preveruje, či podobným útokom nečelili aj webové stránky talianskych diplomatických a konzulárnych zastúpení v zahraničí. Páchateľov sa nepodarilo identifikovať.

Talianske ministerstvo obrany zároveň oznámilo, že krajina bude od 13. októbra hostiť týždňové cvičenie jadrového odstrašovania NATO Steadfast Noon.

Pravidelné každoročné cvičenie je zamerané na preverenie pripravenosti, koordinácie a bezpečnostných postupov spojeneckých síl. Nepoužívajú sa pri ňom skutočné jadrové zbrane. Taliansko ho v minulosti hostilo šesťkrát.

Cvičenie sa uskutoční v období zvýšeného napätia medzi NATO a Ruskom. Moskva nedávno varovala, že v prípade pokusu Aliancie o odrezanie Kaliningradskej oblasti by bola pripravená použiť jadrové zbrane. NATO zároveň obvinila z nebezpečného postupu, ktorý podľa nej zvyšuje riziko priameho ozbrojeného konfliktu.

(reuters, sab)