Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament pokračuje v rozprave o rozpočte, hlasovať bude o týždeň

Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok pokračovali v rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029. Diskusii venovali takmer celý 15. rokovací deň aktuálnej 61. schôdze.

Podľa vládneho návrhu majú príjmy verejnej správy v roku 2027 dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Plánovaný deficit predstavuje 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP.

Viacerí opoziční poslanci kritizovali výšku schodku aj ďalšie opatrenia zahrnuté v rozpočte. Návrh obhajoval predseda parlamentného finančného výboru Ján Blcháč (Hlas).

Do diskusie sa zapojil aj minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smer). Opozícii vyčítal nepodporenie zmeny zákona o DPH, ktorá mala podľa neho zvýšiť rozpočtové príjmy. Opoziční poslanci mu odkázali, že podporu si mal zabezpečiť v koalícii.

Rokovanie bude pokračovať v piatok 9. októbra. Hlasovanie o rozpočte je naplánované najskôr na 14. októbra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

EÚ je pripravená na zimu napriek historicky nízkym zásobám plynu

Európska únia by mala počas nadchádzajúcej zimy dokázať pokryť dopyt po zemnom plyne, jej zásoby sú však na historicky nízkych úrovniach. Vo štvrtok na to upozornila Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn (ENTSOG).

Podzemné zásobníky v EÚ boli k 1. októbru naplnené na 72 percent, pričom obvyklým cieľom je dosiahnuť pred zimou 90 percent. Medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely. Vo Francúzsku dosahovala naplnenosť približne 85 percent, v Nemecku iba 59 percent.

ENTSOG upozornila, že vojna na Blízkom východe narúša energetické dodávky a zvyšuje volatilitu cien plynu.

Európska infraštruktúra podľa organizácie zostáva dostatočne flexibilná na zabezpečenie dodávok. Nižšie zásoby môže čiastočne kompenzovať dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Pri jeho obmedzenej dostupnosti však môžu rezervy do konca zimy klesnúť pod 30 percent.

Najväčším dodávateľom LNG do EÚ sú Spojené štáty s približne 60-percentným podielom. Nasleduje Rusko so 17 percentami.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Britská polícia zadržala dvoch Lotyšov pri vojenskej základni

Britská protiteroristická polícia vyšetruje dvoch občanov Lotyšska, ktorých vo štvrtok nadránom zadržali neďaleko základne Kráľovského letectva (RAF) v grófstve Cambridgeshire.

Mužov pôvodne zadržali pre podozrenie z neoprávneného vstupu do zakázaného priestoru a poškodzovania cudzieho majetku. Následne ich začali vyšetrovať podľa zákona o národnej bezpečnosti z roku 2023 pre podozrenie zo vstupu do chráneného objektu s úmyslom poškodiť záujmy Spojeného kráľovstva.

Polícia zároveň vykonáva dve domové prehliadky v oblasti Peterborough. Vyšetrovatelia preverili aj opustené vozidlo, pri ktorom zasahovali pyrotechnici. Nenašli však nič podozrivé.

Šéfka londýnskej protiteroristickej polície Helen Flanaganová uviedla, že zatiaľ nič nenasvedčuje spojitosti s minulotýždňovým incidentom na základni RAF Fairford.

V tomto prípade polícia zadržala niekoľko mužov pre podozrenie z prípravy útoku, ktorý britská vláda spája s Iránom. Základňu Fairford predtým využívali americké bombardéry pri útokoch na iránske ciele.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dánsko obvinilo Rusko z pokusov o sabotáže zbrojárskych firiem

Rusko sa podľa dánskej spravodajskej služby PET pokúša sabotovať spoločnosti dodávajúce vojenské vybavenie Ukrajine. V stredu to na bezpečnostnej konferencii v Kodani uviedol predstaviteľ služby.

Moskva podľa neho zmenila taktiku po tom, čo širšie destabilizačné operácie nedokázali obmedziť vojenskú podporu Ukrajiny zo strany NATO. Teraz sa údajne zameriava na podniky vyrábajúce zbrane a ďalšie vybavenie využívané na fronte.

Predstaviteľ PET uviedol, že od začiatku leta pribudlo pokusov o vykonanie sabotáží v Európe. V Dánsku spravodajské služby zaznamenali aktívne plánovanie aj pokusy o ich uskutočnenie. Konkrétne prípady však nešpecifikoval.

Rusko podľa PET čoraz častejšie verbuje prostredníctvom sociálnych sietí neskúsených vykonávateľov vrátane ľudí bez domova či závislých od drog. Spočiatku ich poveruje fotografovaním a prieskumom objektov, neskôr aj sabotážami.

Moskva obvinenia odmieta. Ruské veľvyslanectvo v Kodani označilo tvrdenia dánskych úradov za nepodložené.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Policajné odbory vítajú rast platov, chcú však systémové zmeny

Odborový zväz polície víta ohlásené zvýšenie platov policajtov v roku 2027, naďalej však požaduje systémové zmeny v ich odmeňovaní. Uviedol to predseda zväzu Peter Jakubík.

Policajtom majú v budúcom roku vzrásť príjmy v priemere o 350 eur. Od januára sa zvýšia rizikové príplatky o 150 eur a od júla sa platy valorizujú o 8,4 percenta. Opatrenia vo štvrtok predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po podpise kolektívnej zmluvy.

Jakubík ocenil, že zvýšenie príjmov sa premietne aj do výsluhového zabezpečenia policajtov. Pozitívne hodnotil tiež dohodnutú valorizáciu platov civilných zamestnancov štátnej a verejnej služby o 8,4 percenta. Odbory pôvodne požadovali 10 percent, vláda navrhovala 4,2 percenta.

Predseda odborov však upozornil, že jednorazové zvýšenie príjmov nenahradí pravidelnú valorizáciu zohľadňujúcu životné náklady a náročnosť služby.

Odborári preto požadujú viacročný systém rastu platov a modernizáciu platových tabuliek vrátane odmeňovania civilných zamestnancov rezortu vnútra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Británia zaviedla nový sankčný balík proti Rusku

Spojené kráľovstvo vo štvrtok oznámilo 38 nových sankčných opatrení zameraných na ruský ropný priemysel, finančné služby a dodávateľské reťazce vojenského priemyslu. Londýn tým chce obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine.

Na sankčný zoznam pribudlo ďalších 12 ropných tankerov, ktoré podľa ministerstva zahraničia patria do ruskej tieňovej flotily a pomáhajú obchádzať obmedzenia vývozu ropy.

Opatrenia sa týkajú aj troch kryptomenových búrz a dvoch platobných platforiem podozrivých z obchádzania finančných sankcií. Dva z týchto subjektov podľa Londýna sprostredkovávali transakcie napojené na nelegálnu finančnú sieť A7.

Británia zároveň sankcionovala 17 osôb a spoločností zapojených do dodávok strategického tovaru pre ruský vojenský priemysel. Ide najmä o dovozcov obrábacích strojov, elektroniky a materiálov používaných pri výrobe rakiet a dronov.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne nové opatrenia odmietlo. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré citovala agentúra RIA Novosti, ďalšie sankčné balíky iba dokazujú neúčinnosť britskej politiky.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.