Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pobaltské štáty žiadajú zákaz tranzitu ruského obilia cez EÚ

Litva, Lotyšsko a Estónsko v piatok vyzvali Európsku úniu, aby zakázala tranzit ruského obilia cez svoje územie. Návrh predložili v spoločnom liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Pobaltské krajiny chcú zastaviť prepravu ruského obilia cez svoje prístavy. Moskva totiž zvýšila objem tranzitu po ukrajinských útokoch na ruské čiernomorské prístavy. Estónsko už minulý týždeň oznámilo vlastný zákaz.

„EÚ sa nesmie stať kanálom, prostredníctvom ktorého Rusko kompenzuje hospodárske dôsledky vlastnej agresie,“ uviedli v liste.

Estónsky premiér Kristen Michal plánuje o návrhu rokovať na budúcotýždňovom zasadnutí Európskej rady.

Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius zároveň navrhol rozšíriť európske sankcie o ruských podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine.

Ruské veľvyslanectvá v pobaltských krajinách na žiadosti o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vo Viedni zadržali novinára Ukrajinskej pravdy

Rakúske úrady tento týždeň zadržali vo Viedni štyroch ukrajinských občanov pre podozrenie zo špionáže. Medzi zadržanými sú aj investigatívny novinár Mychajlo Tkač a kameraman Jaroslav Bondarenko, oznámil v piatok minister vnútra Gerhard Karner.

Tkača po približne 12 hodinách prepustili, Bondarenko a ďalší dvaja podozriví zostávajú vo vyšetrovacej väzbe.

Šéfredaktorka portálu Ukrajinska pravda Sevhiľ Musajevová uviedla, že Bondarenko pri zatýkaní utrpel zranenia a museli ho hospitalizovať. Okolnosti zadržania označila za znepokojujúce a vyzvala rakúske úrady na vysvetlenie.

Tkač vedie investigatívne oddelenie portálu a dlhodobo sa venuje aktivitám ukrajinských politikov a podnikateľov vrátane predstaviteľov, ktorí po začiatku ruskej invázie odišli do zahraničia.

Ukrajinské veľvyslanectvo vo Viedni požiadalo o bezodkladné objasnenie prípadu.

Hovorkyňa viedenskej prokuratúry Nina Busseková zároveň informovala, že podozrenia voči ďalším dvom osobám z iného vyšetrovania zatiaľ nepotvrdili. Jednu prepustili, druhú naďalej vypočúvajú.

(apa, tasr, sab)

Minúta  |  

V Česku sa začali komunálne a senátne voľby

V Českej republike sa v piatok o 14:00 otvorili volebné miestnosti v komunálnych voľbách a voľbách do tretiny Senátu. O miesta v obecných zastupiteľstvách sa uchádza viac než 190-tisíc kandidátov, o 27 senátorských kresiel súperí 154 uchádzačov.

V oboch prípadoch kandiduje menej ľudí než v predchádzajúcich voľbách. Politológovia upozorňujú najmä na klesajúci záujem o komunálnu politiku, ktorý môže v budúcnosti ohroziť fungovanie menších obcí.

Podľa Českého štatistického úradu kandiduje v Prahe 1 060 ľudí na 24 kandidátnych listinách. V 1 842 obciach sa o hlasy uchádza iba jedna volebná strana. V troch obciach sa voľby vôbec neuskutočnia pre nedostatok kandidátov.

Priemerný vek kandidátov do zastupiteľstiev je približne 48 rokov a 65 percent z nich tvoria muži.

Súbežne s voľbami sa uskutoční aj 38 miestnych referend, napríklad o výstavbe veterných elektrární či obchvatov.

Volebné miestnosti budú v piatok otvorené do 22:00.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Etiópia obvinila Eritreu z invázie a hrozí obranou svojho územia

Etiópia obvinila susednú Eritreu z rozsiahlej invázie a vyhlásila, že jej nezostáva iná možnosť než brániť svoje územie. Vyplýva to z listu etiópskeho ministra zahraničných vecí Gediona Timothewosa Bezpečnostnej rade OSN, o ktorom v piatok informovala agentúra Reuters.

Podľa Addis Abeby eritrejské jednotky prenikli až 60 kilometrov do etiópskeho vnútrozemia. V okolí mesta Adigrat v severnom regióne Tigraj pokračovali výbuchy, pričom podľa organizácie ACLED etiópske drony útočili na ustupujúce eritrejské sily.

Eritrea obvinenia odmieta a tvrdí, že Etiópia už tri roky pripravuje agresiu s cieľom ovládnuť prístav Assab pri Červenom mori. Addis Abeba sa usiluje obnoviť prístup k moru, ktorý stratila po osamostatnení Eritrey v roku 1993.

Napätie medzi krajinami prudko vzrástlo po obnovení bojov v severnej Etiópii koncom septembra. Eritrea popiera podporu povstaleckej aliancie etnických Tigrajcov a Afarčanov bojujúcej proti väčšinovo amharskej etiópskej vláde.

Obe krajiny uzavreli mier v roku 2018, ich vzťahy sa však opäť zhoršili po občianskej vojne v Tigraji v rokoch 2020 až 2022.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Exšéfa polície budú súdiť v súvislosti s útokom v Spišskej Starej Vsi

Na pracovisku Okresného súdu Poprad v Kežmarku sa má 15. októbra začať pojednávanie s bývalým riaditeľom policajného oddelenia v Spišskej Starej Vsi M. G. Čelí obžalobe z marenia úlohy verejným činiteľom v súvislosti s tragickým útokom na miestnom gymnáziu z januára 2025.

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ho obvinil v marci minulého roka. Podľa inšpekcie závažné informácie o žiakovi nesprávne vyhodnotil ako také, ktoré nemajú trestnoprávny význam, a nekonal z úradnej povinnosti.

Útočník sa vraj niekoľko dní pred tragédiou vyhrážal spolužiačkam prostredníctvom SMS správ. Polícia jeho konanie vyhodnotila ako šikanu, nie ako trestný čin.

Policajného riaditeľa po útoku odvolali pre zistenia o neprijatí dostatočných preventívnych opatrení. Vo funkcii skončil aj vtedajší policajný prezident Ľubomír Solák.

Pri útoku 16. januára 2025 zahynuli zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, ďalšia žiačka utrpela zranenia. Špecializovaný trestný súd koncom septembra uznal útočníka Samuela Straška za vinného a uložil mu trest odňatia slobody na 25 rokov s maximálnym stupňom stráženia. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Palestínčania plánujú odložiť parlamentné voľby na rok 2027

Palestínske parlamentné voľby naplánované na 28. novembra pravdepodobne odložia na september 2027. Vyplýva to z listu palestínskeho viceprezidenta Husajna aš-Šajcha francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Jeanovi-Noëlovi Barrotovi, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Dôvodom je zhoršujúca sa bezpečnostná, politická a hospodárska situácia na palestínskych územiach. Podľa listu nie sú vytvorené podmienky na slobodné a dôveryhodné hlasovanie.

Palestínski predstavitelia očakávali, že americká mierová iniciatíva povedie k stiahnutiu izraelských jednotiek z Gazy, odzbrojeniu Hamasu a nasadeniu medzinárodných síl. Počítali tiež s obmedzením násilia izraelských osadníkov a uvoľnením palestínskych finančných prostriedkov zadržiavaných Izraelom.

Keďže sa tieto očakávania nenaplnili, prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi odporučili presunúť voľby na prvú polovicu septembra 2027.

Francúzsko zdôraznilo, že uskutočnenie volieb je nevyhnutné na obnovenie legitimity palestínskeho vedenia.

Palestínčania naposledy hlasovali v prezidentských voľbách v roku 2005 a parlamentných v roku 2006. Abbás vládne dekrétmi od vypršania svojho mandátu v roku 2009.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.