Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Palestínčania plánujú odložiť parlamentné voľby na rok 2027

Palestínske parlamentné voľby naplánované na 28. novembra pravdepodobne odložia na september 2027. Vyplýva to z listu palestínskeho viceprezidenta Husajna aš-Šajcha francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Jeanovi-Noëlovi Barrotovi, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Dôvodom je zhoršujúca sa bezpečnostná, politická a hospodárska situácia na palestínskych územiach. Podľa listu nie sú vytvorené podmienky na slobodné a dôveryhodné hlasovanie.

Palestínski predstavitelia očakávali, že americká mierová iniciatíva povedie k stiahnutiu izraelských jednotiek z Gazy, odzbrojeniu Hamasu a nasadeniu medzinárodných síl. Počítali tiež s obmedzením násilia izraelských osadníkov a uvoľnením palestínskych finančných prostriedkov zadržiavaných Izraelom.

Keďže sa tieto očakávania nenaplnili, prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi odporučili presunúť voľby na prvú polovicu septembra 2027.

Francúzsko zdôraznilo, že uskutočnenie volieb je nevyhnutné na obnovenie legitimity palestínskeho vedenia.

Palestínčania naposledy hlasovali v prezidentských voľbách v roku 2005 a parlamentných v roku 2006. Abbás vládne dekrétmi od vypršania svojho mandátu v roku 2009.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vo Francúzsku našli dva ukradnuté Renoirove obrazy

Francúzska polícia našla dva obrazy impresionistu Pierra-Augusta Renoira v hodnote niekoľkých miliónov dolárov, ktoré pred mesiacom ukradli z múzea na Azúrovom pobreží. V súvislosti s krádežou zadržali šesť podozrivých, oznámil v piatok starosta mesta Cagnes-sur-Mer Bryan Masson.

Páchatelia sa 8. septembra nadránom dostali do areálu Renoirovho múzea cez otvor vyrezaný v záhradnom plote a následne prenikli do budovy oknom.

Ukradli obrazy Madame Colonna Romano a Mladá žena pri studni, ktoré patria parížskemu múzeu Orsay a do Cagnes-sur-Mer ich zapožičali.

Zlodeji odniesli aj ďalšie dve diela, Madame Pichon a Coco číta, pričom druhé z nich zachytáva Renoirovho syna Clauda. Pri úteku pred privolanou políciou ich však odhodili v záhrade.

Starosta označil nájdenie obrazov za veľkú radosť a úľavu pre mesto a jeho obyvateľov. Prokuratúra v Marseille zatiaľ neposkytla podrobnosti o okolnostiach, za akých sa podarilo ukradnuté diela nájsť.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Odporcovia elektrárne Málinec sa obrátili na Najvyšší správny súd

Občianske organizácie nesúhlasiace s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky podali kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Napadli rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave, ktorý ich žalobu odmietol z procesných dôvodov.

Združenia Čechánky, Slatinka, Via Iuris a Klima Fokus namietajú, že súd nepreskúmal zákonnosť postupu vlády a ministerstva životného prostredia pri príprave projektu a jeho vyhlásení za významnú investíciu.

Podľa organizácií rozhodnutie obmedzuje prístup verejnosti k súdnej ochrane v environmentálnych otázkach a môže byť v rozpore s Aarhuským dohovorom.

Správny súd žalobu odmietol s odôvodnením, že uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu v správnom súdnictve. Ministerstvo životného prostredia už skôr poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré podľa rezortu potvrdilo súlad doterajšieho postupu štátu a investora s ústavou a zákonmi.

Projekt, ktorý vláda začiatkom roka 2026 vyhlásila za významnú investíciu, podporujú niektoré samosprávy. Výhrady voči nemu však vyjadrili občianske iniciatívy aj 132 odborníkov z viacerých vedných odborov.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Kuffa bude požadovať vrátenie odmien vyplatených za Tarabu

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa bude požadovať vrátenie vyplatených odmien a preverenie hospodárnosti ich vyplácania. Avizuje aj vyvodzovanie zodpovednosti voči bývalému ministrovi Tomášovi Tarabovi.

Audit podľa rezortu ukázal, že dvaja zamestnanci z Tarabovho bezprostredného okolia dostali v roku 2026 odmeny, každý v súhrnnej výške presahujúcej 100-tisíc eur. Za prvých deväť mesiacov rezort celkovo vyplatil na odmenách viac ako dva milióny eur.

Kuffa kritizoval, že príjem jedného úradníka za deväť mesiacov dosiahol takmer 160-tisíc eur. Odmietol Tarabovo tvrdenie, že aj on v minulosti dostával podobné odmeny. Exministra zároveň obvinil zo zastrašovania a snahy kriminalizovať ho. Podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Vyplatené odmeny kritizoval aj šéf SNS Andrej Danko, ktorý súhlasí s ich vrátením. Podľa vlastných slov sa s premiérom Robertom Ficom (Smer) dohodol na zavedení stropu na odmeny štátnych úradníkov.

Opozičné Hnutie Slovensko avizovalo trestné oznámenie a opätovne predkladá návrh zákona na zastropovanie odmien. Poslanec Július Jakab tvrdí, že takéto odmeny by pri platnosti navrhovaných pravidiel neboli možné.

(tasr, bak)

Minúta  |  

SaS odmieta obnovenie vojenských kontaktov s Ruskom

Opozičná SaS odmieta obnovenie výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskom a Ruskom. Vláde vyčíta aj nepripojenie sa k Torontskému záväzku, ktorý sa týka podpory Ukrajiny a nezákonných presunov ukrajinských detí do Ruska.

Poslanec Juraj Krúpa na piatkovej tlačovej konferencii spochybnil argumenty koalície, podľa ktorých sa má ruský generál na Slovensku starať o vojnové hroby, zatiaľ čo slovenský pridelenec v Moskve bude vykonávať spravodajskú činnosť v prospech spojencov.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková upozornila, že komuniké z Toronta podporili všetky členské krajiny Európskej únie okrem Slovenska. Kritizovala ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), ktorý sa podľa nej odvoláva na medzinárodné právo, no krajina zostáva bokom od iniciatívy za návrat unesených detí. Pripomenula aj medzinárodný zatykač na Vladimira Putina.

Podľa portálu Aktuality.sk Slovensko obnoví vojenské kontakty s Ruskom po štyroch rokoch. Premiér Robert Fico (Smer) to mal Putinovi prisľúbiť v máji. Do Moskvy už malo Slovensko vyslať dvoch vojakov, do Bratislavy smeruje ruský dôstojník.

Spoločný záväzok podpísali viaceré krajiny a medzinárodné inštitúcie koncom septembra. Podporuje nezávislosť a slobodu Ukrajiny a vyjadruje znepokojenie nad nezákonnými presunmi ukrajinských detí do Ruska.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Energopomoc zostane adresná, Slovensko má dosť plynu na zimu

Energopomoc zostane aj v roku 2027 adresná, oznámila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Pri poskytovaní energošekov bude štát naďalej zohľadňovať príjmy domácností aj rast nákladov na teplo v jednotlivých lokalitách.

Ministerka upozornila, že plošná pomoc by mohla viesť k právnym krokom Európskej komisie. Premiér Robert Fico (Smer) pritom koncom septembra kritizoval zmätky pri adresnej energopomoci a vyslovil sa za takzvané helikoptérové peniaze pre celé Slovensko.

Saková zároveň uviedla, že krajina je pripravená na vykurovaciu sezónu. Dodávky plynu zabezpečuje zmluva s Gazpromom platná do septembra 2027 aj viaceré krátkodobé kontrakty. V zásobníkoch má Slovensko 17,5 terawatthodiny plynu, čo predstavuje približne 35 percent spotreby. Zásoby majú slúžiť aj ako poistka pri výpadkoch dodávok.

Slovensko plánuje aj v roku 2027 dovážať ruskú ropu, na čo bude podľa ministerky potrebovať výnimky z prípadných amerických sankcií. Počas návštevy USA vysvetľovala, že alternatívou k ropovodu Družba je iba Adria, ktorej kapacita zatiaľ neprešla potrebnými testami.

Americká strana podľa nej prejavila pochopenie pre slovenské diverzifikačné plány. Rokovala aj o možnostiach dovozu americkej ropy za prijateľné ceny.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.