Vyhlásenie o solidarite s Poľskom

English and Polish translation below.

V posledných týždňoch eskaloval spor medzi orgánmi Európskej únie a Poľskom. Spor trvá niekoľko rokov a jeho predmetom je poľská reforma súdnictva, niektoré opatrenia poľských miest a územných celkov na podporu tradičnej rodiny, respektíve rozhodnutie poľského ústavného súdu o zvýšenej ochrane nenarodeného ľudského života zákazom eugenických potratov.

Orgány EÚ uvalili na Poľsko finančné sankcie a pripravujú ďalšie. To všetko robia pod heslami ochrany vlády zákona a ochrany hodnôt, na ktorých EÚ stojí.

Na obranu Poľska uvádzame, že táto krajina už desaťročia čelí nevraživej mediálnej kampani, ktorá vytvára o jej politickom živote obraz krajiny, v ktorej je údajne demokracia ohrozená autoritárskym režimom.

Tento obraz je falošný. Nemusíme vo všetkom súhlasiť s politikou poľských vlád, ale vidíme, že Poľsko je demokratická, slobodná krajina, kde dochádza k bezproblémovému striedaniu vlád v slobodných voľbách.

Máloktorý národ sa tak zaslúžil o to, že po páde komunizmu dnes môžeme žiť v zjednotenej Európe ako Poliaci. Je absurdné, že práve Poľsko so svojou tradíciou obrany slobody je zatláčané do pozície problémovej krajiny.

Na eskalovaní konfliktu nesú svoj podiel orgány EÚ. Rezolúcie Európskeho parlamentu útočia na Poľsko a vznášajú voči nemu požiadavky v oblastiach, kde rozhodovanie podľa poľského práva i práva EÚ spadá do právomoci Poľska. Tieto rezolúcie obsahujú také interpretácie diania v Poľsku v oblasti ochrany života a rodiny, ktoré nezodpovedajú pravde.

Podobne postkomunistické súdnictvo predstavuje problém všade v krajinách po páde komunizmu a niet dôvodu snahu vlád riešiť tento problém ihneď vydávať za krok proti nezávislosti súdov. Žiadne dôkazy o strate nezávislosti poľských súdov neboli predložené. I tu platí, že oblasť súdnictva spadá do kompetencie poľských vlád.

Poburujúco pôsobí metóda, ktorú orgány EÚ pri nátlaku na Poľsko zvolili. Je to metóda finančného vydierania. Západné krajiny prežívali v období studenej vojny nárast blahobytu, zatiaľ čo občania východoeurópskych krajín prinášali v zápase s komunizmom obete v podobe perzekúcií. Potom, čo tieto obete priniesli plody v podobe pádu komunizmu a následného zjednocovania Európy, občania východnej Európy znášali bolestivú ekonomickú transformáciu, pričom západoeurópske krajiny si rozšírili svoje trhy smerom na východ. A dnes si bohatý západ EÚ ešte trúfa chudobnejšie členské štáty finančne postihovať. Preto, lebo majú na niektoré veci iný názor. Niektorým predstaviteľom orgánov EÚ chýba historická pamäť.   

Za skutočnú príčinu dlhoročného mediálneho a politického nátlaku na Poľsko považujeme to, že Poľsko, tak ako neraz vo svojich dejinách, obhajuje právo svojich občanov žiť vo svojej krajine a v Európe podľa svojich dlhodobých historických tradícií a overených hodnôt. Tieto tradície a hodnoty sú trvácnejšie ako módne politické trendy, ktoré boli ešte len pred pár desaťročiami cudzie i terajším kritikom Poľska. Snahu Poľska o obhajobu tohto práva svojich občanov podporujeme a vyjadrujeme našu solidaritu s Poľskom.

Vyzývame orgány EÚ k zmene prístupu, k rozumnej zdržanlivosti bez eskalácie konfliktu a bez vyhrážania sa Poľsku ďalšími sankciami, a vyzývame ich ku krokom, ktoré konflikt vyriešia. Zvyšovanie nátlaku na Poľsko totiž k riešeniu nepovedie.

V Bratislave 4. novembra 2021

Signatári:

Vladimír Palko, bývalý minister vnútra, publicista

Božidara Turzonovová, herečka, vysokoškolská profesorka

František Mikloško, bývalý predseda Slovenskej národnej rady

Jaroslav Daniška, šéfredaktor denníka Štandard

Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády

Martin Homza, historik, vysokoškolský profesor

Rudolf Bauer, bývalý primátor Košíc a predseda Košického samosprávneho kraja

Milan Bočkay, výtvarník

Štefan Bučko, herec, vysokoškolský pedagóg

Anton Chromík, advokát a pro-rodinný aktivista

Oliver Andrássy, humorista

Peter Horák, matematik, vysokoškolský profesor

Dušan Škvarna, historik, vysokoškolský profesor

Ján Zambor, básnik, literárny vedec, vysokoškolský profesor

Pavol Hric, zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach

Juraj Šúst, publicista, pôsobí v treťom sektore

Pavol Rankov, spisovateľ

Marián Kuna, filozof, vysokoškolský pedagóg

Anton Hykisch, bývalý veľvyslanec a spisovateľ

Poľský preklad textu:

List w obronie Polski

W ostatnich tygodniach nasilił się spór między instytucjami Unii Europejskiej a Polską. Spór trwa kilka lat i dotyczy polskiej reformy sądownictwa, niektórych działań polskich miast i samorządów na rzecz wspierania tradycyjnej rodziny czy decyzji polskiego Trybunału Konstytucyjnego o zwiększeniu zakresu ochrony życia ludzi nienarodzonych poprzez zakaz aborcji eugenicznych.

Instytucje unijne nałożyły na Polskę sankcje finansowe i szykują kolejne. Robią to wszystko pod hasłami ochrony praworządności i ochrony wartości, na których opiera się UE.

W obronie Polski stwierdzamy, że jest to kraj, od dziesięcioleci zmagający się z wrogą kampanią medialną, kreującą obraz jego życia politycznego jako państwa, w którym demokracja jest rzekomo zagrożona przez reżim autorytarny.

Ten obraz jest fałszywy. Nie musimy we wszystkim zgadzać się z polityką polskich rządów, ale widzimy, że Polska jest demokratycznym, wolnym krajem, w którym panuje płynna rotacja rządów w wolnych wyborach.

Niewiele narodów – tak jak Polacy – przyczyniło się do tego, że po upadku komunizmu możemy żyć dziś w zjednoczonej Europie. To absurd, że Polska ze swą tradycją obrony wolności jest spychana do roli kraju problematycznego.

W eskalowaniu tego konfliktu mają swój udział instytucje UE. Rezolucje Parlamentu Europejskiego atakują Polskę i podnoszą wobec niej żądania w obszarach, w których podejmowanie decyzji, na gruncie prawa polskiego i unijnego, należy do kompetencji Polski. Rezolucje te zawierają niezgodne z prawdą interpretacje tego, co dzieje się w Polsce w dziedzinie ochrony życia i rodziny.

Podobnie postkomunistyczne sądownictwo jest problemem we wszystkich krajach po upadku komunizmu i nie ma dowodu, aby próby rozwiązania tego problemu przez władze, były krokiem przeciw niezależności sądownictwa. Nie przedstawiono żadnych dowodów na utratę niezależności przez polskie sądy. W tym przypadku też jest prawdą jest, iż sądownictwo należy do kompetencji władz polskich.

Sposób, w jaki instytucje unijne wywierają presję na Polskę, jest skandaliczny. Jest to metoda szantażu finansowego. Kraje zachodnie doświadczyły wzrostu dobrobytu w okresie zimnej wojny, podczas gdy obywatele krajów Europy Wschodniej ponosili ofiary w walce z komunizmem w formie różnych prześladowań. Po tym, jak ofiary te przyniosły owoce w postaci upadku komunizmu i późniejszego zjednoczenia Europy, mieszkańcy Europy Wschodniej przeszli bolesną transformację gospodarczą, a kraje Europy Zachodniej rozszerzyły swoje rynki na wschód. A dziś bogaty zachód UE ma śmiałość karać finansowo biedniejsze państwa członkowskie. Dlatego że mają w niektórych sprawach inne zdanie. Niektórym przedstawicielom instytucji unijnych brak pamięci historycznej.

Uważamy, że prawdziwą przyczyną wieloletniej presji medialnej i politycznej na Polskę jest to, że Polska – tak jak często bywało w jej historii – broni prawa swoich obywateli do życia we własnym kraju i w Europie zgodnie ze swoimi wieloletnimi tradycjami historycznymi i sprawdzonymi wartościami. Te tradycje i wartości są trwalsze niż modne trendy polityczne, które jeszcze kilkadziesiąt lat temu były obce także obecnym krytykom Polski. Popieramy wysiłki Polski w obronie prawa swoich obywateli oraz wyrażamy naszą solidarność z Polską.

Wzywamy instytucje UE do zmiany swego podejścia, do zachowania rozsądnej powściągliwości bez eskalacji konfliktu i bez grożenia Polsce dalszymi sankcjami oraz do podjęcia kroków w celu rozwiązania konfliktu. Rosnąca presja na Polskę nie doprowadzi do rozwiązania.

Preložil Grzegorz Górny, text vyšiel na portáli wPolityce.pl.

Anglický preklad textu:

Declaration of solidarity with Poland

In recent weeks, the dispute between the European Union authorities and Poland has escalated. The dispute has been going on for several years and its subject is the Polish judicial reform, some measures taken by Polish cities and local authorities to support the traditional family, as well as the decision of the Polish Constitutional Court to increase the protection of unborn human life by banning eugenic abortions.

The EU authorities have imposed financial sanctions on Poland, and there is more to come. They are doing all of this in the name of rule of law and in the name of the values on which the EU is based.

In defence of Poland, we note that this country is facing a decades-long hostile media campaign which seeks to create a distorted image of its political life, portraying Poland as a country where democracy is supposedly under threat from an authoritarian regime.

This image is false. We do not have to agree with the policies of Polish governments on everything, but we can see that Poland is a democratic, free country where there is a smooth change of government in free elections.

That we can today, after the fall of Communism, live in a united Europe is to the credit of Poland more than to the credit of any other single nation. It is therefore absurd that it is precisely Poland, with its tradition of defending freedom, which is being relegated to the position of a problem country.

The EU institutions have their share in the escalation of the conflict. The European Parliament’s resolutions attack Poland and make demands on it in areas where, under both Polish and EU law, decision-making falls within Poland’s competence. These resolutions contain interpretations of what is happening in Poland in the area of the protection of life and the family that do not correspond to the truth.

Similarly, the post-communist judiciary is a problem everywhere in the countries after the fall of Communism, and there is no reason why governments‘ efforts to tackle this problem should immediately be seen as a move against the independence of the courts. No evidence of a loss of independence of the Polish courts has been presented. Again, the judiciary falls within the competence of Polish governments.

The method chosen by the EU authorities to put pressure on Poland is outrageous. It is a method of financial blackmail. The countries of Western Europe experienced a surge of prosperity during the Cold War, while the citizens in the countries of Eastern Europe made sacrifices in the form of persecution in the struggle against Communism. After these sacrifices bore fruit in the form of the fall of Communism and the subsequent reunification of Europe, the citizens of Eastern Europe endured a painful economic transformation, while Western European countries expanded their markets eastwards. And today, the rich West of the EU still dares to penalise the poorer Member States financially. Simply because in some matters, they dare to have a different view. Some of the representatives of the EU institutions lack historical memory.

We consider the real cause of the decades-long media and political pressure on Poland to be the fact that Poland, as it has done so many times in its history, is defending the right of its citizens to live in their country and in Europe according to its long-standing historical traditions and proven values. These traditions and values are more enduring than fashionable political trends which, only a few decades ago, were alien even to Poland’s current critics. We support Poland’s efforts to defend this right of its citizens and express our solidarity with Poland.

We call on the EU authorities to change their approach, to exercise reasonable restraint without escalating the conflict and without threatening Poland with further sanctions, and we call on them to take steps to resolve the conflict. Increasing pressure on Poland, alas, will not lead to a solution.

In Bratislava, 4 November 2021

Signatories:

Vladimír Palko, former Minister of the Interior, publicist

Božidara Turzonovová, actress, university professor

František Mikloško, former President of the Slovak National Council

Jaroslav Daniška, editor-in-chief of the daily Štandard

Ján Čarnogurský, former Prime Minister

Martin Homza, historian, university professor

Rudolf Bauer, former mayor of Košice and president of the Košice Self-Governing Region

Milan Bočkay, painter

Štefan Bučko, actor, university lecturer

Anton Chromík, lawyer and pro-family activist

Oliver Andrássy, humorist

Peter Horák, mathematician, university professor

Dušan Škvarna, historian, university professor

Ján Zambor, poet, literary scholar, university professor

Pavol Hric, founder of the Museum of the Victims of Communism in Košice

Juraj Šúst, publicist, works in the third sector

Pavol Rankov, writer

Marián Kuna, philosopher, university lecturer

Anton Hykisch, former Ambassador and writer

Preložil Samuel Trizuljak.