Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident podpísal zmeny vo financovaní sociálnych služieb

Prezident Peter Pellegrini v pondelok podpísal novelu zákona o sociálnych službách, ktorá od budúceho roka mení ich financovanie, kontrolu využívania verejných peňazí aj podporu poskytovateľov.

Novela presnejšie rozlišuje medzi poskytovateľmi sociálnych služieb podľa toho, či ich poskytujú s cieľom dosiahnuť zisk alebo bez neho. Poskytovatelia služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme budú môcť primeraný zisk využívať iba na zvyšovanie kvality služieb a rozvoj odborných činností.

Zároveň budú musieť predkladať rozpočty a zúčtovania. Ak verejné príspevky presiahnu skutočné náklady vrátane primeraného zisku, prebytok vrátia ministerstvu. Pri nepredložení zúčtovania budú musieť vrátiť všetky prijaté verejné prostriedky za daný rok.

Štát zároveň zavedie príspevok na kompenzáciu nevymožiteľných pohľadávok. Neformálni opatrovatelia budú môcť po úmrtí odkázanej osoby za zákonom stanovených podmienok získať jednorazový príspevok vo výške dvojnásobku mesačného príspevku na pomoc pri odkázanosti.

Od apríla 2027 sa maximálna kapacita dvoch druhov zariadení zvýši zo 40 na 100 ľudí. Služby však budú musieť poskytovať v samostatných skupinách najviac po 20 prijímateľov.

Väčšina novely nadobudne účinnosť 31. decembra 2026.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Na výstavbu nemocníc má ísť budúci rok 900 miliónov eur

Na výstavbu nemocníc má v roku 2027 smerovať približne 900 miliónov eur. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) na pondelkovej tlačovej konferencii informoval, že ide o hlavnú prioritu budúcoročného rozpočtu rezortu. Podľa neho sú všetky potrebné zdroje na dokončovanie nemocníc rozpočtovo kryté.

Peniaze majú smerovať najmä na dofinancovanie výstavby nemocníc v Martine a Banskej Bystrici, nadstavbu detskej nemocnice v Košiciach či výstavbu nemocnice Milana Rastislava Štefánika v bratislavských Vajnoroch. Rozpočet počíta aj s investíciami do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku.

Na zdravotníctvo má v budúcom roku celkovo smerovať približne 11 miliárd eur. Šaško pripomenul, že výdavky na mzdy v zdravotníctve majú medzi rokmi 2023 a 2027 vzrásť o 86 percent. V rokoch 2027 až 2029 má na ne smerovať ďalšia miliarda eur.

Minister zároveň oznámil, že koncom novembra sa v Piešťanoch uskutoční stretnutie ministrov zdravotníctva krajín Vyšehradskej štvorky. Rokovať majú o duševnom zdraví, personálnych kapacitách a dostupnosti kritických liekov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Železničný uzol Žilina vrátia do pôvodného režimu

Po takmer dvoch týždňoch ukončia 13. októbra mimoriadny režim vlakovej dopravy cez žilinský železničný uzol zavedený po požiari infraštruktúry z 30. septembra.

Železnice Slovenskej republiky po úspešných záťažových skúškach trakčného napájania obnovia prevádzku v pôvodnom režime o 8.00.

„Záťažové skúšky pri zapnutom trakčnom napájaní, ktoré sa uskutočňovali počas víkendu a v pondelok, dopadli bez problémov. Od utorka 13. októbra 2026 od 8.00 preto obnovujeme prevádzku v režime, ktorý platil pred požiarom,“ informovali.

Doplnili, že v najbližších dňoch budú odborníci naďalej dôkladne monitorovať procesy a činnosti v uzle, aby mohli v prípade neštandardnej situácie okamžite zasiahnuť. „Príčina požiaru zatiaľ nie je známa. Na jej objasnení spolupracujeme aj s nezávislým znalcom. Po doručení znaleckého posudku budeme verejnosť podrobne informovať,“ dodali.

Mimoriadny režim v žilinskej železničnej stanici trval od 30. septembra. Železničná spoločnosť Slovensko ako dopravca prispôsobila vedenie vlakov možnostiam železničnej infraštruktúry. V upravenom režime jazdili diaľkové vlaky a pri ich prejazde cez žilinský uzol využívali rušne nezávislej trakcie. Viaceré regionálne vlaky odriekli, osobné vlaky nahradila autobusová doprava.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Otázka cirkevných matrík ovplyvní štáty Európskej únie

Generálna advokátka Laila Medinová v prebiehajúcom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie (CJEU) vo veci C-12/25, Bisdom Gent pripustila, že GDPR sa môže vzťahovať aj na krstné matriky a za určitých okolností môže vzniknúť právo na vymazanie osobných údajov. Európski biskupi varujú, že takýto prístup by mohol zasiahnuť do fungovania Cirkvi aj jej chápania sviatostí.

Prípad sa začal požiadavkou Belgičana, ktorý bol ako dieťa pokrstený v Katolíckej cirkvi. Neskôr požiadal diecézu Gent, aby zo všetkých fyzických aj elektronických matrík a archívov odstránila jeho údaje. Diecéza jeho odchod z Cirkvi zaznamenala v krstnej matrike. Jeho údaje prečiarkla, ponechala ich však čitateľné.

Muž s takýmto riešením nesúhlasil a obrátil sa na belgický úrad na ochranu osobných údajov. Ten nariadil diecéze osobné údaje vymazať. Diecéza rozhodnutie napadla na súde a belgický súd sa následne obrátil na Súdny dvor Európskej únie. Ten má vyriešiť otázku, ktorá môže mať dôsledky aj za hranicami Belgicka.

Medinová zverejnila svoje stanovisko 1. októbra. Dospela k záveru, že krstná matrika obsahuje štruktúrovaný súbor osobných údajov a spadá preto pod GDPR. Samotná autonómia cirkví podľa nej neznamená, že by boli krstné matriky z pôsobnosti európskych pravidiel ochrany osobných údajov vyňaté. To však ešte neznamená, že každý, kto o to požiada, musí byť z matriky automaticky vymazaný.

Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) upozornila, že navrhované riešenie by mohlo vytvoriť značnú právnu neistotu pre cirkevné inštitúcie vo všetkých členských štátoch EÚ. Krstné matriky pritom označuje za jednu zo základných súčastí vnútorného fungovania Cirkvi.

Z pohľadu Cirkvi preto krstná matrika nie je členským zoznamom, z ktorého sa človek po odchode z organizácie jednoducho vyčiarkne. Rozsudok však môže byť významný aj mimo Belgicka. Súdny dvor totiž odpovedá na otázky týkajúce sa výkladu európskeho práva a jeho rozhodnutie bude relevantné aj pre vnútroštátne súdy, ktoré by v budúcnosti riešili podobný spor.

(red)

Minúta  |  

Asociácia nemocníc žiada oddlženie aj pre neštátne zariadenia

Nemocnice na Slovensku by mali v prvom štvrťroku 2027 prejsť oddlžením. Ich celkový dlh presiahol 1,5 miliardy eur. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko.

Asociácia požaduje, aby sa o oddlženie mohli rovnako ako štátne nemocnice uchádzať aj súkromné zariadenia či nemocnice, ktoré spravujú kraje a neziskové organizácie. Podľa Petka to minulý týždeň prisľúbil štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko. Konkrétne pravidlá však ANS zatiaľ nepozná.

Petko upozornil, že bez oddlženia by fakultné a univerzitné nemocnice nedokázali zabezpečiť základnú zdravotnú starostlivosť. Zároveň kritizoval absenciu mechanizmu, ktorý by zabránil ďalšiemu zadlžovaniu.

Asociácia vyjadrila výhrady aj k návrhu rozpočtu zdravotníctva na rok 2027. Podľa viceprezidenta Igora Pramuka počíta s navýšením o 540 miliónov eur, z čoho 357 miliónov predstavuje rast miezd. Inštitúcia žiada, aby rozpočet jasne vyčlenil aj 149 miliónov eur na potreby nemocníc, ktoré združuje. Kritizuje aj krátky čas na pripomienkovanie návrhu.

Jej predstavitelia zároveň podporujú rozšírenie kompetencií zdravotných sestier s vysokoškolským vzdelaním, ktoré by mohli prevziať časť starostlivosti, ktorú dnes zabezpečujú lekári.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Šéf českej tajnej služby varuje pred ruskými útokmi na štáty NATO

Rusko by sa v priebehu niekoľkých mesiacov mohlo uchýliť k riskantnejším a závažnejším operáciám na území členských štátov NATO, ktoré podporujú Ukrajinu. V pondelok pred tým varoval riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka. Moskva si podľa neho zrejme osvojuje taktiku „eskalácie s cieľom deeskalácie“.

Na bezpečnostnej konferencii v parlamente povedal, že by mohlo ísť o sabotáže proti zariadeniam súvisiacim s pomocou Ukrajine, dronové či raketové útoky na sklady zbraní určených pre Kyjev alebo v krajnom prípade aj o obmedzenú vojenskú operáciu proti niektorému zo susedných členských štátov NATO.

Koudelka však zdôraznil, že hrozba takéhoto vojenského zásahu momentálne nie je bezprostredná, keďže Rusko sústreďuje všetky svoje sily na Ukrajine.

Česká tajná služba podľa neho nemá konkrétne informácie o priamej hrozbe pre Česko, pozorne však sleduje aktivity namierené proti krajine a jej spojencom. Cieľom ruských hybridných aktivít je podľa Koudelku oslabiť jednotu NATO.

Ruský prezident Vladimir Putin tento mesiac vyhlásil, že Moskva neplánuje zaútočiť na žiadnu európsku krajinu a chce s nimi pokojne spolunažívať. Rusko opakovane odmieta aj obvinenia zo sabotáží a z hybridných operácií.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.