Bjørn Lomborg

Posledných 75 rokov prinieslo najväčší nárast životnej úrovne v dejinách ľudstva. Za posledné desaťročie sa však tento pokrok výrazne spomalil. Stalo sa to práve v období, keď bohaté krajiny presunuli svoju pozornosť na boj proti klimatickej zmene. Nie je to náhoda a tento prístup sa musí zmeniť.

Stačí sa pozrieť na vývoj extrémnej chudoby, ktorá sa dlho definovala ako život s menej než jedným dolárom na deň. V roku 1950 žila podľa historických odhadov Svetovej banky v extrémnej chudobe viac ako polovica svetovej populácie. Dnes sa jej hranica stanovuje na tri doláre na osobu denne v parite kúpnej sily roku 2021, pričom pod týmto prahom sa podľa údajov z roku 2024 nachádza 10,1 percenta ľudí. Ide o najnižšie číslo od začiatku zaznamenávania týchto údajov.

Výrazne sa zlepšil aj prístup k vzdelaniu. Podľa historických odhadov a projekcií sa priemerný počet rokov formálneho vzdelávania ľudí vo veku 15 až 64 rokov takmer strojnásobil – z 3,2 roka na takmer deväť rokov. Prudko vzrástol aj prístup k elektrickej energii. Samozrejme, mnohé problémy stále pretrvávajú, no pokrok, ktorý ľudstvo dosiahlo, je mimoriadny.

V posledných rokoch sa však tempo rozvoja výrazne spomalilo. Po takmer dvoch storočiach postupného znižovania chudoby sa počet ľudí žijúcich v chudobe od roku 2016 prakticky nezmenil. Podľa Svetovej banky sa tempo globálneho pokroku spomalilo na najnižšiu úroveň od roku 1950.