Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyberútok ochromil stavbu tunela medzi Nemeckom a Dánskom

Kybernetický útok výrazne narušil výstavbu tunela pod Fehmarnským prielivom, ktorý má spojiť Nemecko s Dánskom. Hekeri vyradili počítačové systémy medzinárodného stavebného konzorcia Femern Link Contractors (FLC), v dôsledku čoho sa práce na rozsiahlom stavenisku pri dánskom Rødbyhavne z veľkej časti zastavili.

Incident potvrdila 13. októbra dánska štátna spoločnosť Sund & Bælt. Zamestnanci dostali pokyn nezapínať počítače, nepoužívať firemnú sieť ani e-maily. Nefungovala ani elektronická kontrola vstupu na stavenisko, preto pracovníkov registrovali ručne. Podľa dánskych médií zostalo mimo prevádzky aj niekoľko stavebných plavidiel závislých od digitálnych systémov.

Zatiaľ nie je známe, kto za útokom stojí, akým spôsobom bol vykonaný ani ako dlho potrvajú jeho následky.

Približne 18-kilometrový tunel pod Baltským morom má prepojiť dánsky ostrov Lolland s nemeckým Fehmarnom. Bude obsahovať štvorprúdovú diaľnicu a dve železničné koľaje. Cesta autom má trvať desať minút, vlakom sedem.

Projekt už pred kybernetickým útokom čelil približne dvojročnému meškaniu pre technické problémy a ďalšie obmedzenia. Pôvodne plánované otvorenie v roku 2029 preto odložili, nový termín zatiaľ neurčili.

(red)

Minúta  |  

Britskí vojaci nacvičovali znovudobytie Falklandských ostrovov

Britskí vojaci absolvovali na Falklandských ostrovoch rozsiahle cvičenie zamerané na ich znovudobytie v prípade nepriateľského obsadenia. Približne 150 výsadkárov sa zapojilo do šesťdňového výcviku spolu s asi stovkou miestnych záložníkov, informuje Telegraph.

Cvičenie simulovalo obojživelnú operáciu podobnú britskému vylodeniu počas vojny o Falklandy v roku 1982. Vojaci sa z hliadkovej lode HMS Medway presunuli na pobrežie v nafukovacích člnoch, následne absolvovali približne 32-kilometrový presun a zaútočili na komunikačný uzol. Podporovali ich stíhačky Typhoon.

Výcvik sa uskutočnil v čase zvýšeného napätia s Argentínou. Prezident Javier Milei minulý mesiac vyhlásil, že jeho krajina môže konať rýchlo s cieľom „získať späť“ ostrovy, ktoré Buenos Aires považuje za svoje územie pod nezákonnou britskou okupáciou.

Britský premiér Andy Burnham následne uviedol, že Londýn urobí „čokoľvek, čo bude potrebné“, aby rešpektoval vôľu obyvateľov Falklandov zostať pod britskou správou. V referende v roku 2013 za zachovanie štatútu britského zámorského územia hlasovalo 99,8 percenta účastníkov.

Na ostrovoch je trvalo umiestnených približne 150 príslušníkov britskej armády. Ich obranu zabezpečujú aj štyri stíhačky Typhoon, systém protivzdušnej obrany Sky Sabre a hliadková loď.

(mja)

Minúta  |  

Pacient na Kramároch udieral sestru do hlavy a škrtil ju

Dvadsaťtriročná zdravotníčka zostala po utorkovom útoku na urgentnom príjme v bratislavskej nemocnici práceneschopná. Opitého muža, ktorého priviezli záchranári, požiadala, aby namiesto čakárne vykonal potrebu na toalete. Podľa nemocnice sa predtým pohyboval obnažený a obťažoval pacientov aj personál.

Po upozornení ju udrel do hlavy a začal škrtiť. Utrpela poranenia tváre, škrabance, podliatiny, opuchy aj psychickú ujmu. Jej i ďalším zamestnancom ponúkli odbornú psychologickú pomoc.

Polícia agresora odviezla do cely policajného zaistenia. Po niekoľkých hodinách ho opäť priviezli na urgent, odkiaľ ho napokon poslali do nemocnice v Starom Meste.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer upozornil, že násilie voči personálu sa stupňuje. Napadnutá sestra zvažuje, či v práci zostane.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) útok odsúdil a očakáva dôsledné vyšetrenie. Pripomenul, že zdravotníkov chráni zákon a páchatelia môžu čeliť prísnejším trestnoprávnym následkom.

(bak)

Minúta  |  

FIFA chystá zmenu pravidiel po kauze Baloguna

Medzinárodná futbalová federácia FIFA pripravuje zmenu pravidiel po kontroverznom zrušení trestu pre amerického útočníka Folarina Baloguna na letných majstrovstvách sveta.

Podľa ESPN chce zabrániť tomu, aby disciplinárne orgány mohli v budúcnosti rušiť automatické jednozápasové dištance za červenú kartu.

Balogun bol vylúčený 1. júla v zápase proti Bosne a Hercegovine po zákroku na Tarika Muharemoviča. Američania napriek početnej nevýhode zvíťazili 2 : 0. Disciplinárna komisia FIFA následne jeho trest zrušila, takže mohol nastúpiť proti Belgicku, ktorému USA podľahli 1 : 4.

Prípad vyvolal ešte väčšie pochybnosti po priznaní prezidenta Donalda Trumpa, že osobne požiadal šéfa FIFA Gianniho Infantina o preskúmanie trestu. Infantino však odmieta, že by rozhodnutie komisie ovplyvnil.

Návrhom zmeny pravidiel sa má vo štvrtok zaoberať 37-členná Rada FIFA. Viceprezidentka federácie Debbie Hewittová zároveň žiada zverejnenie všetkých dokumentov súvisiacich s prípadom.

Infantino čelí kritike aj pre odložený plán predať súkromným investorom 20-percentný podiel na komerčných aktivitách majstrovstiev sveta.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Obnovíme útoky na ruské ropné rafinérie, avizuje Zelenskyj

V rozhovore pre Financial Times ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina obnoví útoky na ruské ropné rafinérie. „Blok na útoky proti rafinériám sa skončil. Sme hotoví,“ povedal.

Kyjev útoky na ruskú energetickú infraštruktúru na dva dni prerušil po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie.

Zelenskyj však tvrdí, že počas tejto prestávky Ukrajina prestala dostávať americké varovania pred prichádzajúcimi balistickými raketami a spomalila sa aj služba Starlink, čo komplikovalo operácie na fronte.

Podľa Zelenského ukrajinskí vojenskí predstavitelia od amerických partnerov počuli, že ak Kyjev útoky na energetiku nezastaví, Washington obmedzí spravodajskú podporu. Neskôr mala byť situácia vysvetľovaná ako technická porucha, čo Zelenskyj odmietol. „Nebolo to technické. Bola to vôľa,“ povedal.

Ukrajinský prezident zároveň kritizoval snahu Washingtonu uzatvárať obchodné dohody s Moskvou a Trumpov postoj k Vladimirovi Putinovi.

Možnosť ďalšieho zastavenia útokov na energetiku Zelenskyj nevylúčil, ale podmienil ju dodávkou ďalších amerických systémov Patriot. To podľa neho predstavuje minimum, ktoré by bolo pre Kyjev prijateľné.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tóth: Konsolidácia sa z 85 percent prejedla

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore pre denník Postoj tvrdí, že tri kolá konsolidácie štvrtej vlády Roberta Fica (Smer) nepriniesli očakávaný výsledok.

Podľa neho sa až 85 percent prijatých opatrení „prejedlo“ vyššími bežnými výdavkami, takže na skutočné ozdravenie verejných financií zostalo minimum.

Ostro kritizoval aj ministra financií Ladislava Kamenického (Smer). Za zavádzajúce označil jeho tvrdenia, že vláda znížila deficit zo 6,5 na necelých päť percent HDP, keďže pôvodných 6,5 percenta bolo iba starým odhadom úradníckej vlády. Tóth tvrdí, že „ľudia na ministerstve financií sa kvôli takejto argumentácii za svojho ministra hanbia“.

Za problém považuje aj štruktúru konsolidácie. Vláda podľa neho príliš zaťažila dane a ekonomickú aktivitu namiesto efektívnejšieho šetrenia na bežných výdavkoch. Aj mechanické proporcionálne zvýšenie daní a zníženie výdavkov by podľa neho prinieslo lepší výsledok než opatrenia prijaté v roku 2026.

Tóth upozorňuje aj na rýchly rast dlhu. V roku 2027 má dosiahnuť približne 100 miliárd eur, pričom bezpečná úroveň je podľa neho okolo 75 miliárd. Budúca vláda by mala deficit čo najskôr znížiť približne na 2,5 percenta HDP, teda nájsť asi 3,7 miliardy eur.

Priestor vidí najmä vo výdavkoch a lepšom zacielení sociálnej pomoci. Na plošné sociálne opatrenia ide podľa neho 4,5 miliardy eur ročne.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.