Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pacient na Kramároch udieral sestru do hlavy a škrtil ju

Dvadsaťtriročná zdravotníčka zostala po utorkovom útoku na urgentnom príjme v bratislavskej nemocnici práceneschopná. Opitého muža, ktorého priviezli záchranári, požiadala, aby namiesto čakárne vykonal potrebu na toalete. Podľa nemocnice sa predtým pohyboval obnažený a obťažoval pacientov aj personál.

Po upozornení ju udrel do hlavy a začal škrtiť. Utrpela poranenia tváre, škrabance, podliatiny, opuchy aj psychickú ujmu. Jej i ďalším zamestnancom ponúkli odbornú psychologickú pomoc.

Polícia agresora odviezla do cely policajného zaistenia. Po niekoľkých hodinách ho opäť priviezli na urgent, odkiaľ ho napokon poslali do nemocnice v Starom Meste.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer upozornil, že násilie voči personálu sa stupňuje. Napadnutá sestra zvažuje, či v práci zostane.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) útok odsúdil a očakáva dôsledné vyšetrenie. Pripomenul, že zdravotníkov chráni zákon a páchatelia môžu čeliť prísnejším trestnoprávnym následkom.

(bak)

Minúta  |  

FIFA chystá zmenu pravidiel po kauze Baloguna

Medzinárodná futbalová federácia FIFA pripravuje zmenu pravidiel po kontroverznom zrušení trestu pre amerického útočníka Folarina Baloguna na letných majstrovstvách sveta.

Podľa ESPN chce zabrániť tomu, aby disciplinárne orgány mohli v budúcnosti rušiť automatické jednozápasové dištance za červenú kartu.

Balogun bol vylúčený 1. júla v zápase proti Bosne a Hercegovine po zákroku na Tarika Muharemoviča. Američania napriek početnej nevýhode zvíťazili 2 : 0. Disciplinárna komisia FIFA následne jeho trest zrušila, takže mohol nastúpiť proti Belgicku, ktorému USA podľahli 1 : 4.

Prípad vyvolal ešte väčšie pochybnosti po priznaní prezidenta Donalda Trumpa, že osobne požiadal šéfa FIFA Gianniho Infantina o preskúmanie trestu. Infantino však odmieta, že by rozhodnutie komisie ovplyvnil.

Návrhom zmeny pravidiel sa má vo štvrtok zaoberať 37-členná Rada FIFA. Viceprezidentka federácie Debbie Hewittová zároveň žiada zverejnenie všetkých dokumentov súvisiacich s prípadom.

Infantino čelí kritike aj pre odložený plán predať súkromným investorom 20-percentný podiel na komerčných aktivitách majstrovstiev sveta.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Obnovíme útoky na ruské ropné rafinérie, avizuje Zelenskyj

V rozhovore pre Financial Times ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina obnoví útoky na ruské ropné rafinérie. „Blok na útoky proti rafinériám sa skončil. Sme hotoví,“ povedal.

Kyjev útoky na ruskú energetickú infraštruktúru na dva dni prerušil po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie.

Zelenskyj však tvrdí, že počas tejto prestávky Ukrajina prestala dostávať americké varovania pred prichádzajúcimi balistickými raketami a spomalila sa aj služba Starlink, čo komplikovalo operácie na fronte.

Podľa Zelenského ukrajinskí vojenskí predstavitelia od amerických partnerov počuli, že ak Kyjev útoky na energetiku nezastaví, Washington obmedzí spravodajskú podporu. Neskôr mala byť situácia vysvetľovaná ako technická porucha, čo Zelenskyj odmietol. „Nebolo to technické. Bola to vôľa,“ povedal.

Ukrajinský prezident zároveň kritizoval snahu Washingtonu uzatvárať obchodné dohody s Moskvou a Trumpov postoj k Vladimirovi Putinovi.

Možnosť ďalšieho zastavenia útokov na energetiku Zelenskyj nevylúčil, ale podmienil ju dodávkou ďalších amerických systémov Patriot. To podľa neho predstavuje minimum, ktoré by bolo pre Kyjev prijateľné.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tóth: Konsolidácia sa z 85 percent prejedla

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore pre denník Postoj tvrdí, že tri kolá konsolidácie štvrtej vlády Roberta Fica (Smer) nepriniesli očakávaný výsledok.

Podľa neho sa až 85 percent prijatých opatrení „prejedlo“ vyššími bežnými výdavkami, takže na skutočné ozdravenie verejných financií zostalo minimum.

Ostro kritizoval aj ministra financií Ladislava Kamenického (Smer). Za zavádzajúce označil jeho tvrdenia, že vláda znížila deficit zo 6,5 na necelých päť percent HDP, keďže pôvodných 6,5 percenta bolo iba starým odhadom úradníckej vlády. Tóth tvrdí, že „ľudia na ministerstve financií sa kvôli takejto argumentácii za svojho ministra hanbia“.

Za problém považuje aj štruktúru konsolidácie. Vláda podľa neho príliš zaťažila dane a ekonomickú aktivitu namiesto efektívnejšieho šetrenia na bežných výdavkoch. Aj mechanické proporcionálne zvýšenie daní a zníženie výdavkov by podľa neho prinieslo lepší výsledok než opatrenia prijaté v roku 2026.

Tóth upozorňuje aj na rýchly rast dlhu. V roku 2027 má dosiahnuť približne 100 miliárd eur, pričom bezpečná úroveň je podľa neho okolo 75 miliárd. Budúca vláda by mala deficit čo najskôr znížiť približne na 2,5 percenta HDP, teda nájsť asi 3,7 miliardy eur.

Priestor vidí najmä vo výdavkoch a lepšom zacielení sociálnej pomoci. Na plošné sociálne opatrenia ide podľa neho 4,5 miliardy eur ročne.

(mja)

Minúta  |  

Nemecko neprestane pomáhať Ukrajine, ale žiada reformy

Nemecko bude naďalej podporovať Ukrajinu, od jej vlády však očakáva ďalšie politické reformy. Vyhlásil to minister financií Lars Klingbeil počas zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Bangkoku. Podľa neho má Kyjev v tejto oblasti stále priestor na zlepšenie.

Klingbeil zdôraznil, že nemecká pomoc zostáva pevná, ale vláda musí občanom vysvetľovať jej vysoký rozsah, najmä v čase škrtov v domácom rozpočte.

Európska únia prisľúbila Ukrajine na rok 2027 finančnú pomoc vo výške 45 miliárd eur. Jej skutočné potreby však budú podstatne vyššie, preto Brusel hľadá ďalšie zdroje financovania aj mimo EÚ, napríklad v Nórsku, Švajčiarsku, Kanade, Japonsku či Británii.

Nemecký minister zároveň rokoval s ďalšími medzinárodnými partnermi. Austrália a Južná Kórea podľa neho potvrdili, že budú v podpore Ukrajiny pokračovať. Klingbeil však pripomenul, že európske krajiny vzhľadom na geografickú blízkosť nesú osobitnú mieru zodpovednosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Lídri EÚ rokujú o čínskom exporte aj cenách energií

Lídri členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok stretávajú v Bruseli na samite, ktorému dominujú rastúce dovozy z Číny, vysoké ceny energií a budúci sedemročný rozpočet Únie.

Rokovanie prichádza necelý týždeň po dohode Európskej komisie s Pekingom o obmedzení dovozu čínskych hybridných áut. Brusel ju považuje za prvý krok k riešeniu obchodnej nerovnováhy.

Deficit EÚ v obchode s Čínou dosiahol vlani približne 360 miliárd eur a tento rok by mohol byť ešte vyšší.

Podľa návrhu záverov majú lídri vyzvať Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s Čínou, ale zároveň naplno využívala nástroje obchodnej ochrany a pripravila nové. Osobitnú pozornosť majú dostať francúzsko-nemecké návrhy na rýchlejšie zásahy proti dovozom poškodzujúcim európsky priemysel, najmä v chemickom sektore a pri plastoch PET.

Ďalšou témou budú vysoké ceny energií, ktoré návrh záverov označuje za problém kritického významu. Komisia má pripraviť ďalšie krátkodobé opatrenia.

Lídri budú rokovať aj o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Jeho schválenie si vyžaduje jednomyseľnosť.

V piatok bude hlavnou témou Ukrajina. Na rokovaní sa má zúčastniť Volodymyr Zelenskyj a diskutovať sa bude aj o finančných potrebách Kyjeva na rok 2027 a o postoji k dočasnému uvoľneniu amerických sankcií na ruskú naftu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.