Preskočiť na obsah
  |  

Saudi Aramco dokáže obnoviť ťažbu aj po rozsiahlych útokoch

Saudskoarabská ropná spoločnosť Saudi Aramco výrazne zrýchlila opravy energetickej infraštruktúry poškodenej raketovými a dronovými útokmi. Podľa generálneho riaditeľa Amína Násira dokáže reagovať viac ako šesťkrát rýchlejšie, než je priemer odvetvia.

Po septembrovom útoku na najväčší ropovod spoločnosti sa opravy začali už nasledujúci deň a čerpanie ropy obnovili v priebehu niekoľkých dní.

Schopnosti spoločnosti preveruje pokračujúci regionálny konflikt. V utorok húsíovia zasiahli aj jej centrálu a spôsobili rozsiahle škody.

Saudská produkcia ropy počas prvého polroka vojny klesla z viac ako desiatich miliónov na menej ako sedem miliónov barelov denne. V septembri sa zotavila približne na osem miliónov.

Aramco zároveň skúma alternatívne vývozné trasy pre prípad ďalšieho narušenia dopravy cez Hormuzský prieliv, Báb el-Mandeb a Suezský prieplav.

(reuters, sab)

  |  

Maduro odmietol nové obvinenia z mučenia odporcov

Zosadený venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová vo štvrtok pred federálnym súdom v New Yorku odmietli nové obvinenia zo sprisahania s cieľom mučiť politických odporcov.

Americká prokuratúra tvrdí, že Maduro nariaďoval mučenie opozičných politikov a príslušníkov ozbrojených síl podozrivých zo sprisahania proti jeho vláde.

Podľa obžaloby v roku 2014 prikázal uniesť viacerých vojakov a násilím od nich získavať informácie o možných odporcoch režimu. Floresová údajne plán podporila. Dvojica nie je obvinená z osobného vykonávania mučenia.

Maduro a Floresová sú v americkej väzbe od 3. januára, keď ich americké jednotky na príkaz prezidenta Donalda Trumpa zajali v Caracase a previezli do Spojených štátov.

Súdny proces sa má začať 1. júna 2027. V prípade uznania viny vo všetkých bodoch im hrozí najmenej 50 rokov väzenia.

Venezuelskou prezidentkou sa po Madurovom zadržaní stala jeho bývalá viceprezidentka Delcy Rodríguezová.

(reuters, sab)

  |  

Štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce pripojili do siete

Slovenské elektrárne vo štvrtok o 20.41 h. prvýkrát pripojili nový blok jadrovej elektrárne Mochovce do elektrizačnej sústavy. Takzvaným prifázovaním sa prvý turbogenerátor Mochoviec 4 zosúladil a spojil so sieťou a začal do nej dodávať prvé megawatthodiny elektriny.

„Po prvýkrát v histórii dodáva 4. blok Mochoviec elektrinu do slovenskej elektrizačnej sústavy. Je to moment, na ktorý čakali generácie ľudí, ktoré tento projekt pripravovali, stavali a uvádzali do prevádzky. Teraz vidíme výsledok ich práce v podobe nového nízkoemisného zdroja elektriny pre Slovensko,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Prifázovanie sa uskutočnilo pri 20 percentách výkonu reaktora. Elektrárne prifázovali prvý z dvoch turbogenerátorov. Štvrtý blok má dva turbogenerátory a celkový inštalovaný elektrický výkon 471 megawattov.

Po dosiahnutí plnej prevádzky má ročne vyrobiť približne 3,5 milióna megawatthodín elektriny, čo zodpovedá približne 13 percentám súčasnej spotreby Slovenska.

Prifázovanie trvá iba krátko, predchádza mu však rozsiahly súbor kontrol a skúšok. Odborníci musia preveriť ochrany generátora, elektrické obvody aj pripravenosť zariadení na vyvedenie výkonu. Elektrina vyrábaná generátorom musí mať rovnaké napätie, frekvenciu a fázu ako elektrina v sústave.

(tasr)

  |  

Izraelská firma údajne využívala internetové reklamy na špionáž

Izraelská reklamná spoločnosť Discover-Tech využívala rozsiahlu sieť internetových reklám na sledovanie používateľov a šírenie špionážneho softvéru. Vo štvrtok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na výskumy organizácií Citizen Lab a Confiant.

Reklamy spoločnosti sa zobrazovali na viac ako 120-tisíc webových stránkach a v 75-tisíc aplikáciách. Podľa výskumníkov umožňovali identifikovať a sledovať používateľov už pri samotnom načítaní reklamy – teda bez toho, aby na ňu museli ťuknúť (zero-click).

Infraštruktúru využívala aj izraelská spoločnosť Candiru, ktorú Spojené štáty v roku 2021 zaradili na sankčný zoznam pre dodávky špionážneho softvéru.

Citizen Lab uviedla, že prostredníctvom tejto siete bolo v rokoch 2024 až 2025 napadnutých 45 počítačov televízie Al-Džazíra. Podozrivé reklamy zaznamenali aj v sieťach Pentagónu, NATO, OSN či Európskej komisie.

Podľa Confiantu spoločnosť denne distribuovala najmenej desať miliónov reklám a mohla zasiahnuť stovky miliónov používateľov.

Discover-Tech ani Candiru na žiadosti Reuters o vyjadrenie nereagovali.

(reuters, sab)

  |  

Hizballáh priznal vlastníctvo výbušnín zaistených v Libanone

Libanonské šíitské hnutie Hizballáh priznalo, že mu patrili stovky kilogramov výbušnín, ktoré bezpečnostné zložky minulý týždeň zaistili vo vozidle v údolí Bikáa. Vo štvrtok to oznámil poslanec hnutia Hasan Fadlalláh.

Výbušniny boli podľa neho určené na útoky proti izraelským jednotkám, ktoré okupujú časti libanonského územia. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že materiál mal slúžiť na výrobu výbušných dronov.

Pri zásahu polícia zadržala dve osoby. Hizballáh následne požiadal o vrátenie výbušnín a prepustenie zadržaných.

Incident prichádza v čase, keď sa libanonská vláda usiluje presadiť štátny monopol na držbu zbraní. V marci zakázala vojenské aktivity Hizballáhu po jeho raketových útokoch na Izrael.

Hizballáh navyše odmieta odzbrojenie, kým izraelské jednotky zostávajú na libanonskom území. Podľa dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi má odzbrojenie hnutia sprevádzať postupné stiahnutie izraelských síl.

(reuters, sab)

  |  

Kalifornia čelí žalobe pre 20-tisíc údajných voličov bez občianstva

Americké ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok podalo žalobu na štát Kalifornia, ktorou sa snaží zabrániť započítaniu korešpondenčných hlasov viac ako 20-tisíc voličov v novembrových voľbách do Kongresu. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa tvrdí, že pravdepodobne nejde o amerických občanov.

Ministerstvo už v utorok poskytlo kalifornským úradom zoznam podozrivých voličov a stanovilo 48-hodinovú lehotu na preverenie ich občianstva.

Žaloba požaduje, aby súd zakázal započítanie hlasov uvedených osôb, kým sa neoverí ich imigračný status. Úrady mali zároveň pozastaviť odosielanie ďalších hlasovacích lístkov dotknutým voličom.

Podľa americkej ústavy organizujú voľby jednotlivé štáty, pričom federálna vláda má obmedzené kontrolné právomoci.

Voľby do Kongresu sa uskutočnia 3. novembra, kandidáti bojujú o tretinu kresiel v Senáte a všetky miesta v Snemovni reprezentantov.

(reuters, sab)