Preskočiť na obsah
  |  

Albánsky premiér aj napriek protestom odmieta odstúpiť

Albánsky premiér Edi Rama vo štvrtok odmietol výzvy na odstúpenie napriek pokračujúcim masovým protestom, ktoré už tretí deň sprevádzajú násilné strety s políciou. Demonštranti obviňujú vládu z korupcie a zanedbávania školstva.

V Tirane protestujúci rozbíjali výklady, stavali barikády a hádzali kamene na policajtov. Bezpečnostné zložky zasahovali vodnými delami, slzotvorným plynom a zásahovými granátmi. Nepokoje zasiahli aj ďalšie mestá.

Študenti kritizujú vysoké náklady na vzdelávanie, slabé pracovné príležitosti a plán výstavby luxusného rezortu na južnom pobreží krajiny. Projekt podporuje Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa. Miestni obyvatelia spochybňujú zákonnosť predaja pozemkov, agentúra Reuters však nezistila dôkazy o Kushnerovom pochybení.

Rama uviedol, že je pripravený rokovať o nákladoch na vzdelávanie, rezignáciu však odmieta. Podľa neho by odstúpenie znamenalo zradu voličského mandátu na dokončenie prístupových rokovaní s Európskou úniou.

(reuters, sab)

  |  

Húsíovia zaútočili na prezidentský palác v Jemene, premiér prežil

Jemenskí húsíovia vo štvrtok podnikli raketový útok na komplex prezidentského paláca Mášík v juhojemenskom meste Aden. Pri útoku zahynuli dvaja členovia bezpečnostnej služby, informovali agentúru Reuters dvaja vládni predstavitelia.

V čase útoku sa v komplexe nachádzali jemenský premiér a členovia jeho kabinetu, ktorí neutrpeli zranenia. Podľa ministra informácií Muammara al-Irjáního vypálili húsíovia na palác päť rakiet.

Húsíjská tlačová agentúra Saba s odvolaním sa na vojenského predstaviteľa uviedla, že cieľom útoku bolo veliteľstvo vojenských operácií riadené saudskoarabskými dôstojníkmi a sklady zbraní v areáli paláca.

Hovorca húsíjských ozbrojených síl Jahjá Sarí vyhlásil, že úder je súčasťou politiky hnutia zameranej na ničenie saudskoarabských vojenských zoskupení bez ohľadu na ich umiestnenie.

Agentúra Reuters upozornila, že tvrdenia húsíov nedokázala nezávisle overiť. Traja svedkovia potvrdili, že v blízkosti prezidentského komplexu počuli silné výbuchy.

(reuters, sab)

  |  

Španielska volebná komisia začala konanie proti Sánchezovi

Španielska Ústredná volebná komisia (JEC) vo štvrtok začala disciplinárne konanie proti premiérovi Pedrovi Sánchezovi pre podozrenie zo zneužitia vládnej tlačovej konferencie na predvolebnú agitáciu.

Konanie sa týka vystúpenia zo 6. októbra, keď Sánchez po zasadnutí vlády predstavil nové opatrenia v oblasti bývania. Opozičná Ľudová strana (PP) podala sťažnosť s tvrdením, že premiér využil oficiálne vládne priestory na šírenie predvolebných posolstiev.

Komisia požiadala o odstránenie sporných vyjadrení z oficiálnych komunikačných kanálov a vyzvala premiéra, aby sa počas kampane podobného konania zdržal.

Sánchez vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra po tom, ako parlament odmietol vládne dekréty týkajúce sa bývania.

Nejde o prvý podobný prípad. V januári 2020 dostal Sánchez pokutu 500 eur za rozhovor zverejnený na vládnej stránke.

V roku 2023 mu volebná komisia uložila ďalšiu pokutu 2 200 eur za vyjadrenia na tlačovej konferencii v Bruseli, počas ktorej vyzdvihoval výsledky vlády a kritizoval politických súperov.

(reuters, sab)

  |  

Ukrajine došli strely Patriot, priznali zdroje z Kyjeva

Ukrajina vyčerpala zásoby protirakiet pre americké systémy protivzdušnej obrany Patriot, čím sa zvýšila jej zraniteľnosť voči ruským balistickým útokom. Vo štvrtok o tom informovala televízia CNN s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou.

Podľa zdroja sa pri poslednom ruskom útoku nepodarilo zachytiť takmer žiadne balistické rakety práve pre nedostatok obranných striel.

Ruské rakety zasiahli pri stredajších útokoch tri elektrárne v Kyjeve a energetickú infraštruktúru v Charkove. V ukrajinskom hlavnom meste zahynuli štyria ľudia a ďalších 25 utrpelo zranenia.

Prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo upozorňuje na nedostatok rakiet Patriot, ktoré patria medzi málo dostupné prostriedky schopné zostreľovať balistické strely. Ich globálne zásoby navyše vyčerpáva aj vojna s Iránom.

Situácia vyostruje napätie medzi Kyjevom a Washingtonom. Americký prezident Donald Trump žiada zastavenie ukrajinských útokov na ruské rafinérie. Zelenskyj však podmieňuje takéto prímerie dodávkami ďalších rakiet Patriot. Spojené štáty opätovne vyzval na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

(cnn, sab)

  |  

Ukrajinské útoky spôsobili len málo škôd, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že nedávne ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie nespôsobili významné škody. Moskva však podľa neho na pokračujúce údery odpovie. Informovala o tom agentúra Interfax.

„Zasiahli tu aj tam. Nič mimoriadne významné. Napriek tomu pokračujú,“ povedal Putin bez bližších podrobností o pripravovanej odvete.

Jeho vyjadrenia prišli po rozsiahlom dronovom útoku, ktorý vo štvrtok ráno spôsobil požiar v rafinérii v Riazanskej oblasti. Incident potvrdil tamojší gubernátor.

Išlo o prvý potvrdený ukrajinský útok na ruské energetické zariadenie od nedele, keď americký prezident Donald Trump oznámil dohodu Moskvy a Kyjeva o energetickom prímerí.

Ruský vicepremiér Alexandr Novak už v stredu obvinil Ukrajinu z útokov na rafinérie v Saratovskej a Riazanskej oblasti. Kyjev však účasť na týchto útokoch odmietol.

(reuters, sab)

  |  

Ministerstvo avizuje viac zdrojov pre ambulancie

Ministerstvo zdravotníctva SR plánuje v roku 2027 zvýšiť financovanie ambulantného sektora. Dodatočné zdroje chce pokryť z vlastných úspor a zahrnúť ich do programovej vyhlášky, ktorú plánuje predstaviť do konca roka. Uviedol to štátny tajomník rezortu Michal Štofko.

Výška navýšenia bude závisieť od oprávnených nákladov ambulancií, ktoré ministerstvo aktuálne vyhodnocuje. Finálnu podobu vyhlášky očakáva Štofko v novembri.

Rezort zároveň pripravuje nový katalóg zdravotných výkonov, ktorý má odstrániť rozdiely vo financovaní jednotlivých špecializácií a motivovať lekárov k väčšiemu počtu prvovyšetrení. Úhrady za výkony však zostanú predmetom dohody medzi ambulanciami a zdravotnými poisťovňami.

Lekárske organizácie považujú plánované zvýšenie zdravotníckeho rozpočtu o približne 540 miliónov eur za nedostatočné. Na dofinancovanie ambulantného sektora požadujú ďalších 600 miliónov eur.

Podľa Štofka rokovania medzi poisťovňami a ambulanciami pokračujú, pričom sa diskutuje aj o garantovaných príjmoch namiesto pevnej ceny bodu.

Nový katalóg výkonov by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.

(tasr, sab)