Preskočiť na obsah
  |  

Hizballáh priznal vlastníctvo výbušnín zaistených v Libanone

Libanonské šíitské hnutie Hizballáh priznalo, že mu patrili stovky kilogramov výbušnín, ktoré bezpečnostné zložky minulý týždeň zaistili vo vozidle v údolí Bikáa. Vo štvrtok to oznámil poslanec hnutia Hasan Fadlalláh.

Výbušniny boli podľa neho určené na útoky proti izraelským jednotkám, ktoré okupujú časti libanonského územia. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že materiál mal slúžiť na výrobu výbušných dronov.

Pri zásahu polícia zadržala dve osoby. Hizballáh následne požiadal o vrátenie výbušnín a prepustenie zadržaných.

Incident prichádza v čase, keď sa libanonská vláda usiluje presadiť štátny monopol na držbu zbraní. V marci zakázala vojenské aktivity Hizballáhu po jeho raketových útokoch na Izrael.

Hizballáh navyše odmieta odzbrojenie, kým izraelské jednotky zostávajú na libanonskom území. Podľa dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi má odzbrojenie hnutia sprevádzať postupné stiahnutie izraelských síl.

(reuters, sab)

  |  

Kalifornia čelí žalobe pre 20-tisíc údajných voličov bez občianstva

Americké ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok podalo žalobu na štát Kalifornia, ktorou sa snaží zabrániť započítaniu korešpondenčných hlasov viac ako 20-tisíc voličov v novembrových voľbách do Kongresu. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa tvrdí, že pravdepodobne nejde o amerických občanov.

Ministerstvo už v utorok poskytlo kalifornským úradom zoznam podozrivých voličov a stanovilo 48-hodinovú lehotu na preverenie ich občianstva.

Žaloba požaduje, aby súd zakázal započítanie hlasov uvedených osôb, kým sa neoverí ich imigračný status. Úrady mali zároveň pozastaviť odosielanie ďalších hlasovacích lístkov dotknutým voličom.

Podľa americkej ústavy organizujú voľby jednotlivé štáty, pričom federálna vláda má obmedzené kontrolné právomoci.

Voľby do Kongresu sa uskutočnia 3. novembra, kandidáti bojujú o tretinu kresiel v Senáte a všetky miesta v Snemovni reprezentantov.

(reuters, sab)

  |  

Svet sa zrejme čoskoro rozlúči s priestupnými sekundami

Generálna konferencia pre váhy a miery (CGPM) vo štvrtok rozhodla o zrušení priestupných sekúnd, ktoré sa používajú na zosúladenie koordinovaného svetového času (UTC) s rotáciou Zeme. Zmena by mala zjednodušiť fungovanie počítačových a komunikačných systémov.

Od roku 1972 bolo k UTC pridaných 27 priestupných sekúnd, aby sa jeho odchýlka od astronomického času UT1 udržala pod hranicou 0,9 sekundy. Nový návrh počíta so zvýšením povolenej odchýlky až na jednu hodinu, informoval časopis Nature.

Odborníci upozorňujú, že rotácia Zeme sa v posledných rokoch zrýchlila, čo môže vyvolať potrebu historicky prvého odobratia sekundy. Pravdepodobnosť takéhoto zásahu do roku 2035 odhadujú na 30 percent.

Podľa britského Národného fyzikálneho laboratória môžu priestupné sekundy spôsobovať problémy v telekomunikačných či energetických sieťach, najmä pri nesprávnej synchronizácii. Následné chyby v updateoch by mohli mať závažné dôsledky, keďže sa digitalizácia dotýka čoraz väčšieho počtu odvetví.

Návrh podporuje viacero národných inštitúcií a očakáva sa jeho schválenie. Nové pravidlá by v takom prípade začali platiť 20. mája 2027 a potrebu ďalších úprav času by mohli oddialiť o celé stáročia.

(nature, the register, sab)

  |  

Michelko: Krúžkovať štyroch poslancov je „nerozum“

Poslanci Národnej rady ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou o novele volebného zákona. Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko predložil pozmeňujúci návrh, ktorým chce znížiť počet prednostných hlasov v parlamentných voľbách zo štyroch na dva.

Michelko tvrdí, že zmena by zvýšila význam prednostného hlasovania a zlepšila personálne zloženie parlamentu. Svoj návrh odôvodnil aj nespokojnosťou s výberom niektorých poslancov voličmi.

„Potom som videl, čo za hrôzu dokážu niektorí voliči niektorých strán navoliť,“ vyhlásil.

Opoziční poslanci návrh kritizovali. Lucia Plaváková (PS) spochybnila Michelkovu osobnú motiváciu, Marián Čaučík (KDH) zdôraznil potrebu dôverovať rozhodnutiam voličov.

Ondrej Dostál (SaS) upozornil, že obmedzenie krúžkov by posilnilo vplyv vedenia politických strán na zloženie parlamentu.

(tasr, sab)

  |  

Pri Myjave údajne našli zhorené auto s telom bez hlavy

V lese neďaleko Myjavy mali vo štvrtok nájsť zhorené osobné auto, v ktorom sa nachádzalo telo bez hlavy. Tá mala ležať niekoľko metrov od vozidla. O prípade informovala televízia Joj.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne Petra Klenková pre TASR uviedla, že polícia v súčasnosti nebude k prípadu poskytovať bližšie informácie.

Ako uviedla televízia, údajne ide rovnaký typ auta, po ktorom vyhlásila pátranie česká polícia. Vedľa zhoreného auta sa na strome malo nájsť aj lano so slučkou.

Podľa informácií z miesta nálezu išlo o vozidlo značky Škoda s českým evidenčným číslom. Obyvatelia Brestovca, kde auto našli, pre TASR priblížili, že sa malo nachádzať v húštine na okraji katastra obce v okrese Myjava, v smere do Česka.

Polícia Českej republiky vo štvrtok vyhlásila pátranie po 43-ročnom Radkovi G. z okresu Uherské Hradište, ktorý je podozrivý z pokusu o vraždu a mohol by sa pohybovať na vozidle Škoda Fabia sivej farby s českým evidenčným číslom. Polícia muža označila za potenciálne nebezpečného a verejnosť vyzvala, aby sa ho nepokúšala kontaktovať ani zadržať.

(tasr, sab)

  |  

FBI vyšetruje podozrivé zásielky pred voľbami do Kongresu

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a poštová inšpekcia vyšetrujú podozrivé listové zásielky adresované volebným úradníkom a zákonodarcom pred novembrovými voľbami do Kongresu. Niektoré obálky obsahovali neznámu látku.

FBI vo štvrtok potvrdil, že vyšetrovanie pokračuje. Medzi adresátmi bol aj demokratický senátor za Kaliforniu Alex Padilla. Pošta zachytila list s podozrivým obsahom určený jednej z jeho kancelárií.

Podľa bezpečnostného predstaviteľa Snemovne reprezentantov dostali viacerí verejní činitelia zásielky obsahujúce podozrivý biely prášok. Úrady zatiaľ neoznámili jeho zloženie ani pôvod odosielateľov.

Incidenty prichádzajú pred voľbami 3. novembra, ktoré rozhodnú o zložení Kongresu.

Americká poštová služba (USPS) zároveň oznámila mimoriadne opatrenia na zabezpečenie včasného doručovania korešpondenčných hlasov. Od 24. októbra plánuje predĺžiť otváracie hodiny vybraných pobočiek a urýchliť prepravu hlasovacích lístkov.

Najvyšší súd v septembri zablokoval zavedenie prísnejších poštových pravidiel pre korešpondenčné hlasovanie, ktoré presadzoval prezident Donald Trump.

V prezidentských voľbách v roku 2024 pošta spracovala 99,2 milióna volebných zásielok.

(reuters, sab)