Ceny benzínu a nafty stále rastú, koniec zdražovania je ale pravdepodobne na dohľad

V záplave informácií o všeobecnom zdražovaní sa možno venuje menšia mediálna pozornosť cenám pohonných hmôt. Na druhej strane si ich rýchly rast uvedomuje každý vodič, ktorý pravidelne tankuje. Ceny sú najvyššie od roku 2014.

V najbližších týždňoch bude zdražovanie benzínu a nafty zrejme ešte pokračovať. Úľava môže prísť koncom novembra, no s určitosťou to predpovedať nemožno. Ropa síce v minulom týždni o niečo zlacnela, do cien pohonných hmôt sa však cena ropy premieta až s určitým odstupom. Naviac sa zdá, že spotrebiteľské ceny sú pružnejšie smerom nahor a predajcovia sa s ich znižovaním nebudú ponáhľať.

Nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie

Aktuálne ceny sú naozaj vysoké, nejde však o historické rekordy. V rokoch 2011 až 2014 boli ceny ešte vyššie. Vyššie bola i cena ropy. Súčasné hodnoty okolo 80 dolárov za barel by boli v onom období považované za relatívne nízke – cena ropy bežne prekračovala 100 dolárov. Vyššie hodnoty sa pretým objavili len raz v histórii, v priebehu roku 2008.

Ceny pohonných hmôt musíme tiež vnímať v kontexte všeobecného vývoja ekonomiky. Hodnota peňazí v roku 2014 bola iná než dnes, nech už sa na to pozeráme optikou cien iných tovarov alebo miezd. Ak stál benzín pred siedmimi rokmi euro päťdesiat ako dnes, za jednu výplatu sme si ho mohli kúpiť menej. Nehovoriac o tom, že spotreba nových áut je nižšia než tých starších.

Naše vnímanie súčasných cien je umocnené ich rýchlym rastom. Od začiatku roku narástli ceny nafty o 30 percent, ceny benzínu o štvrtinu. To je tempo, ktoré si všimne aj človek, ktorý si nevedie žiadne záznamy.

Na druhej strane si musíme uvedomiť, že tieto čísla sú skreslené porovnávacou základňou. Minuloročné ceny boli neobvykle nízke. Keby sme sa vrátili na začiatok minulého roka, do obdobia pred pandémiou, nárast je len asi o 11 percent. To v priebehu dvoch rokov nie je nijako vysoká hodnota. A medzitým sme mohli naftu natankovať i za cenu pod jedno euro.

Opatrne optimistický výhľad

Vysoká cena ropy je v zásade dobrou správou. Naznačuje, že vo svete sa po pandémii obnovuje dopyt po rope, a teda opäť rastie ekonomická aktivita. Samozrejme, predpovedať budúci vývoj je v tomto smere veľmi náročné. Je možné, že pandémia v jesennom a zimnom období ekonomiky severnej pologule opäť zasiahne. Ak aj nie, mnohé sektory sa budú obnovovať len pomaly – z hľadiska spotreby ropy napríklad letecká doprava.

Ďalší vývoj ceny ropy je tak viac v rukách jej producentov než spotrebiteľov. Kľúčové sú rozhodnutia kartelu OPEC a spolupracujúcich štátov, medzi nimi aj Ruska, ale aj ďalších producentov – na prvom mieste Spojených štátov amerických. OPEC v reakcii na prepad cien na jar minulého roku zásadne obmedzil ťažbu ropy o 9,7 milióna barelov denne.

OPEC zatiaľ postupuje podľa dohody z júla tohto roku. Na jej základe zvyšujú od augusta členovia skupiny OPEC+ ťažbu každý mesiac o 400 tisíc barelov denne. Tento rast v poslednom období nezodpovedal rastu dopytu, no členovia skupiny sa minulý štvrtok dohodli v tomto tempe pokračovať. Ako dôvod uviedli náznaky poklesu dopytu v Európe a šírenie delta variantu koronavírusu.

Zdá sa, že produkcia ropy bude v najbližšom období stabilne rásť. Väčším podielom by mohli prispieť aj Spojené štáty, ktoré sú najväčším svetovým producentom a s kartelom OPEC nespolupracujú. Na druhej strane dopyt sa zrejme v krátkom čase stabilizuje či dokonca poklesne. Výsledkom by mohol byť mierny pokles ceny.

Dlhodobo by sme však s návratom lacného tankovania počítať nemali. V obehu je stále väčšie množstvo peňazí a rast cien je prirodzeným dôsledkom. Úľavu nemôžeme očakávať ani v oblasti daní, ktoré tvoria väčšiu časť ceny pohonných hmôt. Štáty dnes nie sú v pozícii, aby sa mohli vzdať tohto výnosného zdroja príjmov. A zelená politika povedie skôr k ďalšiemu zvyšovaniu daní z uhľovodíkov.

Napriek tomu zatiaľ nejde v tejto oblasti o katastrofu a žiadna nás zrejme v blízkom období ani nečaká.