Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elitné univerzity v USA čelia obvineniam z diskriminácie

Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo viaceré prestížne univerzity z rasovej diskriminácie pri prijímaní študentov. Podľa rezortu niektoré školy naďalej zvýhodňujú uchádzačov na základe pôvodu napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA z roku 2023, ktorý odmietol prijímacie postupy zohľadňujúce rasu.

Na právnickej fakulte Kalifornskej univerzity v Los Angeles mali podľa ministerstva černošskí uchádzači v roku 2025 približne sedemnásobne vyššiu šancu na prijatie než porovnateľní uchádzači bielej pleti.

Lekárska fakulta Kalifornskej univerzity v San Franciscu podľa rezortu prijímala černošských uchádzačov s 12,6-násobne a hispánskych so 4,6-násobne vyššou pravdepodobnosťou než bielych záujemcov s porovnateľnými akademickými výsledkami a sociálno-ekonomickým zázemím.

Na lekárskej fakulte Yaleovej univerzity mali černošskí uchádzači podľa zistení ministerstva až 29-násobne vyššiu šancu dostať pozvánku na prijímací pohovor než porovnateľní ázijskí uchádzači.

Ministerstvo tvrdí, že niektoré univerzity obchádzajú rozhodnutie Najvyššieho súdu a pri výbere študentov naďalej zohľadňujú ich rasový pôvod. Trumpova administratíva zároveň žiada od Harvardovej univerzity údaje o prijímacom konaní.

(red)

Minúta  |  

Francúzsko nasadí počas protestov 70-tisíc policajtov

Francúzsko nasadí počas sobotňajších protestov 70-tisíc policajtov vrátane príslušníkov špecializovaných jednotiek. Minister vnútra Laurent Nuñez oznámil sprísnenie bezpečnostných opatrení po tom, ako sa minulotýždňové demonštrácie v niekoľkých mestách zmenili na násilné nepokoje sprevádzané rabovaním a podpaľačstvom.

Do ulíc vyjde o 10-tisíc policajtov viac než pred týždňom. Bezpečnostné zložky budú mať k dispozícii vrtuľníky, drony, obrnené vozidlá aj vodné delá. Úrady v Paríži povolili iba odborársku demonštráciu a zamietli žiadosti študentskej organizácie UNEF a hnutia žltých viest. Protesty zakázali aj v Marseille a Lyone.

V sobotu zostane preventívne zatvorený Louvre a ďalšie kultúrne inštitúcie. Obavy z ďalších nepokojov vyvoláva aj víkendový kongres strany Marine Le Penovej v Orléanse, proti ktorému sa pripravujú demonštrácie.

Protesty súvisia s rastúcimi životnými nákladmi a nespokojnosťou s verejnými službami. Odbory kritizujú obmedzovanie zhromaždení, zatiaľ čo vláda obviňuje radikálne ľavicové skupiny z podnecovania násilia.

Prezident Emmanuel Macron má ešte v piatok rokovať so zástupcami študentov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trumpová dohodla prímerie v Oleškách, oznámil Biely dom

Rusko a Ukrajina sa podľa Bieleho domu dohodli na dočasnom prímerí v okupovanom juhoukrajinskom meste Olešky, ktoré má začať platiť 29. októbra. Dohodu sprostredkovala prvá dáma USA Melania Trumpová.

Obe strany sa podľa Washingtonu zaviazali dočasne zastaviť vojenské operácie v meste, aby umožnili doručenie humanitárnej pomoci a prípravu evakuácie civilistov cez vyhradený bezpečný koridor.

Olešky sú pod kontrolou ruských jednotiek od februára 2022. Miestni obyvatelia v uplynulom období upozorňujú na prehlbujúci sa nedostatok potravín.

Melania Trumpová označila situáciu za mimoriadne vážnu. Podľa nej zostávajú v meste prevažne starší ľudia, ktorí naliehavo potrebujú lieky, zdravotnú starostlivosť, potraviny a čistú vodu.

Prvá dáma USA sa už predtým angažovala aj v úsilí o návrat ukrajinských detí odvlečených počas vojny do Ruska k ich rodinám.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina si vymenili takmer tri stovky zajatcov

Ukrajina a Rusko si vymenili po 270 vojnových zajatcov, informovali v piatok ruské štátne tlačové agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany. To konkretizovalo, že prepustení ruskí vojaci sa nachádzajú v Bielorusku a prevezú ich do Ruska po poskytnutí psychologickej a lekárskej pomoci.

Od začiatku rozsiahlej vojny na Ukrajine vo februári 2022 si strany vymenili tisíce zajatých, čo je jedna z mála oblastí, kde Moskva a Kyjev udržiavajú občasné kontakty napriek konfliktu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Súd poslal do väzby muža obvineného z volebnej korupcie

Špecializovaný trestný súd rozhodol v piatok o vzatí jedného z obvinených mužov v prípade volebnej korupcie v Martine do preventívnej väzby. Ide o pokračovanie policajnej akcie s krycím názvom Kandidát, v rámci ktorej vyšetrovateľ vo štvrtok obvinil dvoch mužov a jednu ženu.

Podľa hovorcu Prezídia Policajného zboru Romana Hájka má väzba zabrániť tomu, aby obvinený pokračoval v trestnej činnosti alebo spáchal ďalší trestný čin.

Prípad súvisí s podozrením z kupovania voličských hlasov pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Podľa predchádzajúcich informácií polície mali dvaja muži ponúknuť kandidátovi na primátora Martina zabezpečenie 300 až 500 hlasov za 5-tisíc eur a prísľub budúcich mestských zákaziek.

Kandidát Milan Ftorek ponuku oznámil polícii a spolupracoval pri objasňovaní prípadu. Odmeny pre voličov mali podľa vyšetrovateľov predstavovať päť až desať eur za hlas.

Polícia zatiaľ neposkytla ďalšie podrobnosti o rozhodnutí súdu, keďže v prípade pokračujú procesné úkony.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Blanár by podporil Pavla ako vyjednávača s Putinom

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Česka Juraj Blanár (Smer) a Petr Macinka by podporili českého prezidenta Petra Pavla ako hlavného európskeho vyjednávača s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak by ho touto úlohou poverila Európska únia.

Reagovali na správu britského denníka The Telegraph, podľa ktorého je Pavel medzi piatimi politikmi zvažovanými na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Medzi ďalšími možnými kandidátmi sú Giorgia Meloniová, Alexander Stubb, Mette Frederiksenová a Jonas Gahr Støre.

Macinka prisľúbil prípadnému českému vyjednávaciemu tímu maximálnu podporu. Blanár iniciatívu privítal, zároveň však upozornil, že zatiaľ nemá informácie o oficiálnom rozhodnutí. Podľa neho musí byť vyjednávač prijateľný aj pre Rusko.

Na otázku, prečo neuvažujú o Robertovi Ficovi (Smer), Blanár pripomenul jeho ponuku zorganizovať mierové rokovania v Bratislave.

Ministri počas stretnutia v Prahe podpísali aj plán vzájomných konzultácií na roky 2027 až 2028. Spoločné zasadnutie vlád sa má uskutočniť 10. novembra v Bratislave.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.