Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA odmietli kandidátov na šéfa OSN

O novom generálnom tajomníkovi OSN ešte nerozhodli. Ani jeden zo siedmich kandidátov nezískal v piatkovom predbežnom hlasovaní podporu všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Najviac hlasov opäť získala kostarická diplomatka Rebeca Grynspanová. Podporilo ju deväť členov rady, päť hlasovalo proti, pričom dva nesúhlasné hlasy pochádzali od stálych členov. Podobnej prekážke čelia aj ďalší výrazní kandidáti, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi a diplomatka z Guyany Caroline Rodriguezová-Birkettová.

Podľa amerických médií Spojené štáty nepodporili žiadneho z uchádzačov. Negatívne hlasy však v tejto fáze neznamenajú definitívne veto.

O funkciu sa uchádzajú štyri ženy a traja muži. Nahradiť majú Antónia Guterresa, ktorému sa druhé funkčné obdobie končí 31. decembra.

Ďalšie predbežné hlasovanie sa uskutoční budúci týždeň. Úspešný kandidát musí získať najmenej deväť hlasov v Bezpečnostnej rade bez veta stáleho člena. Následne ho musí potvrdiť Valné zhromaždenie OSN.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Anthropic načrtol prudký rast americkej ekonomiky vďaka AI

Umelá inteligencia by mohla do roku 2030 zvýšiť výkon americkej ekonomiky takmer o polovicu. Vyplýva to z jedného z interných modelov spoločnosti Anthropic, na ktorý počas zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Bangkoku upozornil jej spoluzakladateľ Jack Clark.

Podľa modelového scenára by americký hrubý domáci produkt mohol dosiahnuť 44 biliónov dolárov oproti súčasným viac než 30 biliónom. Clark však priznal, že ide o mimoriadne odvážny odhad, ktorý predpokladá pokračujúce zlepšovanie AI a vznik nových odvetví.

Technológia podľa neho môže výrazne urýchliť vedecký výskum, vývoj liekov či riešenie technických problémov. Súčasne však prináša riziká zneužitia v biologickom výskume a kybernetickej oblasti.

Clark preto vyzval na prísnejšie medzinárodné pravidlá. Varoval, že čas na ich prijatie sa rýchlo skracuje a môže ísť už len o niekoľko rokov.

Pripustil tiež, že AI spôsobuje úbytok niektorých pracovných miest, najmä v zákazníckych službách. V iných oblastiach však môže vytvárať nové pracovné príležitosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina má problém so Starlinkom. Bude rokovať s USA

Ukrajina má problémy s nasadzovaním záchytných dronov proti ruským útokom pre rýchlostné obmedzenia satelitného systému Starlink. Uviedol to v sobotu prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že Kyjev o situácii rokuje s americkými predstaviteľmi.

Podľa Zelenského dostali ukrajinskí predstavitelia vysvetlenie, že obmedzenia súvisia s technickými problémami. Ukrajina však systém testovala aj na území Európskej únie, kde fungoval pri vyšších rýchlostiach bez rovnakých komplikácií.

Ukrajinský prezident sa vyjadril aj k diplomatickým rokovaniam. Oznámil, že vyjednávači Kyjeva a Washingtonu by sa mohli opäť stretnúť už budúci týždeň. Ich tímy spolu komunikovali aj v piatok.

Zelenskyj zároveň pripustil možnosť trojstranného stretnutia Ukrajiny, USA a Ruska počas decembrového summitu G20 v Spojených štátoch alebo na inom mieste. Žiadna zo strán však takýto termín zatiaľ nepotvrdila.

Podľa Zelenského by Európa mala mať aj vlastný formát rokovaní s Moskvou.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Česku sa skončilo druhé kolo volieb do Senátu

V Česku sa v sobotu o 14:00 skončilo druhé kolo senátnych volieb. Volebné komisie začali sčítavať hlasy v 22 obvodoch, pričom výsledky by mali byť známe ešte popoludní.

Najviac kandidátov malo vo finále vládne hnutie ANO premiéra Andreja Babiša, a to 13. Opozičné hnutie STAN malo 12 kandidátov a ODS deviatich.

Babiš chce posilniť zastúpenie ANO v hornej komore parlamentu, kde má väčšinu opozícia. Senát totiž podľa premiéra často vracia vládne zákony s pripomienkami a spomaľuje ich prijímanie.

Pre ODS je dôležité udržať si pozíciu najväčšieho senátorského klubu, s ktorou súvisí aj funkcia predsedu Senátu Miloša Vystrčila. STAN zas obhajuje najviac mandátov spomedzi opozičných strán.

Politológovia upozorňujú, že vládne strany mávajú v senátnych voľbách slabšiu podporu. Rozhodujúca môže byť aj účasť, ktorá býva v druhom kole nízka. V roku 2024 dosiahla iba 17,54 percenta.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Fico podporil Vučića, študenti pochodujú na Belehrad

Slovenský premiér Robert Fico podporil bývalého srbského prezidenta Aleksandara Vučića pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25. októbra. Na piatkovom zhromaždení v Novom Sade vystúpil v srbčine a Vučiča označil za lídra, ktorý dokáže hájiť záujmy svojej krajiny.

Srbsko pritom zažíva napätú predvolebnú kampaň. Vládnej Srbskej pokrokovej strane (SNS) konkuruje študentské hnutie, ktoré vyrástlo z protestov po tragédii na železničnej stanici v Novom Sade.

Pri zrútení prístrešku v novembri 2024 zahynulo 16 ľudí. Študenti požadujú vyšetrenie okolností nešťastia a vyvodenie zodpovednosti.

Hnutie pripravuje na 22. októbra veľké zhromaždenie v Belehrade. Vučić medzitým obviňuje organizátorov protestov zo zneužívania tragédie na politické účely.

Pozornosť sa sústreďuje aj na médiá kritické voči vláde. Po ich prevzatí investičnou skupinou Alpac Capital upozornili Reportéri bez hraníc na riziko politického ovplyvňovania a vyzvali na zverejnenie zdrojov financovania transakcie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Stíhačky Aliancie spozorovali pri Rumunsku záhadný cieľ

Stíhačky NATO museli v noci vzlietnuť v Rumunsku po tom, čo radarové systémy zaznamenali neidentifikovaný vzdušný cieľ neďaleko hraníc s Ukrajinou. Do vzduchu odštartovali dve španielske F-18 zo základne na juhovýchode krajiny, informuje GB News.

Obyvatelia rumunskej župy Tulcea dostali krátko pred druhou hodinou ráno núdzové upozornenie na možné nebezpečenstvo. Ministerstvo obrany však následne oznámilo, že nebolo zaznamenané narušenie vzdušného priestoru krajiny. Výstrahu odvolali o 2:30.

Išlo už o druhý podobný incident v priebehu jedného týždňa. Dňa 10. októbra stíhačky reagovali na neznámy objekt zistený v ukrajinskom vzdušnom priestore pri rumunskej obci Periprava.

NATO v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine posilňuje ochranu svojho východného krídla. V rámci operácie Eastern Sentry nasadzuje ďalšie lietadlá, protivzdušnú obranu a sledovacie systémy.

Napätie rastie aj v oblasti Čierneho mora, kde boli nedávno hlásené útoky dronov na obchodné plavidlá.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.