Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina má problém so Starlinkom. Bude rokovať s USA

Ukrajina má problémy s nasadzovaním záchytných dronov proti ruským útokom pre rýchlostné obmedzenia satelitného systému Starlink. Uviedol to v sobotu prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že Kyjev o situácii rokuje s americkými predstaviteľmi.

Podľa Zelenského dostali ukrajinskí predstavitelia vysvetlenie, že obmedzenia súvisia s technickými problémami. Ukrajina však systém testovala aj na území Európskej únie, kde fungoval pri vyšších rýchlostiach bez rovnakých komplikácií.

Ukrajinský prezident sa vyjadril aj k diplomatickým rokovaniam. Oznámil, že vyjednávači Kyjeva a Washingtonu by sa mohli opäť stretnúť už budúci týždeň. Ich tímy spolu komunikovali aj v piatok.

Zelenskyj zároveň pripustil možnosť trojstranného stretnutia Ukrajiny, USA a Ruska počas decembrového summitu G20 v Spojených štátoch alebo na inom mieste. Žiadna zo strán však takýto termín zatiaľ nepotvrdila.

Podľa Zelenského by Európa mala mať aj vlastný formát rokovaní s Moskvou.

(reuters, mja)

  |  

V Česku sa skončilo druhé kolo volieb do Senátu

V Česku sa v sobotu o 14:00 skončilo druhé kolo senátnych volieb. Volebné komisie začali sčítavať hlasy v 22 obvodoch, pričom výsledky by mali byť známe ešte popoludní.

Najviac kandidátov malo vo finále vládne hnutie ANO premiéra Andreja Babiša, a to 13. Opozičné hnutie STAN malo 12 kandidátov a ODS deviatich.

Babiš chce posilniť zastúpenie ANO v hornej komore parlamentu, kde má väčšinu opozícia. Senát totiž podľa premiéra často vracia vládne zákony s pripomienkami a spomaľuje ich prijímanie.

Pre ODS je dôležité udržať si pozíciu najväčšieho senátorského klubu, s ktorou súvisí aj funkcia predsedu Senátu Miloša Vystrčila. STAN zas obhajuje najviac mandátov spomedzi opozičných strán.

Politológovia upozorňujú, že vládne strany mávajú v senátnych voľbách slabšiu podporu. Rozhodujúca môže byť aj účasť, ktorá býva v druhom kole nízka. V roku 2024 dosiahla iba 17,54 percenta.

(tasr, mja)

  |  

Fico podporil Vučića, študenti pochodujú na Belehrad

Slovenský premiér Robert Fico podporil bývalého srbského prezidenta Aleksandara Vučića pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25. októbra. Na piatkovom zhromaždení v Novom Sade vystúpil v srbčine a Vučiča označil za lídra, ktorý dokáže hájiť záujmy svojej krajiny.

Srbsko pritom zažíva napätú predvolebnú kampaň. Vládnej Srbskej pokrokovej strane (SNS) konkuruje študentské hnutie, ktoré vyrástlo z protestov po tragédii na železničnej stanici v Novom Sade.

Pri zrútení prístrešku v novembri 2024 zahynulo 16 ľudí. Študenti požadujú vyšetrenie okolností nešťastia a vyvodenie zodpovednosti.

Hnutie pripravuje na 22. októbra veľké zhromaždenie v Belehrade. Vučić medzitým obviňuje organizátorov protestov zo zneužívania tragédie na politické účely.

Pozornosť sa sústreďuje aj na médiá kritické voči vláde. Po ich prevzatí investičnou skupinou Alpac Capital upozornili Reportéri bez hraníc na riziko politického ovplyvňovania a vyzvali na zverejnenie zdrojov financovania transakcie.

(tasr, mja)

  |  

Stíhačky Aliancie spozorovali pri Rumunsku záhadný cieľ

Stíhačky NATO museli v noci vzlietnuť v Rumunsku po tom, čo radarové systémy zaznamenali neidentifikovaný vzdušný cieľ neďaleko hraníc s Ukrajinou. Do vzduchu odštartovali dve španielske F-18 zo základne na juhovýchode krajiny, informuje GB News.

Obyvatelia rumunskej župy Tulcea dostali krátko pred druhou hodinou ráno núdzové upozornenie na možné nebezpečenstvo. Ministerstvo obrany však následne oznámilo, že nebolo zaznamenané narušenie vzdušného priestoru krajiny. Výstrahu odvolali o 2:30.

Išlo už o druhý podobný incident v priebehu jedného týždňa. Dňa 10. októbra stíhačky reagovali na neznámy objekt zistený v ukrajinskom vzdušnom priestore pri rumunskej obci Periprava.

NATO v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine posilňuje ochranu svojho východného krídla. V rámci operácie Eastern Sentry nasadzuje ďalšie lietadlá, protivzdušnú obranu a sledovacie systémy.

Napätie rastie aj v oblasti Čierneho mora, kde boli nedávno hlásené útoky dronov na obchodné plavidlá.

(mja)

  |  

Diskusia o manželstve rovnakého pohlavia rozdelila Kaliňáka a GröhlingaKaliňák varuje pred právnym sporom po sobáši Plavákovej

V diskusnej relácii Sobotné dialógy sa minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a predseda SaS Branislav Gröhling venovali aj kultúrno-etickým otázkam a manželstvu poslankyne Lucie Plavákovej s jej partnerkou.

Kaliňák povedal, že manželstvo podľa neho predstavuje inštitút určený na reprodukciu spoločnosti a nemalo by byť nahrádzané zväzkom, ktorý túto funkciu neplní. Ak manželstvo nie je „produktívne“, podľa neho nemá dôvod požívať osobitnú ochranu štátu. Zároveň tvrdil, že krok Plavákovej vníma ako provokáciu zo strany Progresívneho Slovenska.

Gröhling oponoval, že osobný život Plavákovej nijako neovplyvňuje jeho vlastný život a podobné témy by podľa neho politici nemali zbytočne otvárať. Pripomenul, že SaS má v programe životné partnerstvá. Plavákovej k sobášu zagratuloval a priniesol jej aj kvety. Za človeka, ktorý podľa neho okolo témy vytvára hystériu, označil premiéra Roberta Fica.

Kaliňák následne upozornil, že aj SaS hovorí o životných partnerstvách, nie o manželstvách. Zároveň predpokladá, že po sobáši Plavákovej môže nasledovať právny spor, ktorý by podľa neho smeroval proti súčasnému zneniu slovenskej ústavy.

Gröhling zdôraznil, že Slovensko funguje v európskom právnom priestore a musí rešpektovať určité práva vyplývajúce zo zahraničných manželstiev. Tvrdí, že ich uznávanie môže dotknutým ľuďom prakticky zlepšiť život.

(mja)

  |  

V USA ožili správy oslavujúce Hitlera

Židovská demokratická rada Ameriky (JDCA) spustila pred novembrovými voľbami do Kongresu reklamnú kampaň, v ktorej upozorňuje na antisemitské vyjadrenia predstaviteľov mládežníckych republikánskych organizácií, informuje Jerusalem Post.

V súkromných diskusiách sa objavili výroky oslavujúce Adolfa Hitlera aj zmienky o použití plynových komôr proti politickým protivníkom.

Kampaň pripomína tiež reakciu amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý vyjadrenia označil za nevhodné vtipy a odmietol tvrdé postihovanie ich autorov.

JDCA chce reklamami osloviť najmä mladších židovských voličov. Podľa organizácie stojí kampaň približne 300-tisíc dolárov a sústreďuje sa na šesť štátov vrátane Michiganu, Texasu a Georgie, ako aj na volebné obvody s tesným súbojom.

Po zverejnení správ ukončili činnosť dve republikánske mládežnícke organizácie. Jeden z autorov kontroverzných výrokov však popiera antisemitizmus a svoje vyjadrenia vysvetľuje čiernym humorom.

(mja)