Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Špionáž cez reklamy. Izraelská firma cielila aj na NATO a OSN

Izraelská spoločnosť Discover-Tech podľa výskumníkov umožňovala výrobcom špionážneho softvéru identifikovať, sledovať a napádať mobilné zariadenia prostredníctvom internetovej reklamy.

Inzeráty sa objavili aj na weboch NATO, OSN a európskych inštitúcií.

Vyšetrovanie Citizen Lab Torontskej univerzity a firmy Confiant Threat Intelligence odhalilo techniku pomenovanú „AdFection“. Zneužíva automatizované aukcie reklamného priestoru. Na identifikáciu a prípadné infikovanie zariadenia nemusí používateľ kliknúť na odkaz ani vykonať inú akciu.

Analýza štyroch miliárd reklamných záznamov ukázala, že inzeráty Discover-Tech sa počas štyroch mesiacov zobrazovali na takmer 200-tisíc weboch a v mobilných aplikáciách v desiatkach krajín.

Platforma Controlium údajne pomáhala šíriť izraelský spyware Candiru. Reklamy presmerovali milióny zariadení na servery spojené s týmto softvérom. Výskumníci zdôrazňujú, že to neznamená infikovanie všetkých telefónov.

Pri skúmaní zariadení pracovníkov televízie Al-Džazíra zistili, že terčom bolo 45 zariadení novinárov a zamestnancov. Niektoré boli infikované.

Discover-Tech ani Integrity Labs, ktorá Candiru získala v roku 2025, bezprostredne nereagovali.

Nemecká europoslankyňa Hannah Neumannová vyzvala na ďalšie vyšetrovanie. Možné vystavenie inštitúcií EÚ špionážnemu softvéru by podľa nej malo vyvolať v Bruseli poplach.

(politico, bak)

Minúta  |  

Taraba navrhuje zlúčiť rezorty, Danko šport obhajuje

Tomáš Taraba na sociálnej sieti Facebook privítal, že zlučovanie ministerstiev začína zaujímať aj koalíciu. „Som rád, že téma zlučovania ministerstiev, ktorú som otvoril a pri príprave rozpočtu to bolo ignorované, už začína zaujímať aj politikov koalície,“ napísal.

Ministerstvo regionálneho rozvoja, ktoré podľa neho vzniklo pre Veroniku Remišovú, navrhuje spojiť s rezortom hospodárstva alebo životného prostredia. Argumentuje, že európske výzvy envirorezortu sa už schvaľujú cez ministerstvo investícií.

„Rovnako ministerstvo kultúry vie byť zlúčené s ministerstvom športu a cestovného ruchu,“ dodal. Žiada tiež zrušenie dvoch podpredsedníckych postov v parlamente, aby ich počet zodpovedal Rakúsku.

Téme sa venovali aj Andrej Danko (SNS) a Branislav Gröhling (SaS) v relácii V politike na TA3. Šéf SNS pripustil podporu zrušenia ministerstva investícií vedeného Samuelom Migaľom (nominant Smeru). Rezort športu však obhajoval. „To je ministerstvo budúcnosti, môžeme si k tomu sadnúť, má najnižšiu réžiu,“ povedal.

Gröhling presadzoval štíhlejší štát, menej ministerstiev a zamestnancov. Ak zmeny neprejdú teraz, chce ich pripraviť na rok 2028 a zahrnúť aj ďalšie rezorty.

(facebook, bak)

Minúta  |  

Fínsky premiér kritizuje Trumpa: Príklon k Putinovi nemá logiku

Petteri Orpo v rozhovore pre Politico odmietol americkú dohodu o ruskej nafte a varoval, že Európa musí zabezpečiť Ukrajine peniaze a zbrane aj bez spoľahlivej podpory Washingtonu.

„Sme spojenci. Sme v NATO. A čo je najväčšou hrozbou pre NATO? Rusko,“ povedal na okraj bruselského summitu. Trumpov príklon k Moskve podľa neho nemá logiku. Dodal, že Putinovi by neveril.

Európski spojenci sa obávajú, že dohoda zvýši ruské príjmy na financovanie vojny. Trump zároveň žiadal zastavenie ukrajinských útokov na ruské energetické zariadenia a výmenu Volodymyra Zelenského.

Orpo pripisuje americký obrat vnútropolitickým dôvodom pred novembrovými voľbami do Kongresu. Objem ruskej nafty je podľa neho príliš malý, aby výraznejšie pomohol americkým spotrebiteľom.

Ukrajina podľa premiéra naliehavo potrebuje vojenskú pomoc a protivzdušnú obranu. Fínsko so Švédskom preto presadzujú obnovenie rokovaní o využití zmrazených ruských aktív. Belgicko minuloročnú dohodu zablokovalo pre právne obavy.

Helsinki žiadajú Komisiu pokračovať v hľadaní riešenia. Orpo ho považuje za lepšie než použitie vlastných peňazí.

Zároveň podporuje dohodu o približne dvojbiliónovom európskom rozpočte ešte tento rok. Varuje, že budúcoročné voľby, najmä vo Francúzsku, môžu rokovania skomplikovať.

(politico, bak)

Minúta  |  

Protesty ohrozujú náš vstup do EÚ, tvrdí albánsky premiér

Albánsky premiér Edi Rama v nedeľu odmietol výzvy na odstúpenie z funkcie po tom, ako krajinu zasiahla vlna násilných protivládnych protestov. Masové demonštrácie vedené študentmi, ktoré začiatkom týždňa vypukli v hlavnom meste Tirana a rozšírili sa do ďalších miest, sú reakciou na hlboko zakorenenú korupciu, nízku úroveň školstva a chýbajúce pracovné príležitosti.

Hnev verejnosti vyhrotil aj kontroverzný projekt luxusného turistického rezortu za 4 miliardy eur na albánskom pobreží, za ktorým stojí Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Protestujúci zaútočili na vládne budovy, zatiaľ čo polícia použila slzný plyn, vodné delá a gumové projektily. Polícia už obvinila 388 osôb a desiatky ľudí na oboch stranách utrpeli zranenia.

Rama, ktorý vládne od roku 2013, vo videopríspevku vyhlásil, že protesty nie sú hrozbou pre jeho vládu, ale pre smerovanie Albánska do Európskej únie, kam chce krajinu doviesť do roku 2030.

Z organizovania nepokojov a údajného pokusu o dronový útok na jeho úrad obvinil „zahraničné sily“.

(reuters, est)

Minúta  |  

Irán ponúka otvorenie Hormuzu, žiada ústupky USA

Teherán naďalej ponúka Washingtonu plán na sprístupnenie Hormuzského prielivu do siedmich dní. V nedeľu to počas návštevy Bagdadu oznámil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Návrh predložil v polovici septembra po rozpade dočasného prímeria. Spojené štáty zaslali pripomienky, ktoré Irán posudzuje. Podľa iránskeho bezpečnostného predstaviteľa však rokovania uviazli, pretože Washington nereagoval na všetkých sedem podmienok.

Teherán požaduje okrem iného zrušenie americkej blokády svojich prístavov, sankcií na vývoz ropy a ukončenie nepriateľských akcií na všetkých regionálnych frontoch.

Ak USA podmienky prijmú, prieliv sa podľa Arákčího môže otvoriť do šiestich dní a na siedmy deň by sa obnovili rokovania. Minister zároveň spochybnil úprimnosť amerického prístupu.

Zásadným sporom zostáva požiadavka Washingtonu riešiť od začiatku aj iránsky jadrový program. Viceprezident JD Vance tento mesiac vyhlásil, že ukončenie osemmesačnej vojny si vyžaduje výrazné obmedzenie kapacít na obohacovanie uránu.

Irán chce najskôr rokovať o otvorení prielivu a obnovení bezpečnosti plavby. Pred vojnou touto trasou prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou a skvapalneným zemným plynom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pápež Lev po operácii opäť pozdravil veriacich

Päť dní po zákroku pre rakovinu pľúc sa hlava Katolíckej cirkvi prvýkrát verejne prihovorila pútnikom na Námestí svätého Petra. Z okna Apoštolského paláca vo Vatikáne oznámil postupný návrat k svojim povinnostiam.

Sedemdesiatjedenročný pápež prišiel k oknu bez pomoci, usmieval sa a hovoril pevným, jasným hlasom. Poďakoval ľuďom na celom svete za modlitby.

„Po prekonaní tejto citlivej fázy sa teraz postupne vrátim k svojim aktivitám, vždy s Božou pomocou a vašimi modlitbami,“ povedal počas pravidelného nedeľného poludňajšieho stretnutia.

Lekári mu v utorok odstránili dolný lalok pravých pľúc. Z rímskej nemocnice Gemelli ho prepustili v sobotu. Ochorenie vyvolalo špekulácie o tom, ako ovplyvní jeho 17-mesačný pontifikát.

Prvý americký pápež, ktorý vedie 1,4 miliardy katolíkov, zároveň vyzval zhromaždených, aby odložili sebecké ambície a slúžili Bohu „bez kompromisov“.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.